Štúdium v zahraničí (Dánsko) – každý začiatok je rovnaký a vždy iný.

Písmo: A- | A+

Rozhodol som sa pre “odchod” do zahraničia. Nevedel som na ako dlho, ani to, kam ma cesty zavedú. No tušil som, že ma čaká minimálne niečo.

Mal som čerstvo dvadsaťštyri. Slovensko bolo už rok v EÚ. Rástla vo mne ambícia v živote niečo dosiahnuť. Nevedel som, čo by to malo byť, ani kde a s čím začať. Doma som len prešľapoval z nohy na nohu a netrpezlivo očakával zmenu. Následne som absolvoval krupiérsky kurz, úspešne prešiel pohovorom s anglickým Gala Casinos a o dva mesiace to vypuklo.

V tom čase nebola angličtina samozrejmosťou ako dnes a na pohovor som si skutočne foneticky pripravil 30 viet o sebe a o tom, aká som „jednička“. Tej pani, ktorá ma spovedala, som radšej jednoducho všetko naučene zopakoval, aby mi nemohla dať akúkoľvek doplňujúcu otázku.

Prvá zastávka na mojej skoro desať ročnej ceste bola Veľká Británia, konkrétne mesto Leeds. Stred Anglicka som po dvoch rokoch vymenil za škótsky Edinburgh. Po Škótsku prišiel na rad ďalší pohovor. Tentokrát už bez fonetickej prípravy som opäť nastúpil ako krupiér pre výletné lode v USA a neskôr aj v Austrálii.

Cez Floridu a Bahamy som objavil čaro Karibiku. Pokračoval som austrálskym Brisbane, Cairnes, Sydney a novozélandským Aucklandom. Tu som zažil štyridsaťdňovú plavbu po najväčších mestách Ázie, počnúc Francúzskou Polynéziou, Fiji a Brunaj, cez ostrov Guam, Hongkong, Šanghaj, Osaku, Yokohamu, až po Tokio. A to všetko, vďaka bohu, bez Facebooku, Instagramu, WhatsAppu či iných sociálnych sietí!

Po všetkých tých rokoch, zážitkoch, vyhratých a prehratých stávkach, tisícovke balíčkov kariet a neuveriteľných historkách, po všetkých tých ľuďoch a krajinách som sa dostal do bodu, kedy som chcel od života viac ako len album plný fotografií a pekné spomienky.

Vedel som dve veci. Prvá, že už nechcem po nociach v kasínach rozdávať karty ako púťová opička vo fraku, a druhá – že ak chcem robiť v budúcnosti niečo “poriadne”, budem pravdepodobne potrebovať aj univerzitné vzdelanie. Nakoniec som skoro desať rokov mimo domova zavŕšil štúdiom na univerzite v Dánsku.

Úprimne, u nás doma som si na univerzitu nikdy predtým netrúfol. Stredná škola ma vôbec nebavila a pri jej výbere som mal pravdepodobne obmedzenú schopnosť správne uvažovať. Jediné, čo ma na strednej bavilo, bol jej krkolomný názov “Stredná priemyselná škola stavebná – odbor Technické a Informačné služby”. Známky som mal z roka na rok horšie a so správaním to tiež nebolo “na samé”.

Moja cesta za štúdiom bola dôsledkom situácií, ktoré mi život pri cestách po svete prirodzene ponúkol. Po jednom návrate z turnusu na lodi po Ázii ma doma v rádiu zaujal rozhovor o živote a možnostiach štúdia vo Veľkej Británii a Dánsku. Spomenuli odlišný systém výučby, štúdium zamerané na prax a tiež pracovné stáže. Keďže v Británii som už predtým žil, bolo rozhodnuté – ide sa do Dánska! Ak už pre nič iné, tak len kvôli tomu, že som tam nikdy nebol.

V tom období bol trend študovať v Amerike, v Austrálii či v Kanade. Dánsko bolo stále skôr „exotika“. Ak mám byť úprimný, o Dánsku som fakticky nevedel ani to, kde sa nachádza. Ten rozhovor bol pre mňa impulz, vďaka ktorému som sa rozhodol pre štúdium v zahraničí, konkrétne na severe Dánska v meste Aalborg, na škole UCN – University College of Northern Denmark. Spolu s agentúrou sme dali dokopy prihlášku, absolvoval som anglický certifikát a v auguste som letel do Dánska.

Verím, že akákoľvek skúsenosť zo zahraničia človeka posilní, inšpiruje a zlepší jeho osobný aj profesionálny život. Tento blog pre vás ako inšpiráciu. Stojí za to opustiť svoje vyšliapané chodníčky a otvoriť sa možnostiam, ktoré ponúka súčasný svet.

Chcem motivovať mladých ľudí, ale aj ich rodičov, aby ich v tomto rozhodnutí smelo podporili. Je dôležité, aby si mohli splniť svoje sny a získali skúsenosti aj za hranicami našej krajiny.

Skryť Zatvoriť reklamu