Prehadzovanie viny medzi súčasnou a minulou vládou opomína hlavný fakt: Slovensko trpí chronickým štrukturálnym deficitom bez ohľadu na to, kto vládne.
Matovičove a Hegerove vlády oprávnene poukazujú na mimoriadne krízy, no zlyhali v tom, že popri krízových výdavkoch zaviedli masívne trvalé sociálne balíčky.
Ficova vláda oprávnene poukazuje na vysoký štrukturálny deficit, ktorý zdedila, no namiesto reálneho šetrenia na prevádzke štátu prispela k ďalšiemu rastu trvalých výdavkov (napr. 13. dôchodky) a deficit v čase bez kríz znižuje len pomaly, prevažne cez vyššie zdanenie obyvateľstva a firiem.
Porovnanie dlhu: Vláda Igora Matoviča vs. Vláda Roberta Fica
Pri posudzovaní zadlženia je dôležité sledovať nielen absolútnu sumu v miliardách eur, ale aj pomer k HDP (keďže ekonomika v čase rastie) a rozdiel medzi hrubým a čistým dlhom.
Počas vládnutia Igora Matoviča (resp. širšie koalície 2020 – 2023) štát predal rekordné množstvo dlhopisov do zásoby, čím mu rástol hrubý dlh, no väčšina z týchto peňazí ležala na účtoch ako hotovostná rezerva. Preto vtedy rástol hrubý dlh výrazne rýchlejšie než čistý dlh.
V súčasnosti naopak štát túto nahromadenú hotovosť postupne prejedá a súčasne kryje vysoké štrukturálne deficity, čo sa prejavuje vysokým nárastom čistého aj hrubého dlhu.
Prehľadová tabuľka vývoja dlhu
Ukazovateľ | Začiatok matovičovej vlády (Q1 2020) | Koniec koalície / 2023 | Súčasnosť (2025/2026) |
Hrubý dlh (mld. €) | 45,3 mld. € | 68,8 mld. € | ~84,0 mld. € |
Hrubý dlh (% HDP) | 48,2 % HDP | 56,0 % HDP | ~61,4 % HDP |
Finančné aktíva / Rezerva (mld. €) | cca 3,5 mld. € | cca 14,0 mld. € | cca 12,0 – 14,0 mld. € |
Čistý dlh (mld. €) (Hrubý − Aktíva) | ~41,8 mld. € | ~54,8 mld. € | ~70,0 – 72,0 mld. € |
Čistý dlh (% HDP) | ~44,5 % HDP | ~48,5 % HDP | ~54,5 – 55,0 % HDP |
Kto viac zadlžil Slovensko?
Odpoveď závisí od toho, či hodnotíme nárast dlhu počas krízy alebo dlhodobé zhoršenie hospodárenia:
Počas Matovičovej vlády (2020 – 2021/2023):
Hrubý dlh vzrástol o cca 23,5 mld. € (z 45,3 na 68,8 mld. €).
Čistý dlh však vzrástol iba o cca 13 mld. € (keďže viac ako 10 miliárd z vydaných dlhopisov tvorila nepoužitá rezervná hotovosť).
Za súčasnej vlády:
Hrubý dlh stúpol o ďalších cca 15 miliárd € a čistý dlh stúpol až o cca 17,2 miliárd € a sa vyšplhal na historické maximá okolo 70 až 72 mld. €.
Ekonomický kontext a náročnosť období
1. Obdobie Matovičovej vlády (2020 – 2023): Globálne šoky
Okolnosti: Globálna pandémia COVID-19, zatváranie ekonomiky (lockdowny), následná energetická kríza a vojna na Ukrajine.
Typ výdavkov: Išlo predovšetkým o jednorazové mimoriadne výdavky (dotácie na udržanie pracovných miest „Prvá pomoc“, plošné testovanie, očkovanie, kompenzácie cien energií).
Ekonomický dopad: Aj keď boli mnohé opatrenia kritizované za nesystémovosť a neefektivitu, povaha týchto výdavkov bola dočasná – po skončení krízy mali automaticky zaniknúť.
2. Súčasné obdobie: Trvalé štrukturálne deficity
Okolnosti: Ekonomika po pandémii funguje v štandardnom režime, HDP rastie, dodávateľské reťazce a trh práce sa stabilizovali.
Typ výdavkov: Dlh v súčasnosti rastie najmä kvôli trvalým (štrukturálnym) výdavkom schváleným v minulosti aj súčasnosti (13. dôchodky, rodinný balíček, vysoké prevádzkové náklady štátu, vyššie úroky zo štátneho dlhu).
Ekonomický dopad: Na rozdiel od pandemických dotácií sa trvalé mandátne výdavky po skončení krízy nevypnú. Zatiaľ čo Matovičova vláda zadlžovala krajinu v dôsledku exogénnych krízových šokov, súčasný nárast dlhu ide na úkor vysokého štrukturálneho deficitu v časoch relatívneho ekonomického pokoja.
