Keď Čína v roku 2001 vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie s Pekingom obchodovalo vo väčšom objeme ako s Washingtonom len 33 krajín sveta. Dnes je to podľa údajov Medzinárodného menového fondu vyše 150 štátov, teda zhruba tri štvrtiny planéty.
Lowyho inštitút, ktorý porovnáva obchodné vzťahy 205 ekonomík dospel k podobnému záveru. K roku 2023 obchodovalo s Čínou intenzívnejšie ako s USA približne sedemdesiat percent krajín sveta teda 145 ekonomík a viac než stovka z nich dokonca dvojnásobne viac. Za necelé štvrťstoročie sa tak pomer, ktorý ešte v roku 2001 vyzeral jednoznačne v prospech Ameriky, celkom otočil.
Dá sa to vysvetliť jednou vetou? Nedá. Ale dá sa to ukázať na číslach. V roku 1950 tvorili Spojené štáty sedemnásť percent svetového vývozu tovarov a Čína ? necelé jedno percento. Do konca roku 2010 klesol americký podiel na 8,4 percenta, zatiaľ čo čínsky vzrástol na 10,3 percenta. V roku 2023 dosiahol čínsky podiel na svetovom obchode už 12,3 percenta, čím predbehla aj Európsku úniu (11,4 percenta), aj Spojené štáty (10,8 percenta). Za týmito číslami stojí kombinácia lacnej pracovnej sily, štátom dotovaného exportu, programu Made in China 2025 a ochoty investovať do infraštruktúry tam, kde to západné vlády roky odkladali čiže v Afrike, Latinskej Amerike aj v juhovýchodnej Ázii.
Menej partnerov, ale za to ešte hlbšie vzťahy.
Tieto čísla by však nemali viesť k unáhlenému záveru, že americký obchod je v úpadku. Spojené štáty majú síce menej hlavných partnerov, ale s tými, ktoré majú, obchodujú v oveľa väčšom objeme.Vzťah s Mexikom a Kanadou dosahuje ročne stovky miliárd dolárov, čo nedokáže napodobniť žiadny čínsky partner na kontinente. Desaťročia integrovaných výrobných reťazcov naprieč severoamerickým kontinentom sa jednoducho nedajú nahradiť za pár rokov nech je čínska exportná politika akokoľvek agresívna. Čínska prevaha je teda predovšetkým plošná a to v počte krajín. Americká prevaha je naďalej výrazná predovšetkým sústredená do obchodu s kľúčovými susedmi.
Najväčší obchodní partneri Číny a USA v roku 2025
Poradie | Partner Číny | Obrat s Čínou (mld. USD) | Partner USA | Obrat s USA (mld. USD) |
|---|---|---|---|---|
1. | Hongkong | 369,2 | Mexiko | 872,8 |
2. | Južná Kórea | 331,7 | Kanada | 719,5 |
3. | Japonsko | 322,5 | Nemecko | 239,2 |
4. | Taiwan | 314,4 | Švajčiarsko | 178,0 |
5. | Vietnam | 296,6 | Spojené kráľovstvo | 161,8 |
6. | Rusko | 227,4 | Írsko | 152,9 |
7. | Austrália | 206,6 | Holandsko | 130,6 |
Celkový bilaterálny obchod (všetci partneri) | 4 599,9 | 3 049,0 |
Zdroj: MMF DOTS, 2025.
Ten rozdiel je vidieť okamžite. Čínsky zoznam pokrýva takmer celú Áziu a je rovnomerne rozložený medzi viacero veľkých ekonomík. Americký zoznam je oveľa koncentrovanejší, takmer polovicu celkového obratu tvoria len dvaja susedia, Mexiko a Kanada.
Dvadsať rokov, ktoré zásadne zmenili Afriku
Rýchlosť akou sa dá zmeniť smerovanie celého kontinentu, nám ukazuje príklad Afriky. V roku 2003 preferovalo obchod s USA pred Čínou ešte 35 percent afrických krajín. O dvadsať rokov neskôr v roku 2023, si Čínu ako hlavného partnera vybralo 52 z 54 afrických štátov. Obrat presiahol v roku 2024 sumu 295 miliárd dolárov a sprevádzajú ho hlavne investície do ciest, prístavov, elektrární a poľnohospodárstva teda presne do vecí, ktoré africké vlády od zahraničných partnerov dlhodobo požadujú. Podobný len o niečo pomalší vývoj prebieha aj v Latinskej Amerike, kde je dnes Peking hlavným obchodným partnerom pre polovicu štátov vrátane Brazílie, Argentíny, Čile a Peru.
Nemecko sa vrátilo k Číne
Bližšie k nám sa podobný príbeh odohral v Nemecku. Podľa oficiálnych údajov nemeckého Štatistického úradu (Destatis) sa Čína v roku 2025 opäť stala najväčším obchodným partnerom Nemecka s obratom 251,8 miliardy eur. Obchod so Spojenými štátmi medzitým klesol na 240,5 miliardy eur. Nie je to výkyv, Čína bola na prvom mieste nepretržite od roku 2016 do roku 2023, na jeden rok ju v roku 2024 vystriedali Spojené štáty a teraz sa poradie znovu obrátilo.
Za poklesom transatlantického obchodu stoja predovšetkým americké clá, ktoré tvrdo zasiahli nemecký vývoz automobilov a komponentov ten sa ale prepadol takmer o osemnásť percent. Nemecké koncerny na to zareagovali presunom investícií. Volkswagen, Mercedes-Benz, BMW, BASF aj Infineon vlani výrazne posilnili svoje aktivity priamo v Číne, aby si zabezpečili miestne dodávateľské reťazce a obišli clá medzi USA, EÚ a Čínou. Táto stratégia má však aj svoje riziko. Nemecký dovoz z Číny (170,6 miliardy eur) je viac než dvojnásobný oproti vývozu opačným smerom (81,3 miliardy eur), čím sa nemecký obchodný deficit voči Pekingu ešte prehlbuje.
Rakúsko obchoduje na dve strany
Zaujímavý kontrast v strednej Európe ponúka Rakúsko. Podľa predbežných údajov úradu Statistik Austria skončil rakúsky zahraničný obchod v roku 2025 v deficite 7,11 miliardy eur. So Spojenými štátmi si však Rakúsko dlhodobo drží prebytok, vlani na úrovni 5,05 miliardy eur, hoci aj tu clá znížili vývoz o vyše dvadsať percent. S Čínou je situácia presne opačná. Deficit dosiahol 12,62 miliardy eur, poháňaný najmä dovozom čínskych strojov, elektroniky a batériových modulov pre automobilový priemysel. Dvaja susedia v strednej Európe a pritom dve úplne odlišné obchodné bilancie voči tým istým dvom veľmociam.
Kde Slovensko zarába a kde platí
Podľa predbežných výsledkov Štatistického úradu SR dosiahlo Slovensko v roku 2025 celkový obchodný prebytok 2,7 miliardy eur, pričom export vzrástol o 3,7 percenta na takmer 111 miliárd eur. Hlavným motorom rastu zostáva sektor strojov a dopravných zariadení, ktorý tvorí vyše 61 percent celkového slovenského vývozu. Keď sa však pozrieme len na vzťah k dvom najväčším svetovým ekonomikám, čísla ukazujú presný opak toho, čo by človek očakával. Voči Spojeným štátom má Slovensko prebytok 5,32 miliardy dolárov. podľa amerického Úradu pre ekonomickú analýzu (BEA) doviezli Spojené štáty zo Slovenska v roku 2025 tovar za 6,82 miliardy dolárov, najmä autá a komponenty, zatiaľ čo americký vývoz na Slovensko dosiahol len 1,5 miliardy. Ale voči Číne je to presne naopak, Slovensko vykazuje deficit 3,42 miliardy dolárov, spôsobený dovozom elektrických zariadení, batérií a medziproduktov pre automobilový priemysel.
Inými slovami, peniaze, ktoré Slovensko zarobí predajom áut do Spojených štátov sa vo veľkej miere vracajú späť von, tentoraz do Číny odkiaľ prichádzajú komponenty potrebné na výrobu tých istých áut. Obchod s USA drží slovenskú bilanciu nad vodou, obchod s Čínou ju sťahuje dole.
Obchodná bilancia strednej Európy a kľúčové komodity (2024/2025)
Krajina | Partner | Export <br>(v mld. USD) | Import <br>(v mld. USD) | bilancia <br>(v mld. USD) | Kľúčové komodity (ťahúne obchodu) |
|---|---|---|---|---|---|
Poľsko | USA | 19,6 | 19,4 | +0,20 | Autá a stroje (export) |
Čína | 3,58 | 54,5 | −50,92 | Komponenty a elektronika (dovoz) | |
Česká republika | USA | 10,1 | 6,44 | +3,66 | Autá a stroje (export) |
Čína | 3,96 | 35,0 | −31,04 | Komponenty a elektronika (dovoz) | |
Maďarsko | USA | 13,1 | 5,02 | +8,08 | Autá a stroje (export) |
Čína | 2,92 | 10,5 | −7,58 | Komponenty a elektronika (dovoz) | |
Slovensko | USA | 6,82 | 1,50 | +5,32 | Motorové vozidlá a komponenty (export) |
Čína | 4,25 | 7,67 | −3,42 | Elektrické zariadenia, batérie a auto-medziprodukty (dovoz) |
(Zdroj dát: BEA, MMF DOTS, OEC, národné štatistické úrady, 2024/2025. Hodnoty bilancie sú korektne odvodené z druhého textu)
Tento vzorec sa opakuje naprieč celým regiónom. Poľsko, Česko aj Maďarsko majú s USA mierny až výrazný prebytok, ktorý im prináša najmä vývoz áut a strojov, zatiaľ čo s Čínou vykazujú výrazný deficit. Pri Poľsku presahuje päťdesiat miliárd dolárov, pri Česku vyše tridsať miliárd. Stredná Európa tak v podstate financuje svoj dovoz čínskych komponentov a elektroniky prebytkom, ktorý si vytvorí na americkom trhu predajom hotových vozidiel. Maďarsko, ktorého zahraničný obchod predstavuje až 154,8 percenta HDP, je pritom podľa vládnych odhadov vystavené najsilnejšiemu riziku zo spomalenia nemeckého exportu. Strata by mohla dosiahnuť až 2,3 percenta hospodárskeho výkonu krajiny. Celý stredoeurópsky priestor je totiž úzko naviazaný na nemecký automobilový priemysel, takže spomalenie v Nemecku sa pomerne rýchlo prenáša aj do Bratislavy, Prahy a Budapešti.
USMCA (Dohoda medzi USA, Mexikom a Kanadou) prestala byť samozrejmosťou
Kým Európa prehodnocuje svoje väzby, Severná Amerika prechádza vlastnou skúškou dôvery. Prvého júla 2026, počas povinného šesťročného preskúmania dohody USMCA, oznámil americký splnomocnenec pre obchod Jamieson Greer, že Spojené štáty nesúhlasia s obnovením dohody v jej doterajšej podobe. Mexiko aj Kanada pritom automatické predĺženie o ďalších šestnásť rokov podporovali.
Neznamená to koniec dohody. USMCA zostáva plne v platnosti minimálne do roku 2036 a Greerovo vyhlásenie iba spustilo mechanizmus každoročného preskúmavania namiesto automatického predĺženia. Dôvodom tohto kroku je najmä obava, že cez Mexiko sa do Spojených štátov dostáva čínsky tovar deklarovaný ako mexický, predovšetkým v automobilovom priemysle a metalurgii. Washington sa preto snaží presadiť prísnejšie pravidlá pôvodu tovaru a vyššie požiadavky na severoamerický obsah komponentov. Rokovania medzi USA a Mexikom pokračujú a ďalšie kolo je naplánované na tretiu júlovú dekádu 2026, ich výsledok bude určovať podmienky pre celý automobilový priemysel v regióne na najbližšie roky.
Izrael, kde bezpečnosť rozhoduje viac ako obchod
Existuje aj prípad, kde sa bežná logika obchodnej príťažlivosti neuplatňuje a je ním Izrael. Obchod medzi Čínou a Izraelom od nadviazania diplomatických vzťahov v roku 1992 vzrástol viac než dvestonásobne a v roku 2022 dosiahol rekordných 24 až 25 miliárd dolárov. Napriek tomu strategické bezpečnostné väzby s USA opakovane zablokovali jeho ďalší rozvoj. Izrael pod americkým tlakom zrušil predaj systému včasného varovania Phalcon Číne, odmietol čínsku ponuku na výstavbu najväčšej odsoľovacej stanice na svete a plne prevzal americké exportné kontroly na polovodiče. Vývoz izraelských čipov do Číny tak klesol z dvoch miliárd dolárov v roku 2018 na takmer nulovú úroveň už v roku 2023.
Po teroristických útokoch zo 7. októbra 2023 sa vzťahy ešte vyostrili. Odmietavý postoj Číny k jednoznačnému odsúdeniu Hamasu a jej blízkosť k Iránu spôsobili, že izraelská verejná mienka dnes vníma Peking prevažne ako nepriateľského aktéra. Keď v marci 2026 vypukol priamy vojenský konflikt s Iránom, Čína ostro odsúdila izraelsko-americké letecké útoky a vyjadrila podporu iránskej suverenite. Tento prípad ukazuje, že tam, kde sú v hre bezpečnostné záujmy, ekonomická ponuka jednoducho neobstojí, nech je akokoľvek výhodná.
Čo z toho vyplýva pre Slovensko ?
Globálny obchod nesmeruje k návratu izolácie jednotlivých blokov, skôr k zložitejšiemu usporiadaniu v ktorom obchodné rozhodnutia čoraz viac podliehajú bezpečnostným a politickým úvahám. Pre Slovensko z toho vyplýva pomerne konkrétne zadanie. Krajina síce zarába na vývoze áut do Spojených štátov avšak túto výhodu si vo veľkej miere odčerpáva závislosť od čínskych komponentov a batériových modulov bez ktorých sa tie isté autá vyrobiť nedajú. Diverzifikácia dodávateľských reťazcov smerom k Vietnamu, Malajzii či Indii preto nie je vzdialená, abstraktná téma. Rozhoduje o tom, koľko ľudí bude o niekoľko rokov pracovať v slovenských automobilkách a ich subdodávateľských prevádzkach a najmä o tom, či prebytok z amerického trhu zostane doma, alebo sa bude ďalej presúvať do Číny.
Dá sa vôbec malej, otvorenej a exportne závislej ekonomike medzi dvomi veľmocami vyhnúť riziku? Pravdepodobne asi nie. Dá sa však znížiť závislosť celého priemyslu od jediného odvetvia a jediného obchodného partnera a práve toto rozhodnutie leží plne v rukách domácej hospodárskej politiky
---
Zdroje: Medzinárodný menový fond (Direction of Trade Statistics), Lowyho inštitút, Štatistický úrad SR, nemecký Destatis, rakúsky Statistik Austria, Úrad obchodného splnomocnenca USA (USTR), oficiálne vyhlásenia k preskúmaniu dohody USMCA z júla 2026.
