Štúdium v Čechách. Narýchlo podaný brufén boľačkám slovenského študenta?

Písmo: A- | A+

Žiaden problém nie je v skutočnosti riešiteľný. Problémy sú dôsledok a to, čo treba riešiť, je príčina samotná. Je riešením situácie v slovenskom školstve nájdenie si univerzity v Čechách?

Slušné a hlavne použiteľné vzdelanie je základným predpokladom pri uplatnení na trhu práce. Problém s kvalitou našich škôl, riešia tisícky študentov odchodom na univerzity k susedom. Avšak ich voľba je poväčšine iba brufén, ktorý si berieme vždy, keď nechceme, alebo nevieme riešiť príčinu samotnú.

Áno, školy v Čechách sú pre slovenských študentov zaujímavé. Sú väčšie, s kvalitnejším zázemím a históriou. No dá sa pobyt na univerzite v Čechách rovnocenne považovať za pobyt v zahraničí?

Ľudský mozog tvoria dve hemisféry a každej pripisujeme odlišné vlastnosti. Ľavá je zameraná na analýzu, logiku, vzorce a lineárne myslenie. Pravá vníma skôr syntetické myslenie, kreativitu, vášeň, inovácie. Jednoduchý príklad. Vďaka pravej strane cítime pri počúvaní konkrétnej pesničky jej melódiu a celkovú atmosféru. V ľavom mozgu sa zameriame skôr na jej text a jeho význam. Samozrejme obe sa časom, vekom a skúsenosťami vyvíjajú.

To ma privádza ku konkrétnemu uplatneniu príkladu o hemisférach na vzdelávacom systéme. Veľká skupina slovenských študentov sa rozhoduje pre univerzitné štúdium v Čechách.

Dám naše a české vzdelanie na jednu stranu do protikladu zo “západným”. Ako oba národy sme si spoločne prešli v rokoch 1945 až 1989 obdobím totalitnej vlády komunizmu a od roku 1989 až po dnes obdobím jeho dozvukov, ktoré majú stále vplyv na našu spoločnosť. Práve počas obdobia komunizmu bol aktívne potlačovaný jednotlivec a individualita, a s ním aj subjektívne myslenie a schopnosť myslieť a konať za seba. 

Vo vzdelávaní boli či už priamo alebo nepriamo potlačované tzv. Soft Sciences (napr. Psychológia, Sociológia, Ekonomika). Tie sú založené hlavne na subjektívnom názore a individuálnej interpretácii.

Prirodzene podporované boli tzv. Hard Sciences (Biológia, Chémia, Fyzika), pretože boli a sú skôr „bez skrytej ideológie“. Hard sciences boli považované systémom za “bezpečné”. Ľavý mozog bol povzbudený k rastu, pravý naopak nie. Počas totality nebolo v spoločnosti možné dostať sa k inej ako štátom “schválenej” literatúre, filmom, hudbe, umeniu. Boli potlačené individuálne (slobodné) prejavy osobnosti cez napríklad módu, účesy, konverzáciu atp. To všetko ovplyvnilo ľudí nie len na individuálnej, ale aj celospoločenskej úrovni.

Ak je priemerný vek profesorov na univerzitách na Slovensku a v Čechách je šesťdesiat rokov a od revolúcie nám ubehlo už skoro rokov tridsať, tak väčšina ľudských zdrojov (to sú ľudia čo vás budú formovať) na našich a českých univerzitách prežila skoro polovicu svojho života v totalitnom režime (ľavý mozog bol povzbudený k rastu a pravý naopak nie).

Ak primárne hľadáte vďaka rozhodnutiu štúdia v zahraničí rozdielne štúdium ako u nás, vedia vám školy a univerzity v Čechách poskytnúť rozdielne podmienky? Také, ktoré vám rozvinú schopnosti akými sú: jazyková vybavenosť, kritické myslenie, tvorivosť pri uvažovaní, kreativita, riešenie modelových situácií, fantázia či komunikácia, v rovnakom pomere tak, ako keby ste študovali v Británii, v Dánsku alebo Holandsku?

Dobrým príkladom na záver je rozdielny historický, ekonomický, sociálny, technologický a spoločenský vývoj a následný životný štandard medzi napr. Singapurom a Kuala Lumpur, alebo rozdiel medzi nám bližším východným a západným Berlínom.

Nedávam všetkých profesorov a fakulty do jedného vreca, no pri rozhodovaní sa by som vás chcel priviesť k zamysleniu: Dostanete na školách v Čechách to, čo hľadáte?

Samozrejme, Bratislava nie je Praha. No Praha (nehovoriac o ostatných mestách) nie je ani Kodaň, ani Londýn ani Berlín.

Skryť Zatvoriť reklamu