Tento príbeh je vymyslený takmer celý od začiatku až do konca. Akákoľvek podobnosť osôb a udalostí v ňom je určite celkom náhodná.
Zvažoval som, či dnes pokračovať zisteniami Inšpekcie v sociálnych veciach a pozrieť sa na to ako istý dôstojný pán T. vedie DSS, ako príkladne sa stará o svojich svojprávne nesvojprávnych klientov, akú každodennú lásku im poskytuje a to najmä v súvislosti so zákonom o sociálnych službách. Vlastne by sa patrilo napísať, čo všetko je klientom odopierané a ako to vlastne vyzerá s tou starostlivosťou reálne.
Keďže som spomenul v niektorom z predchádzajúcich článkov, že by som rád priblížil o akú osobu a „svätca“ sa jedná, rozhodol som sa, že táto téma bude mať dnes prednosť...
Viackrát som spomenul, čo si o dôstojnom pánovi T. myslia bývalí klienti či zamestnanci. Áno, môžte namietať, že keď sa spomenie „bývalí“ môže to vyznieť ako akt pomsty za ich prešľapy, pretože dnes v zariadení nepracujú, resp. už nie sú klientmi. Je na každom z vás ako to vyhodnotí. Podotýkam, že sa nejedná o osoby, ktoré boli „odídené“ pre akési porušenia pracovných povinností či iné pochybenia, ale o osoby, ktorým riaditeľ nepredĺžil zmluvy, nakoľko mu nechceli byť oddanými poddanými, alebo mali k podobnému spôsobu práce so zdravotne znevýhodnenými klientmi výhrady, nezlúčiteľné s ich morálnym či náboženským presvedčením. A tak slová ako manipulátor, tyran, psychopat a mnoho im podobných som počul priamo od týchto zúčastnených osôb.
História dôstojného pána T. je opradená akýmisi zvláštnosťami, ktoré nie sú celkom jasné ani v jeho komunite a mnoho vecí z jeho minulosti by si zaslúžilo rozkľúčovať. Niektoré osoby veci znalé mi porozprávali o tom, ako sa dostal k jeho dnešnej práci či akým spôsobom sa z tohto človeka stal kňaz. Zaujímavá je časť jeho života, kedy a za akých okolností bol vysvätený za kňaza a veci s tým súvisiace.
Štandardný postup v Katolíckej cirkvi pre vysvätenie kňaza, je dôležitá súčasť jeho cesty v seminári. Ročný či aj dlhší pobyt v ňom slúži na nato, aby sa overilo, či je kandidát pripravený žiť v celibáte a tiež, či je pripravený niesť zodpovednosť za ľudí. Cirkev sa snaží overiť jeho emociálnu stabilitu, schopnosť poslušnosti, vzťah k autoritám či schopnosť žiť v komunite. Seminár slúži ako akýsi filter toho, aby vysvätená osobnosť nebola nezrelá a predišlo sa vážnym osobným či morálnym zlyhaniam v neskoršom období. Prečo to spomínam? Nuž dôstojný pán T. je vysvätený ako komunitný kňaz dnes už nebohým biskupom a to bez toho, aby absolvoval vyššie spomínaný seminár. Seminár nie je síce považovaný za dogmu, ale akúsi normu pre vysvätenie. V istých prípadoch môže biskup udeliť dišpenz od tejto normy nie však od podstaty formácie. Kandidát môže byť napríklad misionár, rehoľník žijúci v kláštore a podobne. Dôstojný pán T. však nespĺňal podobné kritériá, napriek tomu vysvätený bol. A vraj to bola pre neho „tŕnistá“ cesta. Zlé jazyky tvrdia, že ho odmietli vysvätiť dvaja či až traja biskupi. Nakoniec však našiel ochotného a tak človek, ktorý zrejme už vtedy ťažko spĺňal kritéria potrebné pre výkon poslania kňaza sa nakoniec kňazom stal. Podľa niektorých osôb z cirkevného prostredia, to bol obrovský omyl a dokonca zaznela myšlienka, že pokiaľ by seminár v minulosti absolvoval, dnes by určite kňazom nebol, nakoľko by nedokázal počas tohto pobytu ukryť svoje pravé „ja“.
Praktiky tohto „svätca“ som už v minulosti trochu priblížil a dnes skúsim pridať niekoľko detailov, ako môže vyzerať „láska k blížnemu“ v celkom inej podobe ako je zaužívané a vnímané bežnými ľuďmi. Prosím, keď budete čítať nasledujúce riadky, pokúste sa predstaviť si ich ako váš vlastný príbeh a tak ho aj vnímať.
Už som písal o istom Jurajovi. Je to bývalý klient zariadenia, ktorý žil v zariadení od svojich 18. rokov niečo okolo 10tich rokov. Bol jedným z mnohých, ktorý vyrastali v detských domovoch či osobitných internátnych školách. Bez rodiny. Bez akéhokoľvek zázemia. Stratený v dnešnom svete už od svojho útleho veku. Dovŕšil svojich 18 rokov, vek kedy sa väčšina z nás cíti byť dospelými, ale tiež stále v bezpečí a pod ochranou svojej rodiny. On to šťastie nemal. Mal však šťastie, že nezostal na ulici. Štát sa o neho postaral a dal mu možnosť mať strechu nad hlavou, mať pravidelnú stravu a istý pocit bezpečia. Bol umiestnený do istej DSSky, na čele ktorej bol kňaz. Predpokladám, že aj on samotný to považoval za akési osobné šťastie, že môže žiť v zariadení, ktoré mu dávalo aj iný rozmer – ten duchovný. Treba napísať, že obdobie, ktoré tam žil nebolo vždy ideálne. Mal problémy so svojim správaním, napíšem že ťažko zvládal niektoré situácie a možno tiež svoje agresívnejšie správanie. Ale to je len jedna strana mince. Tá druhá to sú dôvody, prečo k nim dochádzalo. A teraz by sa dali písať riadky o tom, kedy, prečo a podobne. Stačí však napísať, že ak je váš mentor, riaditeľ, kňaz a manipulátor jedna a tá istá osoba, dokáže vás dostať do výbušného stavu na lusknutie prsta. A tým, že je to naviac vážená osoba, vaša šanca na nejakú triviálnu spravodlivosť sa blíži k nule. Paradoxne napriek všetkému ešte dlhé roky po odchode z DSSky pociťoval k tomuto zariadeniu a riaditeľovi vďačnosť, že tam strávil niekoľko rokov svojho života. Neberte ma celkom doslovne, ale toto vnímam ako niečo čo sa označuje „štokholmský syndróm“, kedy si obeť neuvedomuje, že je vlastne obeťou a cíti akýsi kladný vzťah k osobe, ktorá mu istý dlhý čas ubližuje. Kedy obeť ospravedlňuje a obhajuje páchateľa, pretože pre ňu prestavuje spôsob psychického prežitia. Dokonca stačí ak páchateľ prejaví „malé dobro“ – svoju obeť netýra, dá jej vodu a myseľ to vyhodnotí ako znak ochrany a nie hrozby.
A tak, po 10 rokoch Juraj opustil toto zariadenie a presunul do iného. Isté väzby na ten pôvodný zostali, mal komunikáciu s dôstojným pánom T a dokonca mu stále prejavoval vďačnosť. A keďže každé dobro býva v realite aj správne potrestané, neobišlo to ani Juraja. Nastal čas, keď dôstojný pán T. potreboval jeho vďačnosť pretaviť vo svoj prospech, keď sa okolo Tibora – klienta tejto DSSky začali diať veci, ktoré som spomínal v predchádzajúcich článkoch. Keď Adam zistil, ako sa prelievajú jeho nasporené financie do istého občianskeho združenia a keď bola na súde žiadosť o Tiborove obmedzenie na isté právne úkony. Dôstojný pán T zmanipuloval a využil Juraja, aby sa dostal do blízkosti Jurajovho priateľa a Tiborovho brata v jednej osobe Damiána. Damián bol bývalý klient rovnakej DSSky a údajne sa s riaditeľom nerozišiel v dobrom, dokonca ho obviňoval z toho, že bol v DSSke okrádaný. Lenže časy sa menia a dôstojný pán T. Damiána potreboval, aby spoločným úsilím dostali Tibora čo najďalej od tety Majky a jej rodiny – všetko som už popisoval v predošlých článkoch. A tak Juraj v dobrej viere, že chce pomôcť priateľovi Damiánovi, jeho bratovi a tiež dôstojnému pánovi T urobil čo považoval za správne. Predpokladám, že za to mal získať isté benefity, čo však nie je dôležité. Každopádne situácia sa celkom otočila v Jurajov neprospech a stala sa z neho persona non grata a takmer zločinec.
Dôstojný pán T. spoločne s Damiánom zinscenovali kauzu a obvinenie na v tom čase nepotrebného Juraja , že ukradol Tiborovi z jeho bankomatovej karty cca 8.000 Eur. Tomu Tiborovi, ktorému dôstojný pán T. dal podpísať výpoveď z DSSky a presunul ho do bytu občianskeho združenia spoločne s Damiánom a Jurajom, ktorý mu robil opatrovateľa a staral sa o neho 24/7. Z Tiborovej bankomatovej karty si chlapi kúpili televízor, vysávač, nejaký riad, stravu a ďalšie viac či menej potrebné veci až sa peniaze z nej takmer minuli. A tak bolo treba nájsť nejakú obeť, ktorá si to odskáče. Čierny Peter zostal v rukách Juraja. Už nebol potrebný, dokonca by som napísal, že bol už dosť na príťaž. Chcel naspäť svoj život, chcel mať príjem o ktorý prišiel. Geniálny a zvrátený plán nabral jasné kontúry a veci dostali rýchly spád.
Najskôr dôstojný pán T spoločne s ďalšími zorganizovali stretnutie, kde Juraja obvinili z krádeže a ponúkli mu súčasne pomoc. Občianske združenie mu poskytne pôžičku 5.000 Eur, ktoré sa vrátia Tiborovi na jeho účet a on im ju bude splácať. Bol síce presvedčený, že nič také ako krádež sa nestalo, ale v rozpoložení v akom sa nachádzal podpísal akýsi dokument o pôžičke. Že sa jednalo o podvod je viac než jednoznačné z korešpondencie Damiána s istým jeho kamarátom - bývalým klientom. Táto komunikácia je náročnejšia na zrozumiteľnosť vzhľadom k uvedeným osobám, ale o to zaujímavejšia.
Len pre upresnenie „páter" v uvedenej komunikácii je riaditeľ DSSky a katolícky kňaz v jednej osobe. Ten čo rozdáva „kresťanskú lásku" a najmä rany každému, kto mu stojí v ceste. Nakoniec, urobte si obrázok o týchto ohavnostiach...
Na ďalší deň, bol Juraj 5.000 Eur spoločne s jednou z ctihodných komunitných sestier vložiť na Tiborov účet a celú vec považoval za ukončenú. Lenže človek mieni a život mení. A kde sa vyskytuje dôstojný pán T. tam sa život mení závratným tempom. Po týždni totiž dôstojný pán T. spoločne s Tiborom podali trestné oznámenie na Juraja za vyrobenie a používanie platobného prostriedku. Takto totiž koná človek – kňaz, pre ktorého nie je problém urobiť dve obludnosti v jednom. Toto ale nie je všetko. Od Juraja žiadali uhrádzať „pôžičku“ od občianskeho združenia. Ten však po doručení trestného oznámenia na jeho osobu prestal splácať. Chcel, aby polícia celú vec a trestné oznámenie na jeho osobu prešetrila a on sa bude následne hájiť aj na súde. Dôstojný pán T. spolu s občianskym združením, ktoré de facto nekontroluje nikto iný ako dotyčný kňaz, podal žiadosť na rozhodcovský súd, ktorý celú vec postúpil na exekučné konanie. Keďže Juraj sa nikdy nezdržiaval na mieste trvalého pobytu, ktoré má vyznačené v OP a bolo vlastne formálne, všetka korešpondencia bola zasielaná práve tam a čuduj sa svete aj podpísaná kýmsi, kto ju možno dokonca prebral. Určite však nie Juraj a podpisy na preberanej pošte sú sfalšované spôsobom hodným ani nie absolventa osobitnej školy. Na Jurajovu smolu však čas pracoval proti nemu a keďže sa k písomnostiam dostal príliš neskoro, nemohol podať oprávnenú sťažnosť. Žiaľ aj takto sú u nás nastavené zákony. Rozhodcovský súd nemá totiž povinnosť kontrolovať podpisy na doručených zásielkách a falošný podpis na tej rozhodujúcej je dokonca bez overenia OP. Dnes Juraj rieši exekúciu a má zablokovaný svoj bankový účet.
A to stále nie všetko. Juraj si v tomto čase kúpil za svoje úspory elektrobicykel v hodnote cca 700 Eur.
„Nakoľko máme podozrenie, že bicykel je zakúpený za Tiborove peniaze, nepovažujeme za správne, odovzdať bicykel Jurajovi. V prípade potreby sme pripravení bicykel odovzdať na Políciu do úschovy, do objasnenia prípadu". Dovolil som si krátky citát z toho, čo má polícia k dispozícii a rozumiete tomu správne. Dôstojný pán T. „zadržal" Jurajovi bicykel v januári 2024, pretože majú podozrenie - to akože občianske združenie, ktorého ani nie je členom...
Dôstojný pán T. je totiž zrejme obeť, policajt, prokurátor, sudca aj kat v jednej osobe. Na polícii je jeho priznanie podpísané ďalšími osobami - pretože on „len" pomáha klientom, keď ho požiadajú o pomoc. On nemá ani toľko odvahy, aby urobil niečo, pod čím nie je podpísaná nejaká ďalšia svojprávne nesvojprávne osoba. A čo na to polícia? Rok sa ani nepokúsila vrátiť tento osobný majetok Jurajovi, napriek tomu, že páchateľ krádeže sa sám priznal. Zdá sa vám to v poriadku a normálne?
Sčítané a podčiarknuté. Dôstojný pán T. ako osoba „milujúca blížneho svojho“ zneužil a zmanipuloval niekoľko osôb, ktoré využil na to, aby odvrátil hrozbu okolo nepríjemností týkajúcich sa Tibora. Krivo obvinil Juraja. Následne podal na neho trestné oznámenie a zadržal Jurajov osobný majetok. Nuž a poistil to exekúciou na Juraja, aby sa chalan spamätal a uvedomil si, kto rozdáva karty v tejto hre. A napíšem, že to stále nie je všetko. Tento kňaz totiž ide do extrému a až tak ďaleko, že je ochotný dostať človeka až na samé dno. Juraj totiž niekoľko rokov žije usporiadaný život. Nefajčí, nepije a pracuje rád a dobrovoľne. Riadne si platí všetko ako má, žije v podnájme v Bratislave, pretože je tam viac pracovných príležitostí. Nuž a dôstojný pán T. - keďže je podľa môjho názoru stelesnenie psychopata zašiel až tak ďaleko, že neváhal vypátrať si Jurajovho zamestnávateľa, aby mu oznámil, že zamestnáva osobu, na ktorú je podané trestné oznámenie pre krádež. Podľa toho, čo sa ku mne dostalo, dostal však na dobre mienenú informáciu jasný odkaz a zamestnávateľ pre ktorého pracuje Juraj ho poslal slušne napísané „do preč“...
Takáto metóda riaditeľa DSSky nie je vraj ojedinelá a týkala sa viacerých osôb, ktoré z nejakého dôvodu boli „odídené“ z tohto zariadenia. Tento človek neváhal osloviť nového zamestnávateľa danej osoby a vyliať na ňu vedro fekálií, len aby si dokázal svoje postavenie poloboha a zničil tak aspoň dočasne život komukoľvek, kto sa mu nepodriadi či vzoprie. A ideálne, keď to urobí počas skúšobnej doby, aby novému zamestnávateľovi „pomohol“ odhaliť potencionálne nespoľahlivého zamestnanca a zamestnanca mohol takto pripraviť o potencionálnu prácu.
Takto v praxi vyzerá kresťanská láska dôstojného pána T. reálna a vyzlečená celkom donaha.
PS: V minulej časti som spomenul, že súd obmedzil Tiborovi spôsobilosť na právne úkony a že rozsudok je snáď už právoplatný a Tiborovým opatrovníkom sa mala stať obec. Nie je tomu celkom tak. Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu sa odvolali niektoré strany. Podľa mojich informácii samotný Tibor, zastúpený istou advokátskou kanceláriou, jeho brat Damián, ktorý spolupracuje zrejme rovnaká AK a na moje prekvapenie vraj aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Toto považujem za absurdnú vec, najmä preto, že Úrad komisára je spoluzodpovedný za celé dianie v spomínanej DSSke svojou doslova nečinnosťou v rámci zákona. Paradoxne sa postavil teda proti rozhodnutiu súdu, ktorý zrejme vyriekol rozsudok najmä na základe psychiatrického a psychologického posudku, aby ochránil klienta DSS. Úrad komisára toto rozhodnutie súdu zrejme nepovažuje za správne. Toto je pre mňa skutočne zarážajúce zistenie, nakoľko ak ide obom inštitúciám o ochranu klienta DSS, nerozumiem protichodným rozhodnutiam. A keďže som o tejto veci celkom dobre informovaný, tak nerozumiem najmä Úradu komisára. Verím, že príde čas a dostanem sa aj k celému právoplatnému rozsudku. Bude to však trvať mesiace ak nie roky, pokiaľ sa celé konanie právoplatne ukončí. Dovtedy si pani JUDr. Stavrovská môže hovieť na svojej teplej stoličke pokiaľ už nebude na nejakej inej a jej podržtašky môžu slastne sŕkať rannú kávu a mľaskať pri prežúvaní nejakého sladkého koláčika za nemalé peniaze daňových poplatníkov.
Texty na tomto blogu vyjadrujú osobné názory a skúsenosti autora. Nie všetky uvedené informácie sa dajú nezávisle overiť a preto ich nemožno považovať za úplné alebo oficiálne potvrdené fakty. Blog neslúži na poškodzovanie konkrétnych osôb, ale na poukázanie na systémové problémy a podnety na diskusiu o ich riešení. Každý čitateľ by mal informácie vnímať v tomto kontexte.
