Štúdium v Británii (aj po Brexite) vyžaduje menej, ako veľa odvahy

Písmo: A- | A+

Keď nad svojimi začiatkami v zahraničí spätne rozmýšľam, chcelo to menej ako veľa odvahy. Stačilo urobiť prvý krok.

Stačilo sa len trošku rozhýbať a ostatné sa riešilo tak nejako za pochodu. Najťažšie bolo samotné rozhodnutie ísť. Sám za seba. Bez priateľov. Bez rodiny. Bez istej práce. S financiami len na začiatok. Ako to zvládnem? Aké to tam bude? Nestane sa mi nič? Ak sa bojíš, naozaj sa nie je čoho. Aj ty to zvládneš, postupne, krok za krokom.

Jediné, čoho sa môžeme obávať, sme my sami. Toho, ako budeme reagovať v situáciách, ktoré sú nám zatiaľ neznáme. Všetko ostatné sa poddá! Nie, nebude to jednoduché. Zbaliť si kufre, rozlúčiť sa s rodinou, s priateľmi. Sadnúť do lietadla a povedať „Tak za rok, čau…“.

No zároveň je to to najlepšie, čo sa dá (hlavne) pre seba urobiť. Stačí, aby vlastná túžba po úspechu bola väčšia ako strach z prípadného neúspechu.

V ten jesenný deň v roku 2004 som sedel v lietadle do Británie, smer – letisko Bradford. Kapitán oznamoval cestujúcim cez palubné audio základné informácie o lete, teplote a čase pristátia. Tomu oznamu väčšina ľudí nevenuje pozornosť. Ja som ho naopak hltal. Bol to môj prvý kontakt s „ozajstným svetom tam vonku”. Na otázku môjho spolusediaceho, či som mu rozumel, som odpovedal: „Absolútne nič“. Úprimne, nerozumel som ešte viac ako ničomu, teda okrem slova Bratislava. Na letisku nás vyzdvihli a odviezli do mesta Leeds, v ktorom som ostal pracovať ďalšie dva roky v spomínanom Gala Casinos ako krupiér.

Na nasledujúce roky som si predpovedal svoju budúcnosť tým, že som si ju sám vytvoril. Začiatky boli samozrejme ťažké, no to som si uvedomil až neskôr, s odstupom času. Domácim som nerozumel nič. Prvýkrát sám, v zahraničí, a odkázaný iba sám na seba. Vlastná kuchyňa, vlastné nakupovanie, vlastné bývanie s ďalšími Slovákmi a Čechmi, no bol som spokojný. Páčilo sa mi.

Tešil som sa na každý nový deň. Tešil som sa na nových ľudí. Na nové ulice a budovy. Nové nápisy na obchodoch, nové autá, iné programy v TV, iné oblečenie, jedlo, kultúra, morálka, zvyky, počasie. Tešil som sa na prvú výplatu, na futbalové zápasy s kolegami, na výlety a more. Prekvapovali ma iné (a pritom obyčajné) veci, na ktoré som bol zvyknutý u nás. Všetko bolo odlišné, a v tom zároveň zaujímavé.

Aj moja cesta sa začala tým prvým krokom vpred. Správnosť vašej cesty väčšinou zistíte až za nejaký ten čas, keď sa obzriete späť. Najdôležitejšie je ale rozhodnutie sa na ňu vydať.

Či to rozhodnutie bolo alebo bude dobré zistíte tak, že bude ťažké.

Skryť Zatvoriť reklamu