Štúdium u susedov v Čechách: Prečo ním až tak veľa nevyriešite?

Písmo: A- | A+

Apelujem na všetkých rodičov a študentov, ktorí “poškulujú” po univerzitnom vzdelaní v Českej republike.

Áno, školy v Čechách sú pre slovenských študentov zaujímavé. Sú väčšie, známejšie, s kvalitnejším zázemím a históriou. No dá sa pobyt na univerzite v Čechách rovnocenne považovať za pobyt v “ozajstnom” zahraničí?

Počas svojich ciest v zahraničí sa mi pravidelne stávali situácie, pri ktorých som si povedal: “Hmm, takto by sme to mohli robiť u nás doma, hmm,… toto je super,… hmm, toto mi dáva zmysel”. No svoje nadšenie v konkrétnych situáciách som pripisoval skôr kultúrnym rozdielom.

Náš mozog tvoria dve hemisféry a každej pripisujeme odlišné vlastnosti. Ľavá je zameraná na analýzu, logiku, vzorce a lineárne myslenie. Pravá vníma skôr syntetické myslenie, kreativitu, vášeň, inovácie. Jednoduchý príklad. Vďaka pravej strane cítime pri počúvaní konkrétnej pesničky jej melódiu a celkovú atmosféru. V ľavom mozgu sa zameriame skôr na jej text a jeho význam. Samozrejme obe sa časom, vekom a skúsenosťami vyvíjajú.

To ma privádza ku konkrétnemu uplatneniu príkladu o hemisférach na vzdelávacom systéme. Veľká skupina slovenských študentov sa rozhoduje pre univerzitné štúdium v Čechách. Dám naše a české vzdelanie na jednu stranu do protikladu zo “západným”. Ako oba národy sme si spoločne prešli v rokoch 1945 až 1989 obdobím totalitnej vlády komunizmu a od roku 1989 až po dnes obdobím jeho dozvukov, ktoré majú stále vplyv na našu spoločnosť. Práve počas obdobia komunizmu bol aktívne potlačovaný jednotlivec a individualita, a s ním aj subjektívne myslenie a schopnosť myslieť a konať za seba.

Vo vzdelávaní boli či už priamo alebo nepriamo potlačované tzv. Soft Sciences (napr. Psychológia, Sociológia, Ekonomika). Tie sú založené hlavne na subjektívnom názore a individuálnej interpretácii. Prirodzene podporované boli tzv. Hard Sciences (Biológia, Chémia, Fyzika), pretože boli a sú skôr „bez skrytej ideológie“. Hard sciences boli považované systémom za “bezpečné”. Ľavý mozog bol povzbudený k rastu, pravý naopak nie. Počas totality nebolo v spoločnosti možné dostať sa k inej ako štátom “schválenej” literatúre, filmom, hudbe, umeniu. Boli potlačené individuálne (slobodné) prejavy osobnosti cez napríklad módu, účesy, konverzáciu a podobne. To všetko ovplyvnilo ľudí nie len na individuálnej, ale aj celospoločenskej úrovni.

Ak je priemerný vek profesorov na univerzitách na Slovensku a v Čechách je šesťdesiat rokov a od revolúcie nám ubehlo už skoro rokov tridsať, tak väčšina ľudských zdrojov (to sú ľudia čo vás budú formovať) na našich a českých univerzitách prežila skoro polovicu svojho života v totalitnom režime (ľavý mozog bol povzbudený k rastu a pravý naopak nie).

Ak primárne hľadáte vďaka rozhodnutiu štúdia v zahraničí rozdielne štúdium ako u nás, vedia vám školy a univerzity v Čechách poskytnúť rozdielne podmienky? Také, ktoré vám rozvinú schopnosti akými sú: jazyková vybavenosť, kritické myslenie, tvorivosť pri uvažovaní, kreativita, riešenie modelových situácií, fantázia či komunikácia, v rovnakom pomere tak, ako keby ste študovali v Británii, v Dánsku alebo Holandsku?

Dobrým príkladom na záver je rozdielny historický, ekonomický, sociálny, technologický a spoločenský vývoj a následný životný štandard medzi napr. Singapurom a Kuala Lumpur, alebo rozdiel medzi nám bližším východným a západným Berlínom.

Nedávam všetkých profesorov a fakulty do jedného vreca, no pri rozhodovaní sa by som vás chcel priviesť k zamysleniu: Dostanete na školách v Čechách to, čo hľadáte?

Samozrejme, Bratislava nie je Praha. No Praha (nehovoriac o ostatných mestách) nie je ani Kodaň, ani Londýn ani Berlín.

Skryť Zatvoriť reklamu