reklama

Máme viac pokazených zubov alebo hláv?

Neverili by ste, aké kreatívne odbory sa dajú študovať na našich vysokých školách. Verejných aj tých súkromných, ktoré v podstate len kopírujú nastavený verejný dopyt. V prvom rade chcem motivovať mladých, aby to využili ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

... a išli študovať. Vyštudovať vysokú školu je stále viac, ako vyštudovať strednú, je to iný kontakt s realitou, s inou formou vzdelávania a určite sa niečo pri tápaní vysokoškolskými skriptami naučia.

Už neraz som povedal a poviem to znova, že titul už dnes nie je zárukou kariéry, tobôž nie úspechu. Prosím rodičov, aby nestrašili mladých týmto tvrdením, ktoré ešte v ich časoch ako tak platilo. Úspech sa totiž nachádza až za tým, čo je v kategórii povinností. Dnes je však omnoho dôležitejšie to, čo vyštudujete. Je to dokonca dôležitejšie, než to, kde. Na Slovensku máme dve kategórie vysokých škôl – verejné a súkromné. Verejné sú plne dotované zo štátneho rozpočtu, súkromné z vreciek študentov (ich rodičov). Keď sa rozhodnete ísť študovať na vysokú, celkom určite Vás budú zaujímať mnohé ukazovatele a argumenty prečo ísť tam, či onam, no asi máloktorý študent sa zaujíma o hospodársky vývoj a prognózy krajiny na 10 rokov dopredu. Koniec-koncov, nie je to ich starosť. Toto má sledovať a regulovať štát. Ak potrebujete len nejaké písmenká pred meno, vyberiete si pravdepodobne niečo menej náročné. To je potom obvykle dôvod, prečo máme toľko absolventov sociálnej práce, verejnej správy, či politológie. Alebo napríklad animátora voľného času. Áno, aj taký vysokoškolský študijný odbor máme. A v poslednej dobe je populárnou psychológia. Len pre porovnanie, zubárov máme od minulého roka o 80 viac, kdežto psychológov nám pribudlo 342 len z verejných vysokých škôl, financovaných zo štátneho rozpočtu. Naozaj potrebuje štát toľko psychológov? Podľa toho, ako financujeme vysoké školy zrejme áno. Psychológ je podľa štátu užitočnejší ako zubár. Počet absolventov psychológie nie je konečný. Ak totiž zoberieme do úvahy podobné študijné programy s názvom Spoločenské a behaviorálne vedy, tj. psychológia, sociálna a pracovná psychológia, kariérové poradenstvo, sociálna a pracovná psychológia, sociálna práca, sociálna práca v zdravotníctve, sociálna práca so zameraním na rodinu, aplikovaná sociálna práca, riadenie a organizácia sociálnych služieb, sociálna práca vo verejnej správe a sociálne služby, sociálne služby a poradenstvo, sociálne služby a poradenstvo vo verejnej správe, sociálna antropológia, ich celkový počet absolventov v prvom a druhom stupni denného štúdia dosiahol počet 1.726. Žiada sa mi dodať, že za ten istý čas sa tu štyri automobilky dlhodobo a opakovane márne zháňajú po absolventoch technických smerov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aby ste mi rozumeli…V žiadnom prípade neznevažujem štúdium spoločenských a behaviorálnych vied. Ani psychológie, ani politológie ani sociálnej práce ani príbuzných odborov. Každá jedna škola vyžaduje čas a úsilie a aj nemalé osobné financie, cit a talent pre vybraný odbor. Dokonca keď mi kamarát marketér oznámi, že ide po štyridsiatke študovať psychológiu, tak mu tlieskam, lebo viem, že touto nadstavbou nesleduje titul pred menom (stačia mu doterajšie), ale snahu lepšie porozumieť cieľovým skupinám. Čo tým sledujem je iná otázka….

Totiž, viete koľko absolventov rovnakých študijných programov vyprodukovali za minulý rok súkromné vysoké školy? Poviem Vám to presne. 3393 absolventov spoločenských a behaviorálnych vied. Takmer raz toľko ako na verejných. Čo z toho vyplýva? Že dopyt zo strany študentov je a ak je toto štúdium silou-mocou ich snom, sú ochotní si zaň aj zaplatiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som ešte chodil do školy ja, učil som sa, že verejné služby je nutné udržiavať tam, kde súkromný sektor neexistuje, alebo nemá záujem o poskytovanie určitých služieb. Napr. armáda, polícia… z toho titulu máme aj verejné vysoké školstvo. A štát sa v tomto prípade správa tak, ako keby sám potreboval služby psychológa. Má príliš benevolentnú výchovu. Necháva mladých robiť si čo chcú. Neurčuje mantinely, nemyslí dopredu, nedovidí za roh hospodárskeho vývoja a nechápe možné dôsledky.

Ako keď ste prvorodič a šialene rozmaznávate svoje dieťa. „Chceš čokoládu? Áno tu máš celé kilo, aby si malo dosť. A nechceš si umyť ruky? Nevadí, tak si ich neumy, možno samo pochopíš dôsledky svojho konania, keď si zamažeš oblečenie a nám gauč a steny, alebo dostaneš črevnú virózu. Nechceš ísť spať? Chceš pozerať telku do polnoci? Chceš sa bicyklovať namiesto písania úloh? Ideme na obed do fast foodu? No jasné že môžeš všetko! Som predsa tvoj milujúci rodič, ktorý ti dáva absolútnu voľnosť s cieľom nezdeformovať ťa!“… Nemusíte so mnou vo všetkom súhlasiť, stačí, ak pochopíte tento pohľad na vec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo dovolíme a platíme štúdium študentom podľa ich vlastného, často sebastredného záujmu? Prečo dovolíme verejným vysokým školám tento záujem využívať? Nebolo by rozumnejšie dať hlavy dokopy (a že ich je tu viac ako 5 miliónov) a zamyslieť sa nad tým, či naozaj potrebujeme 1700 nových psychológov ročne, alebo chceme financovať vysokoškolské štúdium mladým podľa skutočných potrieb tohto štátu a nás, ktorí to platíme z našich daní?

Zoltán Rózsa

Zoltán Rózsa

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vysokoškolský pedagóg marketingu a manažmentu, podnikateľ, nadšený cestovateľ a fotograf. Vyučujem ako docent na súkromných aj verejných vysokých školách. Mnohokrát som už dostal otázku, prečo vlastne učím, keď mám svoj vlastný biznis. No práve preto. Lebo môžem.http://www.rozsa.sk Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu