Možno tieto slová nebudú úplne kompaktné a zmysluplné a také aké by mali byť, ale ja mám subjkektívne dobrú náladu a do toho ešte počúvam Ziggyho Marleyho a aj počasie je pekné. Nebude mi nekompaktnosť týchto viet vôbec vadiť, som sa rozhodol. Komu bude, ten nech to nečíta.
Ale napriek tomu naspať k veci. Spomenul som si na minulý týždeň. Piatok. Boli na pláne dva koncerty. Tak sme sa okolo dvanástej hodiny vybrali najprv pekne do Vyhní. Taká zamotaná postkomunistická dedina. Toto si myslím a napriek tomu nechcem nikoho odtiaľ uraziť, tak pre istotu dodám že tam majú pekný Aquapark, nový, a bude to vybavené tým pádom. Čas medzi zvukovkou a koncertom sme si skrátili v miestnom bare pri chutnej Vilmoške a keďže som toho cez deň moc nepojedol, začala sa mi už po tretej prihovárať kámoška slina. Ono slina nie je so mnou až taká dobrá kámoška ako napríklad s Lacikem či Fanesom, ale v poslednej dobe sa mi nejako chce votrieť do priazne. Netuším prečo. Asi rada spoznáva nových ľudí. Nič lepšie ma nenapadlo. Každopádne sme si odohrali ´´klasický firemno-plesový kšeft´´ dali ešte po jednej, rýchlo sa pobalili, a okolo jedenástej vyrazili do Partizánskeho, kde nás čakal diskoklub Infinity so svojou klientelou. Po príchode do podniku, účinok slečinky Vilmošky a vydýchaný vzduch spravili svoj ´´job´´ a nastala pavúčia situácia. To je taká keď je v danom čase a v danej situácií na meter štvorcový pomerne vyšší výskyt pavúčikov až sa to situuje do pavúčej situácie. Rolko trošku píše ovplyvnený ešte asi včerajšou ´´SPIŠKOU´´. Napriek tomu, pavúčie situácie mám rád. Začal som na pódiu rozkladať bubníky a jedným očkom som pozorne poškuľoval po nejakom slušnom piatkovom zážitku. Nebavme sa teraz o objektívnom hodnotení partizánskych kuriatiek, pretože medzičasom na pódiu pristala dvojitá hrušečka s ľadom a po rozložení svojho haraburdia som už ňou bol značne ovplyvnený a tak sa objektivizmus s určitosťou vytrácal. Nevadilo. Ešte jedna dvojitá pri bare a išiel som búchať. Počas koncertu som si dovolil zopár ´´umelecky formulovaných bubeníckych kreácií´´ za čo som si po skončení koncertu vypočul niekoľko slovných zvratov ala popkultúrny prejav od nášho manažéra. Hold v práci treba poslúchať. Rešpektujem. Samozrejme s odstupom času. V danom čase som nerešpektoval už nič, niekoľko dvojitých ešte medzi časom padlo, a ja som sa usadil na pohovku ukuť plán na čo najrýchlejší únik do teplej postele ktorá ma možno doma čakala. ´´Čav cicko, pekne ste hrali...´´ bolo po plánoch. Vykľula sa z nej mladučká speváčka a po dvadsať minútovej nezaostrenej debate som sa už trepal na parket. Pri nejakej rnb-diskoškovej balade sa začala meniť na pavúčika. Nič nezvyčajné. Ale Rolo...Rolo... jednoducho sa niečo začalo diať. Zbadal som sa o pol hodku ako nepristupujem na jej návrh ísť spať k jej kámoške, ale radšej nastupujem do auta smerujúceho domov. Nenávratne.
Sobotné ráno. Nejaké sms-ky od kuriatka, pocity...mám pocity. Také, ako keby som práve získal pioniersku cenu za chrabrosť. Toto je čo prepánajána? Večer idem na prechádzku s ´´ťažkou povahou odvedla´´. Zatiaľ ju nebudeme ďalej charakterizovať, pretože ´´ťažká povaha odvedla´´ je sestrina bývalá spolužiačka a raz si zaslúži za svoju ťažkú povahu samostatnú poviedku. Celkom s hrdosťou jej rozprávam o mojom čistom svedomí. Akom čistom svedomí???? Prebudí ma z letargie otázka nášho klávesáka o týždeň na to v Košiciach na hoteli. Veď však nemáš frajerku ty gadžo. Nemám. A aké teda svedomie? Dnes večer hráme v Piešťanoch. Firemný ples. Pravdepodobne bez pavúkov. A ja som stratený medzi svojim svedomím niekde pred Popradom. A netuším čo to má všetko znamenať.
