Ako 14. ročná sa so svojou matkou vydala na cestu do Rusku, na pozvanie ruskej cárovny Alžbety I.
Alžbeta I. bola vzdialená príbuzná rodine Sofie, Augusty, Frederiky. Ruská cárovná Alžbeta I. nemala vlastné deti a následníkom trónu sa mal stať jej synovec Peter, ktorý mal takisto ako Sofia nemecký pôvod.
Alžbeta chcela, aby sa Peter oženil so Sofiou.

K sobášu nakoniec došlo, ale ich manželstvo nebolo šťastné. Peter bol úzkostný, nevyrovnaný človek, ktorý v detstve nemal kamarátov, bol vychovávaný prísnymi vychovávateľmi pretože jeho vlastní rodičia mu zomreli, keď bol ešte dieťaťom.
Peter sa často hral s bábikami alebo s hračkami vojakov. Svojich služobníkov nútil cvičiť a pochodovať. Sám mál rád vojenský dril, v ktorom nachádzal svoje uspokojenie.
Keď sa po smrti svojho otca presťahoval do Ruska ako budúci následník trónu, zostal obdivovateľom nemeckých tradícií, nikdy sa nenaučil poriadne rozprávať rusky, preferoval luteránstvo pred pravoslávnym náboženstvom a nerozumel si ani svojou tetou, cárovnou Alžbetou.
Peter bol takisto nekritickým obdivovateľom pruského kráľa Fridricha.
Sofia, Augusta, Frederika bola v Rusku pokrstená ako pravoslávna a prijala meno Katarína. So svojím manželom Petrom dlhé roky nepriviedli na svet potomka, budúceho následníka trónu, ktorý mal vládnuť v Rusku po ich smrti. Tým sa Katarína dostala do nevôle cárovnej Alžbety. Na jej dvore strávila 17 rokov, kým sa sama stala ruskou cárovnou.
Keď sa po ôsmich rokoch manželstva narodil Kataríne syn Pavol, ruská panovníčka Alžbeta si ho hneď po pôrode odniesla k sebe a sama ho aj vychovávala. Katarína Pavla navštevovala len zriedka pretože to mala zakázané. Povráva sa, že Pavol bol synom Kataríny a jej milenca, grófa Saltykova.
Po smrti Alžbety, bol za právoplatného dediča ruského trónu vyhlásený Peter, ktorý nastúpil na trón ako Peter III. Peter sa chcel dať nechať rozviesť s Katarínou a následne sa oženiť so svojou milenkou Voroncovovou. Vzťahy medzi Petrom a Katarínou boli v tejto dobe na bode mrazu, Peter Katarínu urážal aj pred ostatnými členmi cárskeho dvora.

Peter však vládol v Rusku len niekoľko mesiacov pretože jeho kroky v cárskom kresle poburovali armádu ako aj cirkev a nakoniec bol po vojenskom prevrate zvrhnutý a zabitý bratom Kataríninho milenca, ktorým bol v tej dobe Grigorij Orlov.
Peter bol neobľúbený pretože ako ruský cár uzavrel mier s pruským kráľom, pričom ruské vojská už úspešne obsadili veľkú časť Pruského kráľovstva. Peter sa s nikým neporadil a nepožadoval od pruského kráľa mier, ktorý by bol výhodný aj pre Rusko. Mohol žiadať finančné odškodné, ktorý by mu pruský kráľ určite rád poskytol, keďže mu od Ruska hrozila porážka.
Navyše Peter III. uvrhol Rusko do vazalského postavenie s Pruskom. Pruskému kráľovi sľúbil poskytnúť v prípade potreby vlastných vojakov. S Ruskou armádou chcel Peter III. zaútočiť na Dánsko. Táto vojna bola pre ruských vojakov nezmyselná, keďže predtým padlo a bolo ranených množstvo ruských vojakov vo vojne s Pruskom zbytočne vďaka Petrovmu nepremyslenému mieru s Pruskom.
Aj preto časť ruskej armády dosadila za ruskú panovníčku Katarínu, ktorá vládla ako Katarína II.
Katarína II. bola obdivovateľkou osvietenského absolutizmu. Od nej a jej krokov malo závisieť šťastie ruského ľudu. Písala si aj listy s francúzskym osvietenským filozofom Voltairom.
Katarína II. si podriadila pravoslávnu cirkev, ktorej odobrala podobne ako Jozef II. u nás časť majetkov a kláštorov.
Desať rokov po tom, čo sa v Rusku ujala vlády vypuklo v krajine povstanie sedliakov, ktorí po celom Rusku plienili majetky šľachticov. Na čele povstania stál Pugačov, ktorý sa vyhlasoval za mŕtveho ruského cára Petra III.

Povstanie bolo nakoniec potlačené a Pugačov dostal mierny trest. Bol zabitý sťatím hlavy aj keď pôvodne mal byť rozštvrtený zaživa.
Katarína II. v skutočnosti pre ruských nevoľníkov nespravila nič. Ich postavenie ostalo naďalej žalostné. Mohli sa síce vďaka Kataríne obrátiť so svojimi sťažnosťami na gubernátora, ale majitelia pôdy, na ktorej nevoľníci pracovali ich po novom mohli deportovať do vyhnanstvan napríklad na Sibír.
Katarína sa podieľala na troch deleniach Poľska, vďaka čomu získala rozsiahle územia Poľsko-litovskej únie aj s územiami dnešnej Ukrajiny.
Vo vojnách s Osmanskou ríšou Rusko získalo severné Čiernomorie, Krym a územia dnešnej južnej a východnej Ukrajiny. Územie Ruska rozšírila aj o Pobaltie. Rusko sa rozrástlo o približne pol milióna km štvorcových.
Katarína podobne ako Mária Terézia presadzovala pestovanie zemiakov a ako prvý človek v Rusku sa dala očkovať proti kiahňam.
Obrovské množstvo peňazí však Katarína poskytla svojím milencom. Najznámejším z nich je Poťomkiň, ktorý od nej vraj dostal 50 miliónov rubľov.
Katarína vošla do dejín ako osvietená panovníčka. V skutočnosti sa však obávala revolúcií v Európe, ktoré zvrhli právoplatných panovníkov. Takisto nerozumela ľudu a bála sa ho, hlavne po vypuknutí Pugačovovho povstania. Tvrdila totiž, že ľud ešte nie je dostatočne pripravený na zmeny, ktoré by mu mohli pomôcť.
V Rusku tvorili nevoľníci v tej dobe približne 96 percent obyvateľstva.
Po smrti Kataríny II., vládol v Rusku jej prvorodený syn Pavol Petrovič.







