Ak pád Teheránu a séria vojenských úderov opisovali, čo sa dialo na povrchu, tento text sa sústreďuje na vnútro režimu. Zatiaľ čo prvá časť Keď padne Teherán – boj o moc v Iráne riešila front, bombardovanie a reakcie zvonka v tejto nasledujúcej časti, ktorá je jej pokračovaním opisujem ako je moc v Iráne v skutočnosti rozdelená – kto ju drží ako prúdia peniaze a kto ovláda informácie. Aj v tomto článku nájdete prepojenia a súvislosti, ktoré v bežnom spravodajstve väčšinou chýbajú.
V posledných dvoch rokoch rokoch nebola vláda, ministerstvá ani parlament miestom, kde padali najdôležitejšie rozhodnutia. Skutočná moc zostávala v sieťach okolo úradu Najvyššieho vodcu -Bayt, ktoré riadili bezpečnostné zložky, financie aj propagandu bez potreby opierať sa o formálne štátne inštitúcie
Stabilita dnešného režimu stojí na tom, že sa pôvodný náboženský štát postupne premenil na systém v ktorom Mojtaba Chameneí funguje skôr ako šéf uzavretej spoločnosti než ako čisto duchovná autorita. Velenie, bezpečnostné zložky aj ekonomické štruktúry sú rozdelené tak, aby dokázali pokračovať v činnosti aj vtedy, keď je centrum v Teheráne paralyzované.
Prakticky to znamená, že neexistuje miesto v systéme, ktorého zničenie by režim automaticky porazil. Ekonomické siete, bezpečnostné zložky aj informačná kontrola majú vlastné rezervy a priestor na samostatné rozhodovanie, takže systém dokáže udržať odpor aj po najtvrdších útokoch zvonka.
Bezpečnostná sieť Kruhu Habib
Skutočné rozhodnutia o bezpečnosti sa v Iráne často nerobia na ministerstvách, ale v zázemí úradu Najvyššieho vodcu v prostredí znanom ako Bayt. Práve tam funguje neformálne bezpečnostno‑spravodajské jadro režimu, ktoré iránske zdroje označujú ako Habib Circle – Habibov kruh.
Tento kruh je vrcholovou sieťou lojality a tá zasahuje do všetkých kľúčových zložiek, Islamských revolučných gárd (IRGC), tajných služieb aj milícií Basídž. Jeho jadro tvoria veteráni práporu Habib Ibn Mazahir, elitnej jednotky v ktorej ako mladý slúžil aj Mojtaba Chameneí počas iránsko‑irackej vojny
Prápor Habib nebol len ďalšou jednotkou v iránsko‑irackej vojne, ale miestom, kde sa vytvorila budúca elita režimu. Väzby, ktoré tam vznikli v 80. rokoch sa počas nasledujúcich desaťročí zmenili na uzavreté bratstvo, ktoré postupne obsadilo kľúčové posty v bezpečnostných zložkách.
Týchto ludí nedrží pokope len ideológia, ale aj spoločná minulosť a presvedčenie, že ich vlastný osud je naviazaný na prežitie dynastie Chameneíovcov
Kruh Habib funguje ako tieňové politbyro, ktoré si privlastnilo rozhodovanie o najcitlivejších otázkach vnútornej bezpečnosti, politických čistkách aj o tom, ako budú vyzerať voľby. Práve tu sa dohodne, koho vôbec pripustiť na kandidátku, koho rozložiť cez cielené kauzy v médiách a kde, kedy a ako tvrdo zasiahnuť proti ulici, ak sa ľudia prestanú báť.
Takéto rozhodnutia nevznikajú na oficiálnych zasadnutiach, ale na neverejných súkromných stretnutiach v Bayte, kde sa v malej skupine stretávajú kľúčoví ľudia z prostredia gárd, rozviedky a náboženského vedenia. Až potom sa premenia na dekréty a uznesenia, ktoré formálne schvaľujú orgány ako Najvyššia rada národnej bezpečnosti (SNSC) – tie sú v praxi často len exekutívnym nástrojom, ktorý vykonáva rozhodnutia prijaté v rámci Habibovho kruhu.
Osobnosť | Kľúčová funkcia v systéme | Strategická úloha v Kruhu Habib |
Mojtaba Chameneí | Najvyšší vodca (nástup 2026) | Hlava siete, hlavný gatekeeper a stratég systému |
Hossein Taeb | Bývalý šéf IRGC-IO | Architekt spravodajských operácií a vnútorných čistiek |
Hossein Nejat | Veliteľ veliteľstva Sarallah | Priama kontrola bezpečnosti v hlavnom meste Teheráne |
Saeed Ghasemi | Veliteľ jednotiek v civilu (Lebas Shakhsee) | Operatívne riadenie pouličných represií a násilia |
Hossein Yekta | Ideológ a finančný koordinátor | Nábor do Basidž a pranie peňazí pre bezpečnostné operácie |
Alireza Panahian | Vedúci klerik Baytu | Ideologické zdôvodnenie násilia a doktrína Mahdizmu |
Táto zostava ľudí pokrýva všetky kľúčové oblasti – od strategického plánovania a spravodajskej práce až po priame pouličné násilie a náboženské zdôvodňovanie režimovej politiky.
Ako režim potláča nepokoje a čo si z kríz 2009, 2019 a 2022 odniesol
Odolnosť režimu voči masovým nepokojom nie je vecou náhody. Je výsledok dlhodobo budovaného a veľmi disciplinovaného represívneho systému, ktorý sa opiera o Kruh Habib. Na rozdiel od formálneho Ministerstva spravodajstva (MOIS), ktoré môže byť v čase krízy zablokované vnútornými spormi alebo opatrnosťou úradníkov, sieť okolo Habibovho kruhu reaguje rýchlo a bez zábran pokiaľ ide o udržanie systému pri moci.
Počas protestov 2009, Zeleného hnutia po sporných prezidentských voľbách zohral Mojtaba Chameneí cez svojich ľudí z práporu Habib – vtedy pod vedením Hosseina Taeba – kľúčovú rolu pri prevzatí kontroly nad milíciami Basídž. Kým časť politického vedenia ešte debatovala či pripustiť prepočítanie hlasov alebo hľadať kompromis s opozíciou, Habibov kruh dal priamy pokyn na potlačenie demonštrácií a nasadenie ostrej munície.
Neformálne prepojenie na tento okruh umožnilo obísť váhanie vtedajších civilných lídrov a presadiť tvrdú líniu bez kompromisov a ústupkov; výsledkom bolo, že protesty sa podarilo v priebehu niekoľkých týždňov potlačiť. Odvtedy v Teheráne platí nepísané pravidlo, že pri veľkých krízach má posledné slovo práve tento kruh nie vláda alebo prezident.
Podobný scenár sa zopakoval pri ekonomických a sociálnych nepokojoch v rokoch 2019 a 2022- najprv sa objavili náznaky, že režim zvažuje ústupky no po zásahu ľudí z okolia Mojtabu prišli opäť masové zatýkania, ostrá streľba a vypínanie internetu v celých regiónoch.
Kľúčovým prvkom represií je nasadzovanie jednotiek „Lebas Shakhsee“ – príslušníkov v civilnom oblečení, ktorým velí Saeed Ghasemi. Nepodliehajú bežnému režimu ozbrojených síl, pohybujú sa medzi ľuďmi bez označenia a ich úlohou je zastrašovať, narúšať zhromaždenia a vykonávať „špinavú prácu“, ku ktorej sa formálne zložky nemusia priznať.
Finančné zabezpečenie týchto operácií prebieha mimo štátneho rozpočtu. Hossein Yekta ich koordinuje cez sieť náboženských a charitatívnych nadácií, ktoré slúžia ako krytie pre presúvanie peňazí k bezpečnostným zložkám. Práve tento paralelný systém umožňuje Baytu udržiavať tlak na spoločnosť aj v situácii, keď oficiálne štátne zložky pôsobia oslabeným a nefunkčným dojmom.
Ako obchádzajú peniaze rozpočet.
Jedným z najväčších tajomstiev a schopností prežitia iránskeho režimu je fakt, že islamská republika funguje ako gigantická tieňová korporácia. Štátny rozpočet, ktorý je pod stálym tlakom sankcií a vnútorných kríz predstavuje len vrchol ľadovca. Skutočná ekonomická moc je sústredená v dvoch paralelných štruktúracha to v náboženských nadáciách (Bonyads) pod kontrolou Vodcu a v priemyselnom impériu IRGC, ktoré spolu ovládajú významnú časť hospodárstva mimo verejnej kontroly.
Setad a Khatam al-Anbia – praktické nástroje moci
Tieto dve štruktúry nie sú len bežnými mocenskými zoskupeniami, ale praktickými nástrojmi, tieto režimu umožňujú generovať hotovosť, obchádzať sankcie a udržiavať lojalitu k jadru moci aj v čase vojny. Setad (EIKO), v perzštine označovaný ako Setad Ejraiye Farmane Hazrate Emam – Úrad na vykonávanie Chomejního príkazov, je finančné impérium v priamom vlastníctve Najvyššieho vodcu, odhad jeho majetku odhadovala Reuters približne na 95 miliárd dolárov, pričom novšie odhady hovoria o ešte vyšších sumách.
Setad nie je teda pasívnym držiteľom majetku, ale operačným centrom, ktoré cez sieť dcérskych firiem kontroluje strategické sektory od telekomunikácií až po farmaceutický priemysel. V podmienkach totálnych sankcií funguje ako „rezervná banka“ režimu a poskytuje zdroje pre operácie v šedej zóne bez toho, aby prechádzali parlamentom alebo oficiálnym rozpočtovým procesom
Khatam al-Anbia (v preklade Pečať prorokov) je stavebná a inžinierska štruktúra pod IRGC, ktorá sa z malého povojnového štábu postupne stala najväčším dodávateľom infraštruktúrnych projektov v Iráne. S viac než stovkami dcérskych firiem a desaťtisícmi pracovníkov má pod kontrolou väčšinu veľkých stavieb v krajine vrátane viacerých fáz strategického plynového poľa South Pars.
KAA nie je obyčajná stavebná firma, ale nástroj cez ktorý IRGC drží v rukách kľúčové energetické zdroje a presúva ich výnosy k svojim veliteľom v regiónoch mimo toho čo vidieť v oficiálnych dokumentoch
Úroveň | Subjekt | Funkcia v systéme |
Centrum systému režimu | Bayt (Najvyšší vodca) | Strategické riadenie, určovanie priorít, garancia lojality |
hlavná finančná tepna režimu | Setad (EIKO) | Generovanie devíz, správa skonfiškovaného majetku, strategické investície |
hlavný priemyselný pilier režimu | Khatam al-Anbia | Realizácia projektov (South Pars), kontrola infraštruktúry, zamestnanosť káderov |
regionálni správcovia moci | Provinční velitelia IRGC | Garancia bezpečnosti projektov, distribúcia benefitov lokálnym elitám |
zahraničná sieť režimu | Tieňová flotila a Shell firmy | Export ropy, pranie špinavých peňazí, nákup sankcionovaného tovaru |
Táto tabuľka ukazuje ako sa peniaze z ťažby surovín prelievajú priamo do rúk bezpečnostných štruktúr režimu a úplne obchádzajú ministerstvo financií
Mechanizmus prelievania sankcionovaných peňazí
Dôvodom prečo režim zvládol posledné dva roky napriek rozvrátenému rozpočtu je vysoko sofistikovaný systém prania peňazí a tieňového exportu. Kľúčovú úlohu tu zohráva „tieňová flotila“ (shadow fleet) – sieť približne 1 500 tankerov, ktoré prepravujú iránsku ropu pod falošnými vlajkami a s vypnutými sledovacími systémami.
Export ropy smeruje najmä do Číny cez takzvané „čajníkové rafinérie“ (teapot refineries), tieto formálne nie sú spojené s čínskym štátom čo Pekingu umožňuje popierať porušovanie sankcií. Peniaze za túto ropu netečú priamo do Teheránu. Sú smerované cez zložité reťazce nastrčených firiem (shell companies) v Dubaji, Turecku a Singapure.
Významnú úlohu v tomto systéme vykonáva iránsky bankár Ali Ansari, ktorý je obvinený z budovania realitného impéria pre Mojtabu Chameneího v Londýne a Dubaji v hodnote stoviek miliónov libier. Tieto prostriedky neslúžia len na osobné obohatenie, ale predstavujú strategické devízové rezervy režimu, ktoré sú mimo dosahu západných finančných inštitúcií. V minulom roku Irán podľa blockchainových analýz spracoval kryptomenové transakcie v hodnote približne 7,8 miliardy dolárov, pričom významnú časť z tohto objemu využili revolučné gardy ako jeden z hlavných kanálov financovania a nákupu technológií pre zbrojný priemysel.
Informačný a digitálny štát v štáte
Počas vojny s Izraelom a Spojenými štátmi v roku 2025 iránsky režim pochopil, že samotné blokovanie webov a sociálnych sietí už nestačí. Ak mal systém prežiť musel si vybudovať vlastný, uzavretý online svet – domáce siete, platformy aj mediálny ekosystém oddelený od zvyšku internetu.
Tento posun vyvrcholil plným spustením Národnej informačnej siete (NIN), iránskeho „internetu vo vnútri internetu“, ktorá funguje ako digitálna podoba mozaikovej obrany – decentralizovanej, ale pevne kontrolovanej štruktúry schopnej udržať komunikáciu a propagandu aj pri úplnom odpojení od globálnej siete.
NIN nie je len súborom filtrov, ale komplexná prestavba národnej konektivity. Funguje ako paralelný intranet, ktorý umožňuje štátu „vypnúť“ svetový internet bez toho, aby skolabovali domáce služby. Počas nepokojov v januári tohto roku režim ukázal schopnosť selektívneho blackoutu – zatiaľ čo bežní ľudia nemali prístup k sociálnym sieťam ani zahraničným správam, vládne bankovníctvo, nemocnice a štátne médiá bežali ďalej.
Systém stojí na čínskej technológii Huawei a ZTE a využíva hĺbkovú analýzu paketov (DPI), vďaka čomu dokáže rozpoznať a zablokovať väčšinu bežných VPN nástrojov. NIN zároveň umožňuje nastavovať zoznamy povolených stránok a služieb, takže prístup k globálnemu internetu majú len vopred preverení a lojálni používatelia, kým väčšina populácie zostáva uzamknutá v domácej sieti.
Digitálna kontrola je podporená novými mimoriadne prísnymi zákonmi. V minulom roku režim presadil úpravu špionážnej legislatívy, ktorá z internetu urobila priestor plný nástrah – samotná držba satelitného pripojenia ako je Starlink sa trestá väzením a v prípade „úmyslu konať proti systému“ môže viesť až k trestu smrti.
Zákon o tzv.nepravdivom obsahu rozširuje pojem falošných správ tak, že zdieľanie videí z protestov či informácií o pohybe bezpečnostných síl sa dá kedykoľvek označiť za nepriateľskú činnosť proti štátu. V praxi to režimu umožňuje ohýbať realitu podľa vlastných potrieb. Kým na Západe OSINT komunita v reálnom čase prezerá satelitné snímky zasiahnutých iránskych základní, priemerný obyvateľ v domácej sieti vidí len upravenú verziu vojny v ktorej islamská republika vždy odráža útoky a vychádza z nich ako víťaz
Nástup Mojtabu Chameneího do čela štátu v marci 2026 neznamená návrat k starému poriadku, ale premenu funkcie Najvyššieho vodcu na pozíciu akéhosi výkonného šéfa mocenského konglomerátu. Mojtaba je pre tento systém kľúčovou spojkou, pretože ako jeden z mála dokáže účinne prepájať tri dovtedy len čiastočne prepojené svety – bezpečnostné štruktúry, náboženské nadácie a ekonomickú sieť pod Baytom.
Po prvé, Mojtaba má absolútnu lojalitu bezpečnostného jadra (Kruh Habíb). Nie je pre nich len synom vodcu, ale spolubojovníkom, ktorý s nimi zdieľal zákopy a neskôr koordinoval represie. Po druhé, má detailný prehľad o finančných tokoch Setadu a IRGC, ktoré fakticky pomáhal riadiť viac než dve desaťročia. A po tretie, ovláda informačný aparát vrátane štátnej televízie IRIB a kybernetických veliteľstiev.
Odovzdanie moci v rámci rodiny Chameneíovcov v Iráne tak neznamená len udržanie mena pri moci. Ukotvuje nový model vládnutia, kde Najvyšší vodca funguje ako manažér garantujúci bezpečnosť majetku a privilégií úzkej vrstvy vyvolených výmenou za ich pripravenosť bez váhania zabíjať vlastných občanov, len aby systém prežil.
Koncept „Starfish State“
Koncept „tzv.hviezdicového štátu“ pomáha vysvetliť zdanlivý paradox iránskeho režimu – jeho súčasnú krehkosť aj extrémnu odolnosť. Režim je krehký, pretože je závislý od veľmi úzkeho okruhu ľudí, niekoľkých stoviek rodín napojených na Bayt a od šedej ekonomiky, ktorú môže zasiahnuť totálny kolaps meny alebo cielené sankcie na ľudí, tích čo ovládajú toky financíí pre podporu režimu.
Zároveň je však tento systém mimoriadne odolný vďaka svojej decentralizovanej povahe. Ak padne Teherán, provincie sú pripravené operovať autonómne a režim už roky pestuje model v ktorom sú regióny zapojené do vlastných obchodných a politických kanálov. Ekonomické konglomeráty prepojené s IRGC a náboženskými nadáciami majú vlastné logistické siete nezávislé od formálnej vládnej infraštruktúry.
Scenáre kolapsu – čo by muselo padnúť
Aby sa tieňová sieť režimu naozaj rozložila nestačí odstrániť jedného vodcu. Pokiaľ zostane jadro prepojení medzi bezpečnostnými službami, peniazmi a propagandou neporušené, systém si vždy nájde novú tvár. Skutočný prelom v situácii by si vyžadoval jeden z nasledujúcich typov udalostí.
Rozloženie gárd
K skutočnému rozpadu by mohlo dôjsť v momente, keď by sa revolučné gardy prestali správať ako jeden celok. Krídlo dôstojníkov, ktoré riadi veľké stavebné a energetické projekty združené okolo Khatam al-Anbia by muselo nadobudnúť presvedčenie, že pokračovanie režimu priamo ohrozuje ich majetok a rodiny a že menšia strata je odsunúť klerické vedenie a hľadať dohodu so Západom.
Strata prístupu k tvrdej mene
Ďalší scenár by bol ak by sa podarilo výrazne obmedziť prístup režimu k dolárom a eurám. V tomto prípade by Setad a lodné spoločnosti, ktoré preň zabezpečujú predaj ropy a obchádzanie sankcií, prišli o možnosť bezpečne obchodovať cez finančné centrá v Dubaji a Turecku, vláda by čoraz ťažšie vyplácala bezpečnostné zložky, dovážala techniku a udržiavala sieť lojality okolo seba.
Prelomenie informačného embarga
Tretím dôležitým bodom by bolo narušenie informačnej uzavretosti krajiny. Široké rozšírenie zakázaných satelitných spojení spolu s vážnym útokom na kľúčové časti Národnej informačnej siete by mohlo obyvateľom otvoriť stabilný prístup k necenzurovaným správam a umožniť opozícii koordinovať protesty vo viacerých mestách naraz, kým by bezpečnostné zložky prestali stíhať reagovať.
Aká je budúcnosť tieňového systému
Irán v súčasnosti nepôsobí ako štát v klasickom zmysle slova, ale skôr ako prepletená sieť záujmov táto tieňová štruktúra moci sa naučila prežívať v trvalo nepriateľskom prostredí. Pochopiť ju je nevyhnutné pre akúkoľvek zmysluplnú politiku voči Teheránu, pretože rozhodujúce dohody a konflikty sa odohrávajú mimo oficiálnych inštitúcií.
Útoky na vládne budovy, ministerstvá či formálnu armádu majú len obmedzený účinok – skutočná moc sa nachádza v paralelných sieťach okolo revolučných gárd, náboženských nadácií a finančných skupín napojených na sídlo najvyššieho vodcu. Prežitie režimu po vojne v roku 2025 ukázalo, že práve tieto neformálne prepojenia sú odolnejšie než viditeľné štátne orgány a že pod vedením Mojtabu Chameneího sa Irán naplno zmenil na uzavretý mocenský systém kde o všetkom rozhoduje úzka vrstva verných, pričom navonok si režim zachováva rétoriku revolúcie a islamskej vlády.
Zdroje
Iran Human Rights Monitor – Mojtaba Khamenei and the Financial Power Network in Iran, 13. 3. 2026.
Euronews – What do we know about Mojtaba Khamenei's assets?, 17. 3. 2026.
The Jerusalem Post – Hidden billions linked to new Iran leader Mojtaba Khamenei, 9. 3. 2026.
Chainalysis a spriaznené reporty o kryptotrhu – Inside Iran's Growing $7.8 Billion Crypto Ecosystem, 14. 1. 2026; Iran's 2025 crypto ecosystem reaches $7.78 billion, 28. 2. 2026.
Analýzy digitálnej izolácie – Chatham House, Iran's internet shutdown signals a new stage of digital isolation, 25. 1. 2026; ďalšie technické rozbory fungovania NIN a vypínania internetu v roku 2026.
Analýzy vnútorného fungovania režimu a protestov 2025 – 2026 – Real Instituto Elcano, Iran's 2025‑26 protests, resilience and political containment, 8. 2. 2026; správy think‑tankov o sieťach okolo Baytu a IRGC.
