Kým v indickej televízii premiér kritizuje západnú hystériu, v Bielom dome podpisuje najväčší obchod v dejinách štátu. Prečo Fico v tichosti vymenil ruský plyn za americký urán?
Je šestnásť hodín vo Washingtone, 16. januára 2026. Kým na slovenských sociálnych sieťach rezonujú úryvky z premiérovho rozhovoru pre indickú spravodajskú stanicu WION, kde ostro kritizoval „protiruskú energetickú politiku“ Európskej únie, v americkom hlavnom meste sa deje pravý opak. Ten istý Robert Fico, ktorý verbálne bojuje proti západnému diktátu, práve perom potvrdzuje najhlbšiu integráciu Slovenska s USA v histórii.
Podpis medzivládnej dohody nie je len byrokratickým úkonom, ale ide o zlomový moment. Vláda rozhodla systémom priameho zadania, čím úplne obišla verejnú súťaž a vynechala porovnávanie ponúk od Francúzov či Kórejcov. Víťazom sa tak stal americký Westinghouse s reaktorom AP1000, pričom odhady ceny sa šplhajú k pätnástim miliardám eur. Ak všetko pôjde podľa plánu, termín spustenia pripadá na rok 2040.
Tento krok pôsobí na prvý pohľad ako zásadný rozpor, pretože politik, ktorý si doma buduje imidž na odpore voči liberálnemu Západu, zveruje kritickú infraštruktúru do rúk Washingtonu. Odpoveď však nehľadajte v energetike, ale v tvrdej mocenskej kalkulácii.
Najdrahšia politická poistka
Konšpiračné teórie o tom, že Fico hrá dvojitú hru a plní tajné pokyny, sú politicky neobhájiteľné. Realita je oveľa prozaickejšia, keďže premiér pochopil, že Rusko je v energetike EÚ odpísané. Francúzska EDF sa topí v technických problémoch a predraženiach (stabilita siete), zatiaľ čo kórejská KHNP vedie spor práve s Westinghouse o duševné vlastníctvo.
Stačí sa pozrieť cez hranice do Prahy. Česi v tendri vybrali Kórejcov, no Westinghouse okamžite napadol výsledok na úrade pre hospodársku súťaž a hrozí arbitrážou. Projekt za riekou Morava stojí, takže Fico sa tomuto scenáru vyhol tým, že Kórejcov z hry úplne vynechal. Vsadil na istotu, pretože ak sa dohodne priamo s majiteľom technológie z USA, nikto ho nebude žalovať za porušenie patentov. Je to cynické, ale z pohľadu rýchlosti výstavby logické riešenie.
Zostala tak jediná priechodná cesta. Fico nekupuje len 1 200 megawattov výkonu, ale kupuje si najmä poistku. Vie totiž, že ak uzavrie obchod storočia s americkým gigantom, kritika z Washingtonu ohľadom právneho štátu či slobody médií stratí na intenzite.
Stopka pre konkurenciu, zelená pre vplyv
Otázka motivácie je v tomto prípade jasná. Priamym zadaním zákazky vláda vystavila stopku akejkoľvek konkurencii a debatám o cene, pričom argumentuje časovou tiesňou a bezpečnosťou. V preklade do politickej reči to znamená, že Fico sa stáva garantom amerických obchodných záujmov v regióne. A takého partnera Biely dom, obzvlášť pod pragmatickým vedením Donalda Trumpa, nebude destabilizovať pre „detaily“ domácej slovenskej politiky.
V plnej nahote sa tu ukazuje paradox suverénnej politiky. V indickom éteri Fico zbiera body kritikou Západu, no reálne kroky robí presne podľa požiadaviek Washingtonu. Nie je to ideológia, ale čistý obchod, v ktorom USA získajú zákazku a Fico získa pokoj na vládnutie.
Ukrajinská spojka, o ktorej sa mlčí
Je tu ešte jeden rozmer, ktorý robí z tohto obchodu dokonalú iróniu dejín. Kým Fico odmieta poslať na Ukrajinu jediný náboj, svojím podpisom jej posiela niečo oveľa strategickejšie – logistickú istotu. Kyjevský Energoatom totiž plánuje výstavbu až deviatich blokov rovnakého typu AP1000. Spolu s Poľskom a teraz aj Slovenskom tak vzniká v strednej Európe masívny „americký jadrový val“.
Fico týmto rozhodnutím fakticky vytvára servisné, palivové a expertné zázemie pre ukrajinskú energetiku. Vytvára sa regionálny hub, ktorý bude zdieľať náhradné diely a know-how s Kyjevom. Premiér, ktorého rétorika sa často oiera o Rusko, tak v praxi robí presný opak – technologicky definitívne pripútava Ukrajinu k Západu a zatláča vplyv Rosatomu do úzadia.
Je tu ešte jeden detail, ktorý dokresľuje absurditu situácie. Slovensko sa pri svojom jadrovom obrate fakticky vezie na ukrajinskom chrbte. Boli to práve ukrajinskí inžinieri v elektrárňach ako Chmeľnycka či Rivne, ktorí ako prví v ostrej prevádzke – a pod tlakom vojny – otestovali kompatibilitu amerického paliva Westinghouse v starých ruských reaktoroch. Fico, ktorý Kyjev politicky ignoruje, sa dnes v energetike spolieha na bezpečnostné dáta a prevádzkové skúsenosti, ktoré pre Západ v praxi overila práve Ukrajina. Bez ich pokusov by bol dnešný slovenský odklon od Rosatomu technicky oveľa riskantnejší.
Účet, na ktorý nemáme
Najväčším rizikom nie je technológia AP1000, keďže tá funguje v USA aj v Číne. Skutočným rizikom je financovanie. Štátny rozpočet je v stave, keď musíme siahnuť hlboko do vrecka aj pri bežných výdavkoch, takže deficit verejných financií nedovoľuje experimenty za 15 miliárd.
Vláda tvrdí, že elektráreň ostane v štátnych rukách. To znie lákavo, no v praxi to znamená, že riziko predraženia neponesie súkromný investor, ale daňový poplatník. História jadrových projektov ukazuje, že rozpočty sa takmer vždy nafúknu. Slovensko sa zaviazalo k partnerstvu z rozumu, kde budúce dlhy zaplatia občania, hoci podmienky dohody ostávajú zahalené v hmle utajenia.
Najpravdepodobnejším modelom financovania bude takzvaná rozdielová zmluva (Contract for Difference). V praxi to znamená, že štát garantuje Američanom výkupnú cenu elektriny na desaťročia dopredu. Ak trhová cena klesne pod túto hranicu, rozdiel doplatia spotrebitelia vo faktúrach alebo daňoví poplatníci priamo zo štátnej kasy. Briti takto pri elektrárni Hinkley Point C doplácajú miliardy, čím sa riziko stratového biznisu privatizuje smerom k občanom, zatiaľ čo zisk pre dodávateľa je garantovaný.
V skratke / Kľúčové fakty
Dohoda bez súťaže: Vláda SR podpisuje v USA (január 2026) kľúčovú medzivládnu dohodu, ktorá umožňuje priame zadanie zákazky firme Westinghouse bez tendra.
Projekt: Plánuje sa výstavba reaktora AP1000 (cca 1 200 MW) v Jaslovských Bohuniciach s odhadovanou cenou 15 miliárd eur.
Časový plán: Ostrá komerčná zmluva má byť podpísaná v roku 2027 a spustenie do prevádzky sa odhaduje okolo roku 2040.
Finančné riziko: Hrozí model „Contract for Difference“, kde by štát a občania doplácali rozdiel v cene elektriny, ak by trhová cena klesla pod garantovanú úroveň.
Politický kontext: Zatiaľ čo Fico v zahraničných médiách (WION) kritizuje EÚ, strategickú energetickú investíciu zveruje USA, čím si zabezpečuje geopolitické krytie.
Zákulisné vzťahy firiem k projektom a kľúčové fakty, ktoré nikde inde nenájdete, doručujem priamo v diskusii pod článkom, obzvlášť pod novým pripojeným článkom
