Kompletný rozhovor: Štúdium v zahraničí

Písmo: A- | A+

Štylistická forma rozhovor má svoju jedinečnú atmosféru a snáď vám takisto ponúkne ešte o trošku viac informácií o vašich možnostiach v zahraničí.

Aký je rozdiel medzi štúdiom na Slovensku a v zahraničí?

Na Slovensku funguje subjektovo orientovaná výučba, čo znamená, že sa učíte “o tom” predmete. Učiteľ vám dá na vysokej alebo na strednej škole napríklad knihu organizačná štruktúra a povie vám: naučte sa to, lebo vtedy a vtedy máte z toho písomku. Takýmto spôsobom sa učíme u nás doma.

Napríklad čo znamená makroekonómia? Alebo aké typy manažmentu poznáte – a to všetko pekne naspamäť. Zahraničné univerzity sú orientované na Problem Based Learning, alebo po našom problémovo orientovaná výuka. Znamená to, že študenti robia na projektoch v malých skupinách po piatich. Vyberú si nejaký problém, ale nie v negatívnom slova zmysle.

Študuješ napríklad ekonomický odbor, a namiesto memorovania poučiek a písania diktovaného, robíš konkrétne projekty v malých skupinách, po štyroch alebo po piatich. Okrem iného sa tak naučíš spolupracovať a tvoriť v skupine, nie si individualista. U nás si v anonymnej aule medzi 200 ľuďmi, čo ťa nemotivuje ani zdvihnúť ruku a bojíš sa vyjadriť nesúhlas. Nečudujem sa študentom, že uprednostnia svoj smartphone pod lavicou pred samotným výkladom. V Dánsku dostaneš projekty, vymyslíš si problém, ktorého cieľom bude niečo konkrétne zlepšiť, a spolu z toho skupinka urobí analýzu na základe teórie, ktorú sa učia a vytvoria závery.

Svet sa mení, a už nie je pre jednotlivca dôležité napríklad vedieť, kedy sa narodil Ľudovít Štúr. Je to absolútne neaktuálne, a okrem toho ľahko túto informáciu nájdeme na internete. Samozrejme, fakty sa treba učiť, ale my prikladáme faktom majoritnú dôležitosť. V Dánsku kladú dôraz na konštruktívne, kritické myslenie.

Modelový case study by bol napríklad, prečo firma Scandinavian study v regióne tom a tom, dosahuje také a také výsledky a čo môže na tom zlepšiť. Následne si členovia skupiny rozdelia úlohy. Prvý si zoberie makroekonómiu, druhý mikroekonómiu, tretí vplyv kultúry a každý mapuje teóriu a poučky a celé to dajú dokopy. Potom to prakticky aplikujú na konkrétny problém, a na základe toho vytvoria analýzu. Výsledok prinesú učiteľovi: toto a toto sme vytvorili, takto sme to interpretovali a to je náš názor. Na Slovensku by ste sa učili čisto, čo je to makroekonómia. V zahraničí od prvého dňa robíte malé skupinové projekty. Tam nie je skúškové, ale pravidelné skupinové úlohy každý mesiac, alebo každé dva týždne, kedy odovzdáte projekty. Vedie vás to k tomu, aby ste sa naučili kreatívne a konštruktívne rozmýšľať, organizovať si svoj čas, a nie iba memorovať fakty z kníh.

Čo s predmetmi ako fyzika, matematika či chémia? Tam to bez memorovania veľmi nejde.

Pamätám si, že sme si na fyzike hovorili o sile a o Newtonovi, ale nepamätám si, že by sme si tie veci aj skúšali v laboratóriu.

Mal som tu študenta zo slovenskej univerzity, ktorý sa sťažoval, že sa na škole nudil a že sa prvé dva semestre vôbec nedostal k programovaniu, len počítali a počítali. Prišiel do Dánska a hneď prvý týždeň skúšali robiť aplikácie pre mobilné telefóny. Nehovorím, že je tento spôsob výuky stopercentný, ale im to funguje. Profesor v tomto prípade len ukazuje cestu a žiaci musia mať silnú vnútornú disciplínu. Je iba na nich, ako projekt spravia.

Keď sa pracuje v skupinách, je pravdepodobné, že jeden človek v nej bude pracovať na 90 % a zvyšok sa bude ulievať. Áno, je to tak. Záleží to od ľudí, s ktorými sú študenti v skupine. Nedá sa to zovšeobecniť, ale keď si v skupine s Dánmi, tak tam to frčí. Závisí to ale od mentality, krajiny, aj od prístupu jednotlivca. Môžeš byť v skupine s piatimi Rumunmi alebo Španielmi, ktorí nemajú takú disciplínu ako napríklad Nemec alebo Dán, a spolupráca na projekte môže byť fantastická.

Pokiaľ v skupine nie je žiadny leader alebo sa jeden člen ulieva, zvolajte si meeting, porozprávajte sa o tom v skupine, alebo sa chopte skupinového riadenia vy. Aj takto sa riešia problémy v práci a škola ťa na to vie výborne pripraviť – aj keď si to možno najskôr ani neuvedomíš.

Aké výhody má pre študenta štúdium v zahraničí?

Ako prvé je to hlavne angličtina. Ľudia sa boja aj keď ju vedia, no nepoužívajú ju. Osamostatnenie je ďalšia vec. Doma ste vo svojej bavlnke, máte vytvorené určité návyky alebo sociálny kruh, pocit bezpečia, jedlo, teplo domova, dedka, babku, v televízií počujete program vo svojom jazyku. Sú to super veci, ale to vás v živote neposúva ďalej. Učíte sa v živote iba na veciach, ktoré sú ťažké alebo tvrdé. Pre študentov na strednej škole je to maturita, všetci sa toho boja, ale musia si tým prejsť.

Druhá vec je aj to, že vás maturitou učitelia strašia, no keď ju zvládnete, tak postupujete do ďalšieho levelu. V zahraničí nebudete mať nikoho, kto by vám pomohol, a budete si musieť pravdepodobne sami nájsť ubytovanie, možno budete riešiť konflikty s kamarátmi, všade kam pôjdete, budete musieť rozprávať po anglicky, budete si musieť pozrieť spoje v meste, nakúpiť si v obchode jedlo na niekoľko dní. Trochu sa budete hanbiť, ale prekonáte to. Faktom je, že všetko to je jedno veľké dobrodružstvo.

Keď pôjdete študovať do Nitry na poľnohospodársku, tak je to super, ale veľa dobrodružstva sa za tým neskrýva. S tým môžeme hádam všetci súhlasiť. V živote sú určité časové okná, kedy by sme mali niečo robiť. V 13-tich až 18-tich ste ešte doma, spoznávate okolitý svet. Od 19-tich do nejakých 25-tich je práve ten správny čas odísť do sveta. Svet je veľmi veľký a krásny, máte šancu spoznať veľmi veľa nových ľudí a vecí.

Treba žiť externý svet, nie ten interný, pretože ten je nereálny. To, že si budete na sociálnych sieťach písať a prežívať emócie súkromne zavretí doma, nie je skutočné. Žite externý svet, ktorý je tvorený fyzickými vecami. Chytiť, voňať, počuť, vidieť – to sú všetko veci, ktoré treba zažiť.

Nie je čas strácať čas. Keď budete mať 25 až 30, možno budete chcieť deti, dom, rodinu. V 40-ke až 50-ke už budete vychovávať skoro dospelé deti a v 50-ke či 60-ke by ste už v živote mali mať niečo dosiahnuté. No a 70 rokov a viac, to už je jeseň života..

Ako sa zahraničné školy prispôsobujú globálnemu svetu?

Nehovorím, že sylaby menia každý rok. Dobrým príkladom novodobej adaptácie je napríklad Fínsko. Majú odbor eSports Business Management, čo je organizovanie turnajov, na ktorých ľudia hrajú počítačové hry. Momentálne je to veľký biznis v Amerike a západnej Európe. Predstavte si halu, v nej svetelnú šou a 20-tisíc ľudí, ktorí pozerajú, ako dvaja hráči hrajú FIFA (herný futbalový simulátor, poznámka redakcie). Hlavná cena je približne 50-tisíc eur. Žijú tým už aj v Číne. Je to veľká vec. U nás sotva o niečom takom počujeme, a keď o tom počujeme, ťažko tomu veríme. A vo Fínsku na to majú bakalársky odbor na univerzite, chápete?

Je ťažké dostať slovenského študenta do zahraničia?

Slováci na to jednoznačne majú. Nie je to už len exkluzívny produkt pre „horných desaťtisíc“. Slovenskí študenti sú na tom ekonomicky aj vzdelanostne dobre. Na začiatok – prvý polrok reálne potrebuje študent 3 až 4-tisíc eur (2019) – na nájom, zálohy, letenky a tak ďalej, kým dostane prvú výplatu. V porovnaní s českými, maďarskými či poľskými študentmi, máme takú istú štartovaciu pozíciu ako oni. Dokonca máme výhodu v tom, že my máme v sebe geneticky vybudovanú kultúru, respektíve históriu cestovania. Už naši dedovia chodili hromadne za lepším životom do zahraničia, hoci len do susedného Česka alebo ďalekej Ameriky. Vieme sa prispôsobiť, máme to v génoch.

Čo sa týka prehovárania, aby študent išiel do sveta, je to ťažšie. Je to veľké životné rozhodnutie. Je to o tom, či študent skúsi prísľub niečoho nového a či skúsi opustiť to pohodlie čo má, a odísť za niečím neznámym.

Sú momenty, keď si hovoríte, že on/ona na to nemá a radšej by mal/a zostať na Slovensku? Odhovárate niekedy študentov?

Kto som ja, že by som takto mohol niekomu rázne ovplyvniť život? Trúfnuť si rozhodnúť, či na to má, alebo nie, hádam smie len samotný študent.

Veľakrát k nám príde taký, ako to nazvať .. „neprebudený“ človek. Vidieť to na ňom, vidieť mu to v očiach. Má 18 a je taký „bez šťavy“, nesmelý. No ak si ho ale o tri roky pozriete na Facebooku, vidieť úplnú zmenu. Prirodzene rastie, mení sa, zrazu sa zobudí, osobnostne rozkvitne.

Minulý rok sme tu mali dievča a na nej bolo fakt vidieť, že pre ňu by zahraničie nemalo byť, ju by ten svet prevalcoval. Neviem ale presne pomenovať, čím to v bolo. Bola z jedného menšieho mesta pri Bratislave. Angličtinu však napísala na C2, motivačný list bol najlepší, aký sme tu ten rok mali, ale keď za nami prišla osobne do officu;, nevedela zo seba dostať ani slovo. A teraz, čo by som jej mal povedať? Že nemáš ísť? Ak jej poviem choď, alebo nechoď, ovplyvnil by som jej život. Nech si to rozhodne život sám, kto na to má, alebo nemá. S dievčaťom to dopadlo nakoniec tak, že ju na prvú školu nevzali, potom sme jej našli druhú, kde ju vzali, ale nakoniec povedala, že nejde, lebo nemala toľko času na prípravu. Sama sa rozhodla a tak to malo asi byť. Za ostatných 8-10 rokov sa nám podarilo k lepšiemu otočiť už pár osudov.

Vy niečo chápete ako výhodu, napríklad že sa študenti osamostatnia, ale niektorí to môžu považovať ako nevýhodu. Ponúkate študentom aj nejakú podporu?

Áno, keď študenti idú cez nás ako agentúru Scandinavian study, vieme im dať podporu, keďže si to väčšina z nás odžila. Samozrejme, nie je to nie len o tom, že vás dostaneme na školu. Práve preto máme veľmi dobrú úspešnosť – na univerzity dostaneme 8 z 10 či 9 z 10 študentov, závisí od krajiny. Tam naša práca ale zďaleka nekončí. Každý od nás dostane pred odletom 40 stranový manuál, takzvaný informačný balíček na prežitie. V ňom je vysvetlené, ako si vybaviť prechodný pobyt, zdravotné poistenie, sociálne poistenie, SIM kartu do telefónu, internet do bytu, káblovku. Sú tam aj nejaké sociálne veci, v ktorom meste je aký klub, čo sa tam dá robiť. Od nás dostanú pomoc a mnoho konkrétnych rád či tipov, čo a ako v danom meste.

Aké sú všeobecné podmienky prijatia na školu. Čo treba spĺňať?

Závisí to od krajiny, ale v 80% prípadov je to približne rovnaké. Možno sa to však líši v jazykovom certifikáte. Do Dánska stačí certifikát Oxford Online Placement Test, ktorý sa robí cez našu agentúru a je jednoduchší, na úrovni B2.

Do Anglicka na väčšinu univerzít treba IELTS z British Council, ten je náš oficiálny partner. To je už ťažšia skúška, ale my sme registračné centrum British Council a máme tento certifikát so zľavou. Normálne stojí okolo 200€, a my ho máme pre našich študentov o 30€ lacnejší. Všade treba nejaké administratívne veci, ako scan občianskeho preukazu, dobre napísaný motivačný list, referencie a vysvedčenia, rôzne potvrdenia. Známky úplne nerozhodujú, ale je to jeden z faktorov. Študentov hodnotia aj podľa motivácie, niektoré školy robia takisto pohovory. Hlavná je motivácia a chuť spoznávať.

Motivačný list treba odovzdať v angličtine, prípadne aj pohovor bude v tomto jazyku?

Áno, ale s tým im pomôžeme. Po rokoch skúseností už vieme, čo univerzity od študentov očakávajú, a preto ich vieme dokonale pripraviť na celý prijímací proces. Aj preto, že sme si ním sami prešli, máme tak vysokú úspešnosť prijatia. Študentom dáme aj vzor referencií. V tých stačí, aby im učiteľ/ka angličtiny napísal/a, že je to šikovný/á študent/ka, proaktívny/a, že v ňom/nej počas štúdia videl/a potenciál a mal/a by si spraviť ešte nejakú nadstavbu. Tie administratívne veci problém nie sú. Študenti sa skôr boja, že nemajú dobrú angličtinu, ale to nech neriešia. To budeme riešiť spolu a až na teste.

Zastrešujete okolo 12 krajín. Koľko percent z prihlásených študentov sa zaujíma o Dánsko?

Okolo osemdesiat. Študenti vnímajú ako veľkú výhodu v Dánsku štipendium, ktoré nie je prospechové. Každý Dán po dovŕšení 18 rokov a po nástupe na univerzitu dostáva 750 eur mesačne. Je to študentská podpora. Suma pokryje náklady na ubytovanie, stravu, transport a voľný čas. Preto veľa Dánov ani nebýva na internátoch, majú dosť peňazí na garsónku či izbu v byte. Keďže sme v EÚ, máme na to nárok aj my, ale dali nám malú prekážku – musíme pracovať. Študenti, ktorí neovládajú dánsky jazyk, robia zatiaľ nekvalifikovanú prácu – roznášanie letákov, práca v sklade, v bare, v hoteli či v reštaurácii.

Študenti teda dostávajú plat (priemerná mzda je približne 12 eur na hodinu), a k tomu im štát mesačne prispieva 750 eur. Žiadna severská ani európska krajina podobný študentský príspevok neponúka. Mali sme študenta, ktorého prijali na lepšiu školu vo Fínsku, ale nakoniec sa rozhodol pre školu v Dánsku, práve kvôli štipendiu. Je to veľký magnet.

Čo je typickým produktom slovenskej vysokej školy?

Zamestnanec-makač. Ten, ktorý sa veľmi nepýta, prečo je to či ono tak. Plynulo prejde z univerzity do pracovného pomeru. Na slovenskej škole u teba nevytvoria pocit, že si aj sám môžeš vytvoriť „zamestnanie“, alebo že si sám strojcom svojho šťastia. Nehovorím ale, že všetci musia podnikať a jazdiť na drahých autách, ale škola v tebe neprebudí taký zmysel, že veci sa dajú robiť aj inak.

U nás funguje zabehnutý starý štýl, subjektovo orientovaná výuka, kde je učiteľ autoritou, veľa memorovania, definícií, prednášok. V zahraničí je väčšia voľnosť, netlačia toľko. Učiteľ je sprievodcom štúdia. Samozrejme, nie je to vždy také romantické, závisí to aj od osobnosti konkrétneho človeka. Avšak ani keď študent fláka školu, učiteľ si ho „nepodá“ na skúškach. Je to predsa jeho život.

Slovenské školstvo prišlo do fázy, v ktorej podľa mňa ide o niečo inštitucionalizované. Ďaleko to odskočilo od pôvodného zámeru a hesla Komenského – „škola hrou“. Málo študentov chodí do školy s nadšením niečo objavovať.

A čo vychádza z dánskej univerzity?

Nehovorím, že odtiaľ vyjde podnikateľ a samozrejme ani ich školy nechcem zvelebovať. Myslím si však, že ich absolventi majú viac možností. Stačí sa pozrieť napríklad na výsledky OECD, kde sa škandinávske školy umiestňujú na prvých priečkach v rebríčkoch hodnotenia kvality vzdelávania či študentskej spokojnosti.

Tie krajiny – nielen Dánsko – sú niekde inde, nielen školstvom, ale aj technologicky a priemyselne. Zaujímavý fakt je aj to, že v Škandinávii nemajú pod opisom študijného odboru slovné spojenie „zamestnať sa môžete v tom a v tom segmente“. Oni hovoria o „kariérnych príležitostiach“.

A čo profesori?

Veľký rozdiel je v ich kvalite profesorov, pretože sú hlavne viac motivovaní. Profesia učiteľa je u nás spoločensky aj platovo nižšie. Tým, že Dánsko má vyššiu životnú úroveň, aj učitelia sa majú lepšie. Ich mesačný príjem je okolo 3- až 4-tisíc eur a preplácajú im aj prípravu na hodinu.

Majú veľmi slušné benefity, ich práca je patrične ohodnotená, aj v rámci hierarchii povolaní sú vysoko. Hlavné je ale, že sú z praxe. Veľa profesorov prichádza zo súkromnej sféry a učiť na škole je pre nich kredit. Ja som mal napríklad profesora, ktorý mal zároveň svoje vlastné hudobné štúdio, v ktorom nahrával orchestrálnu hudbu.

Viacerí moji učitelia boli tiež konzultanti, jeden z nich pracoval aj pre ZOO v Aalborgu, kde analyzoval business model, ako sa chovajú zákazníci v priestore areálu ZOO za účelom zvýšenia atraktivity priestoru a samozrejme zisku spoločnosti. Ďalší bol štátny zamestnanec a obchodoval s vojenským materiálom v Afrike.

Bol to hosťujúci profesor na polroka, vysvetľoval nám biznis model medzi štátnym a súkromným sektorom. U nás, česť výnimkám, sú akademickí profesori, ktorí tam sedia 25 rokov. Svet za oknami sa za posledných 5-10 rokov radikálne zmenil a nemyslím tým iba vizuál, všetko sa zmenilo, mení a aj sa bude meniť. Máme osnovy, ktorých základné šablóny sú z 90. rokov.

Aké univerzity zastrešujete?

Máme desať, respektíve ak počítam aj Island a Malajziu až 12 krajín. Začali sme Dánskom, potom sme k tomu pridali aj iné škandinávske krajiny ako Fínsko a Švédsko. Lenže tieto krajiny majú limity, aby v jednej triede neštudovalo 60 alebo 30 Slovákov. Stratilo by to tým punc, že je to medzinárodná trieda a tak sme hľadali aj iné alternatívy.

Pridali sme k tomu Anglicko, Wales, Nemecko, Španielsko, máme tu aj veľkú univerzitu z Číny, Nórska, Francúzska, či Talianska. Školy ponúkajú odbory zamerané a technológie, business, medicínu, humanitné vedy. Závisí od krajiny a danej školy. V Británii máme napríklad odbor Forensic science, čo je podľa mňa celkom vtipné. Veľa ľudí chcelo predtým študovať cestovný ruch, ale všetko sa zmenilo pod vplyvom rôznych kriminálnych seriálov.

Skryť Zatvoriť reklamu