Bol synom Ferdinanda III. a panovníkom mal byť pôvodne jeho brat Ferdinand IV. Ten však zomrel v mladom veku a tak musel na trón v Habsburskej monarchii a Svätej ríši rímskej nastúpiť Leopold.
Keďže sa pôvodne s Leopoldom ako panovníkom nepočítalo dostalo sa mu cirkevného vzdelania. To však neznamená, že súčasťou vzdelávania v cirkevnom duchu neboli aj oblasti, ktoré mohli byť užitočné aj pre panovníka.
Leopold I. bol najskôr korunovaný za uhorského a českého kráľa a až potom sa stal aj cisárom Svätej ríše rímskej.
České krajiny a územie Slovenska boli súčasťou Habsburskej monarchie už od začiatku 16. storočia. České kráľovstvo bolo navyše na rozdiel od územia Slovenska a vlastne aj celého Uhorska súčasťou Svätej ríše rímskej národa nemeckého.
Za Uhorského kráľa bol Leopold I. korunovaný v Bratislave, keďže centrálna časť Uhorského kráľovstva bola obsadená Turkami. Bratislava sa tak stala korunovačným mestom viacerých uhorských kráľov aj keď vtedy sa ešte súčasný názov mesta, Bratislava nepoužíval.
Aký bol vzťah Leopolda k českému kráľovstvu ?
Na rozdiel od Rudolfa II. Habsburského alebo Karla IV. sa počas svojho života zdržiaval v Prahe len minimálne. Bol však jedným z najdlhšie vládnucich panovníkov v Českom kráľovstve.
Po tom, čo vo Viedni vypukla morová epidémia sa Leopold I. aj so svojím kráľovským sprievodom usídlil na krátku dobu v Prahe.
V Českom kráľovstve bola po ukončení tridsaťročnej vojny v roku 1648 ťažká situácia, hlavne pre poddaných. Tým, že sa znížil počet obyvateľstva museli tí, čo prežili pracovať ešte viac.
V okolí Plzne, Rakovníka a Čáslavi vypukli povstania poddaných.
Panovník Leopold I. vydal pre České kráľovstvo tzv. Robotnícky patent. Tým sa pracovné povinnosti pre českých sedliakov obmedzili na 3 dni v týždní. Českí sedliaci však ani s týmto výsledkom neboli spokojní.
Leopold I. presadzoval silnú rekatolizáciu, ktorá aj bola počas jeho vlády v českých krajinách ukončená. Snažil sa obmedzovať zasadania českého snemu a vládnuť centralisticky.
Vybudoval však na území Čiech viacero pamiatok, medzi ktoré patria barokové stavby v Prahe ako napríklad Arcibiskupský a Černický palác, či kostol svätého Mikuláša na Malej strane.Na Karlovom moste pribudli sochy.
Celkovo Leopold navštívil Prahu len päťkrát. Mnoho jeho radcov a blízkych spojencov však bolo českej národnosti. Aj keď neovládal češtinu tak napríklad pri návšteve kostola v Prahe počúval bohoslužbu v českom jazyku.
Za jeho vlády už bolo České kráľovstvo integrované do Habsburskej monarchie a nedochádzalo v ňom k takým prejavom odporu voči habsburským panovníkom ako v Uhorsku
V zahraničnej politike súperil Leopold s Francúzskom a s Osmanskou ríšou.
Francúzsky panovník Ľudovít XIV. si robil zálusk na Alsasko-Lotrinsko. Leopold nakoniec väčšinu území Svätej ríše rímskej pred Francúzskom obhájil. Stratil však napríklad významné mesto Štrasburg, ktoré pripadlo Francúzsku.
Leopold bol vzdelaný a vedel rozprávať viacerými jazykmi. Francúzštinu však pravdepodobne neovládal, alebo bola jeho francúzština na slabej úrovni. Je možné, že ju Leopold nepoužíval čiastočne aj kvôli jeho odporu k francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XI. (Kráľ slnko).
Súperil s ním totiž o veľmocenské postavenie v Európe a takisto sa Leopoldovi nepáčil súkromný život francúzskeho kráľa, ktorý mal milenky, čo bolo pre hlboko veriaceho Leopolda odsúdeniahodné.
V Uhorsku mu bolo vyčítané uzavretie Vašvarského mieru s Turkami pretože Turci sa síce na základe mieru zaviazali, že po dobu 20 rokov zložia zbrane, ale zároveň im Leopold I. v Uhorsku odstúpil nejaké mestá. Táto nespokojnosť s mierom viedla k Vešelenýmu sprisahaniu, ktoré bolo odhalené a sprisahanci potrestaní.
Aj počas jeho vlády pokračovali v Uhorsku protihabsburské povstania. Panovník sa snažil obmedziť výsady uhorskej šľachty a centralizovať vládu do svojich rúk. Uhorská šľachta mala právo na odpor voči panovníkovi už od 13. storočia v prípade, že budú jej záujmy ohrozené. Preto sa proti jeho snahám vzbúrila. Na poddaný ľud tiež doľahli zvýšené poddanské povinnosti, pretože šľachta, ktorá bola takisto viac zaťažená zo strany Leopolda I. prenášala časť tohto bremena aj na poddaných.
Leopold takisto na dôležité posty v Uhorsku dosadzoval svojich ľudí, čo sa nepáčilo domácej šľachte. Pobyt panovníkových vojsk v Uhorsku takisto niečo stál a náklady muselo znášať miestne obyvateľstvo.
Protihabsburské povstania, do ktorých sa zapojili všetky vrstvy v Uhorsku sa prelínali s bojmi o náboženskú slobodu, keďže Leopold I. bol katolíkom a uhorské obyvateľstvo v tomto období väčšinou protestantské. Povstania silne zasiahli územie dnešného Slovenska, ktoré bolo v 17. storočí jadrom Uhorského kráľovstva.
Leopold sa zapojil aj do vojny o španielske dedičstvo, keďže panovník v Španielsku, zo španielskej línie Habsburgovcov odkázal po svojej smrti španielsky trón francúzskym Anjouovcom. Leopold I. chcel zabrániť oslabeniu moci vlastnej dynastie, teda Habsburgovcov v Európe. Bál sa príliš silného Francúzska. Vojna prebiehala aj po Leopoldovej smrti.
V roku 1683 habsburské vojská zvíťazili v bitke pri Viedni nad Turkami. Leopold I. bol v tom čase v Pasove, kam utiekol cez Linz, čo mu mnohí vtedajší obyvatelia Viedne vraj vyčítali.
V roku 1699 bol uzatvorený mier s Turkami (Karlovický mier), ktorý znamenal koniec ich panstva v strednej Európe. Habsburská monarchia získava od Turkov Sedmohradsko, Slavónsko a časti Uhorska, ktoré boli predtým obsadené Turkami.
Leopold I. žil v turbulentnej a dynamickej dobe a musel sa vysporiadať s mnohými problémami a výzvami najmä v zahraničnej politike. V Čechách a aj na Slovensku je trocha zabudnutý pri hodnotení našich národných dejín možno aj kvôli tomu, že pokračoval na našich územiach v centralizácii panovníckej moci, ktorá šla ruku v ruke s rekatolizáciou, teda presadzovaním katolíckeho náboženstva, hlavne na úkor protestantov. Leopold I. musel robiť veľa nepopulárnych krokov, ktoré doľahli na plecia obyčajných ľudí.
Zároveň nám však vládol skoro 50 rokov, takže veľa obyvateľov ho počas svojho života zažilo ako jediného panovníka v krajine.
