30 miliárd eur za jeden reaktor a Slovensko je na ceste k jadrovému bankrotu

V predchádzajúcom článku sme rozoberali americký atóm, ruské reči a slovenský dlh, pričom sme poukázali na riziká prázdnej štátnej pokladnice. Dnes pokračujeme v analýze faktov, ktoré sa politici snažia prekryť marketingom. To, čo sa dnes prezentuje ako nový strategický úspech, je v skutočnosti projekt z roku 2012, ktorého skutočná cena a spôsob realizácie predstavujú pre Slovensko vysoké finančné riziko.

Súčasné politické vyhlásenia o tom, ako bol projekt nového jadra vytiahnutý z koša, ignorujú jeho skutočný pôvod a autorstvo. Technické jadro celého zámeru a Štúdiu realizovateľnosti vypracoval český Ústav jaderného výskumu Řež už v roku 2012. Celú odbornú prípravu, geologické prieskumy a environmentálne posúdenia EIA roky financoval a manažoval český partner ČEZ v rámci spoločného podniku JESS, pričom technické spracovanie zabezpečovala firma AMEC, dnes známa pod názvom Wood.

Pokiaľ ide o legislatívnu činnosť v roku 2021, zmena atómového zákona a príprava 2000 strán dokumentácie pre Úrad jadrového dozoru predstavujú štandardnú administratívnu povinnosť štátu pri správe takto rozsiahleho projektu. Prezentovať tieto procesné úkony ako záchranu alebo stvorenie projektu je zavádzajúce. Je to ako tvrdiť, že ste postavili dom len preto, že ste na starom pozemku vybavili stavebné povolenie k projektu, ktorý nakreslil niekto iný pred desiatimi rokmi. Ide o nevyhnutnú údržbu dokumentácie, ktorú by v súčasnej geopolitickej situácii musel urobiť každý, kto by chcel v zámere pokračovať. Politici si týmto spôsobom privlastňujú odbornú prácu, ktorá bola v kľúčových parametroch hotová dávno pred ich nástupom do funkcií.

Vláda v súčasnosti operuje s odhadovanou sumou 15 miliárd eur za jeden jadrový blok, čo je v kontexte slovenského dlhu a trhových cien nereálne číslo. Skutočná cena sa po započítaní úrokov a predpokladaného predraženia pravdepodobne zastaví na úrovni 30 miliárd eur. Tento odhad vychádza zo skúseností pri dostavbe Mochoviec, kde cena vzrástla z pôvodných 2,8 na konečných 6,3 miliardy eur. Neexistuje racionálny dôvod predpokladať, že štátny manažment v Bohuniciach dosiahne iný výsledok, najmä ak si Slovensko kvôli zlému stavu verejných financií požičiava drahšie ako susedné krajiny.

Zdroj spracované na základe oficiálnych údajov spoločnosti ČEZ k víťaznej ponuke KHNP v Dukovanoch 2024 a vládnych odhadov poľskej spoločnosti PEJ k projektu Lubiatowo Kopalino 2024 a verejných vyhlásení Ministerstva hospodárstva SR 2025

Pri porovnaní s Českou republikou je tento nepomer ešte výraznejší. Česko v otvorenom tendri vysúťažilo dva reaktory za približne 16 miliárd eur, zatiaľ čo slovenský plán počíta s jedným reaktorom za takmer rovnakú sumu. Slovenský projekt je tak v prepočte na jeden inštalovaný blok takmer dvakrát drahší ako výsledok medzinárodnej súťaže u našich susedov. Pokiaľ štát nevyhlási otvorený tender a bude sa spoliehať na politické memorandá, stráca možnosť znížiť cenu prostredníctvom konkurencie.

Rozhodnutie štátu vyplatiť českého partnera zo spoločného podniku JESS predstavuje pre rozpočet ďalšiu záťaž. Slovensko zaplatí spoločnosti ČEZ približne 200 miliónov eur za jej podiel, pričom tieto prostriedky nesmerujú do samotnej výstavby, ale iba na zmenu vlastníckej štruktúry. Štát týmto krokom odstraňuje odborný dohľad partnera, ktorý disponuje technickým know-how a nahrádza ho štátnym manažmentom. V čase vysokého rozpočtového deficitu ide o výdavok vynaložený výhradne na to, aby mal štát nad projektom 100 % kontrolu bez účasti súkromného investora, ktorý by inak zdieľal finančné riziká. Absencia partnera, ktorý by si strážil vlastný kapitál, vedome odstraňuje poslednú brzdu pred nekontrolovaným navyšovaním nákladov v réžii politických nominantov. V prostredí bez vonkajšieho dozoru sa tak vytvára priestor pre ďalšie predražovanie a skryté čerpanie zdrojov, ktoré nakoniec zaplatia občania cez drahšiu elektrinu.

Je potrebné priznať pravdu o pôvode projektu a prestať ho prezentovať ako vlastné dielo politikov. Ide o 14 rokov starý koncept, na ktorom sa dnes realizuje politický marketing namiesto odbornej diskusie. Bez účasti súkromného kapitálu a skúseného strategického partnera je takto dimenzovaný projekt pre slovenský štátny rozpočet neúnosný. Jedinou cestou, ako nezaplatiť za jeden blok dvojnásobok toho čo susedné krajiny je medzinárodná súťaž a otvorený tender. Zároveň je nutné otvorene priznať, že elektrina z tohto zdroja nebude lacná, pretože jej cena bude priamo zaťažená splátkami vysokého dlhu, ktorý na seba štát týmto postupom preberá.

Úloha opozície namiesto priživovania a populizmu

Skutočnou úlohou opozície nemá byť prázdne parazitovanie na emóciách, ale dôsledná odborná kontrola každého eura, ktoré štát investuje do strategických projektov. Namiesto politických hádok sa musí opozičná práca zamerať na sledovanie tokov peňazí tam, kde po odchode partnera ČEZ zmizol posledný nezávislý dohľad. Vyplatenie českého partnera za 200 miliónov eur totiž odstránilo z projektu JESS (nový jadrový zdroj) inštitucionálnu kontrolu a zmenilo ho na čisto politický projekt. Bez tlaku súkromných akcionárov na efektivitu a bez medzinárodného auditu (nezávislá kontrola účtovníctva externou firmou) sa projekt stáva uzavretým systémom s vysokým rizikom netransparentného nakladania s verejnými prostriedkami. V najbližších mesiacoch je nevyhnutné sledovať obsadzovanie postov v dozornej rade (politickí nominanti dosadení priamo vládou) v spoločnostiach JAVYS a JESS. Ak sa odbornosť nahradí lojalitou k vládnej moci, poistka proti plytvaniu bola definitívne odstránená.

Druhou kritickou zónou sú výdavky na predprojektovú prípravu (všetky štúdie a povolenia predtým, než sa vôbec začne stavať) a poradenstvo, kde hrozí odlev kapitálu cez nadhodnotené faktúry za fiktívne právne a technické analýzy. Rovnako nebezpečná je snaha obísť transparentné verejné obstarávanie cez takzvané medzivládne dohody (nákup technológie priamo od iného štátu bez súťaže), čo pod zámienkou bezpečnosti vylučuje trhovú súťaž a fixuje vysokú cenu bez možnosti vyjednávania o zľave. Najväčšie korupčné riziko však predstavuje vynútená lokalizácia subdodávok (povinné nakupovanie prác od domácich firiem namiesto svetových špecialistov). Ak bude štátny manažment pretláčať do stavebnej časti projektu firmy s väzbami na vládne štruktúry namiesto firiem s medzinárodnou certifikáciou, projekt smeruje k predražovaniu cez takzvané viacpráce (dodatočné faktúry za chyby a zmeny počas stavby). Bez vonkajšieho dozoru partnera sa tak vytvára priestor pre skryté čerpanie zdrojov z rozpočtu presahujúceho 15 miliárd eur, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia občania v budúcich cenách elektriny.

Odstúpenie ČEZu a jadrové sny: Koľko nás to reálne stojí?

Poznámka autora

Kritika 30-miliardovej sekery nie je spochybnením potreby nového jadra. V článku „Atóm, slovenský dlh a ruské reči“ som jasne definoval, že nový blok je po roku 2030 fyzikálnou nevyhnutnosťou pre prežitie systému. Rozdiel je však v spôsobe financovania a kontroly. Model, ktorý sme vtedy rozoberali – postavený na diverzifikovanom riziku a medzinárodnom audite – je pravým opakom dnešného diletantizmu. Potrebujeme funkčný atóm postavený cez transparentný tender, nie politický pomník, ktorý nás ekonomicky zruinuje skôr, než vyrobí prvú megawatt.

Ak vás zaujíma skutočné pozadie tejto operácie a ďalšie fakty, ktoré potvrdzujú moje obavy, podrobnosti nájdete v mojich poznámkach priamo v diskusii.