Jej otec Karol VI. sa obával toho, že v prípade ak by na trón v Habsburskej monarchii nastúpila jedna z jeho dcér tak by ju ako panovníčku nemuseli uznať všetci európski panovníci.
Preto ešte počas svojho života, v roku 1713 vydal Pragmatickú sankciu, v ktorej sa uvádza, že v Habsburskej monarchii môže vládnuť aj žena.
Keď však Mária Terézia začali vládnuť v Habsburskej monarchii zaútočil na ňu pruský kráľ Fridrich II, ktorý si z Habsburskej dŕžavy ukrojil väčšinu Sliezska.
Neskôr proti Márii Terézii vystúpili aj Francúzi a Bavori. Mária Terézia však už neprišla o ďalšie územia v Habsburskej monarchii, dokonca pri prvom delení Poľska získala časť územia Poľsko-litovskej únie.
V tomto zložitom a nepriaznivom období Máriu Teréziu podporila uhorská šľachta na sneme v Bratislave, ktorá sa stala sídlom viacerých uhorských úradov po roku 1526 (bitka pri Moháči). Uhorská šľachta poskytla Márii Terézii finančné prostriedky na obranu.
Mária Terézia si uvedomila ako veľmi Habsburská monarchia, ktorú tvorilo aj územie Slovenska zaostáva za vyspelejšími krajinami západnej Európy.
Preto sa rozhodla, že musí presadiť viaceré reformy, ktoré by urýchlili napredovanie Habsburskej monarchie.
Mária Terézia chcela, aby štát riadili predovšetkým odborníci a nielen ľudia z radov šľachty, ktorý svoje postavenie dedili.
Šľachta v Uhorsku, ale aj naďalej odmietala platiť dane a aj to je možno jeden z dôvodov prečo sa na území Uhorska neinvestovalo v takom rozsahu ako napríklad na území Čiech alebo Rakúska.
Ale aj na našom území vznikali manufaktúry, dielne, v ktorých každý pracovník vykonával iba jednu pracovnú činnosť. Iniciátorom vzniku manufaktúr bol jej manžel František Lotrinský, ktorý bol panovníkom vo Svätej ríši rímskej, na čele ktorej nemohla stáť samotná Mária Terézia, keďže ženám v tejto ríši nebolo umožnené vládnuť.
Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku pre všetky deti vo veku 6-12 rokov. Mnoho rodičov nepodporovalo vzdelávanie svojich potomkov. Zdalo sa im to zbytočné, keďže zdrojom obživy bola práca na poli.
Ďalej Mária Terézia vytýčila povinnosti poddaných. V minulosti poddaní pracovali pre svojich pánov viac ako museli. Vlastníci pôdy často zneužívali postavenie svojich poddaných. Obyvatelia monarchie, ktorí pracovali príliš veľa, v dôsledku čoho aj skôr zomierali neboli takým prínosom pre krajinu ako obyvatelia, ktorí sa tešia zdraviu aj vo vyššom veku.
Mária Terézia zaviedla povinné očkovanie proti kiahňam, na ktoré trpeli aj niektoré jej deti.
Ďalej sa Mária Terézia snažila aj o to aby si boli všetci ľudia rovní pred súdmi, zakázala upaľovanie bosoriek a mučenie pri vypočúvaní.
V Bratislave dala Mária Terézia v 18. storočí výrazne prestavať Bratislavský hrad na reprezentatívne kráľovské sídlo. Počas jej vlády zároveň Bratislava prešla veľkým stavebným a urbanistickým rozvojom – vznikali nové paláce, kostoly a ulice a mesto sa postupne menilo na významné centrum Uhorska aj keď jej význam neskôr upadal.
V poľnohospodárstve sa Mária Terézia snažila o pestovanie nových plodín akými sú zemiaky. Ľudia sa tomu čiastočne bránili aj z náboženských dôvodov. Zemiaky, presnejšie hľuzy zemiakov rastú v zemi, pod povrchom, na rozdiel od obilia. Zemiaky sú teda podľa povier bližšie k peklu.
K ďalším jej prospešným krokom patrí aj to, že habsburská panovníčka zaviedla popisné čísla domov a obyvatelia začali postupne čoraz viac používať priezviská.
Po jej smrti, v roku 1780 pokračoval v reformách jej syn Jozef II, ktorý vládol istú dobu v Habsburskej ríši spoločne s Máriou Teréziou. Okrem Jozef mala Mária ešte ďalších 15 detí. Niektoré z nich zomreli už počas jej života.
