Spor o cenu 49‑percentného podielu v spoločnosti JESS už dávno nie je len technickou otázkou medzi dvoma firmami. Dotýka sa kontroly nad prípravou najväčšieho energetického projektu na Slovensku a presunu rozhodovania z ministerstva hospodárstva na Úrad vlády. Takto vzniká zásadná otázka, či štát pri takomto kroku koná vo verejnom záujme alebo pod politickým tlakom.
JESS vznikla v decembri 2009 ako spoločný podnik štátu a českého energetického giganta ČEZ. Slovenskú stranu v nej zastupuje JAVYS s 51‑percentným podielom, ČEZ drží zvyšných 49 percent. Český štát pritom v ČEZ‑e vlastní približne 70 percent prostredníctvom ministerstva financií. Úlohou JESS je pripravovať projekt nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, takže nejde o bežnú firmu, ale o kľúčový článok budúcej výstavby. Nový blok má mať výkon približne 1200 megawattov a odhadované náklady 12 až 15 miliárd eur.
Spor o cenu medzi posudkom EY a účtovnou hodnotou ČEZ
Ministerstvo hospodárstva vedené Denisou Sakovou dostalo od vlády úlohu vyrovnať vlastnícke vzťahy v JESS tak, aby štát získal 100‑percentnú kontrolu nad firmou. V praxi to znamená odkúpenie 49‑percentného podielu od ČEZ. Kľúčovou otázkou sa stala cena, ktorú určil posudok audítorskej spoločnosti EY.
Podľa tohto posudku má hodnota minoritného podielu ČEZ v JESS dosiahnuť takmer 190 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva však narazilo na zásadný problém totiž vo výročnej správe ČEZ za rok 2024 je hodnota tohto podielu v účtovníctve samotného predávajúceho vyčíslená na približne 2,4 miliardy českých korún, teda asi 90 až 100 miliónov eur. Rozdiel medzi audítorským posudkom a interným účtovným údajom predávajúceho je tak v rozsahu 90 až 100 miliónov eur.
Na tento nepomer upozornili Demokrati na tlačovej konferencii s názvom „Energetické rodinné hry?“. Exminister hospodárstva Karel Hirman a podpredseda strany Juraj Šeliga tvrdia, že posudok EY nadhodnocuje podiel takmer o 100 miliónov eur oproti tomu, čo si ČEZ zapisuje do vlastného účtovníctva. Podľa nich štát nemá právo takýto rozdiel ignorovať, ak ide o verejné peniaze.
Ministerstvo hospodárstva na tieto pochybnosti zareagovalo tým, že transakciu odmietlo uzavrieť len na základe jedného posudku. Rezort požiadal o ďalšie nezávislé ocenenia a do procesu zapojil Útvar hodnoty za peniaze. V praxi tým zablokoval okamžité odkúpenie podielu a rozhodol sa cenu preveriť.
Fico vs. Saková snaha presunúť kompetencie na Úrad vlády
Práve v tomto momente sa spor preniesol z odbornej roviny do politickej. Premiér Robert Fico začal otvorene kritizovať ministerstvo za to, že transakciu zdržiava. Podľa neho má štát nový jadrový zdroj stavať výlučne ako vlastný majetok, a preto sa má vec rýchlo dotiahnuť.
13.mája 2026 predložil premiér na rokovanie vlády návrh, aby sa výkon akcionárskych práv v spoločnosti JAVYS presunul z ministerstva hospodárstva priamo na Úrad vlády SR. Ak by tento materiál prešiel, rozhodovanie o projekte za 12 až 15 miliárd eur by sa sústredilo do štruktúr priamo podriadených premiérovi, ktoré vedie šéf Úradu vlády Juraj Gedra.
Rokovanie o tomto bode sprevádzala ostrá výmena názorov medzi Ficom a Sakovou. Kabinet sa napokon na presune kompetencií nezhodol a návrh neprešiel. Vláda namiesto toho ministerstvu hospodárstva stanovila nový termín na vyrovnanie vlastníctva v JESS a to do 10. júla 2026.
Z pohľadu rezortu hospodárstva je opatrný postup logický. Ak štát kupuje podiel v projekte, ktorý má v budúcnosti stáť 12 až 15 miliárd eur, nemôže sa uspokojiť s jedným posudkom, ak pritom vidí výrazný rozdiel oproti účtovným dátam predávajúceho. Z pohľadu premiéra je zdržanie neakceptovateľné a posilňuje jeho tlak na presun rozhodovania priamo na Úrad vlády.
Michal Fico, ČEZ, EY a podobnosti s Holjenčíkom
Spor o cenu by sám osebe stačil na vážnu politickú debatu. Závažnosť prípadu však rastie tým, že v kľúčových firmách, ktoré v ňom vystupujú, v minulosti pôsobil syn predsedu vlády Michal Fico.
Michal Fico nastúpil do energetického giganta ČEZ v roku 2018 a pôsobil tam na manažérskej pozícii so zameraním na stratégiu. ČEZ je pritom spoločnosť, ktorá predáva svoj 49‑percentný podiel v JESS slovenskému štátu. Zároveň existujú informácie o tom, že Michal Fico pracoval aj pre audítorskú a konzultačnú firmu EY, tú istú korporáciu, ktorá vypracovala sporný posudok na hodnotu podielu.
Demokrati tvrdia, že spojenie predávajúceho (ČEZ), oceňovateľa (EY) a politického tlaku na presun kompetencií na Úrad vlády, kde by sa projekt mohol riadiť priamo z premiérovho okolia, vytvára obraz konfliktu záujmov, ktorý nemá v takto citlivej oblasti miesto. Hirman pri predstavení svojich zistení položil otázku čo teda spája firmu, ktorá predáva firmu, ktorá oceňuje a úrad, ktorý chce projekt priamo riadiť? Jeho odpoveď smeruje práve k osobe Michala Fica.
Na vysvetlenie použil aj historickú paralelu. Pripomenul kauzu bývalého šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefa Holjenčíka, kde európsky regulátor ACER upozornil, že Holjenčíkova manželka pripravovala audítorské a znalecké posudky pre regulované firmy, zatiaľ čo Holjenčík o ich cenách rozhodoval z pozície štátneho regulátora. Podľa Hirmana je to podobný model, príbuzný vysokého politika pôsobí vo firmách, ktoré pripravujú podklady pre rozhodnutia štátu a politik sa snaží sústrediť rozhodovanie do vlastných rúk.
Hroziace medzinárodné riziká
Projekt nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach nie je len domácou investíciou. O dodávku technológie sa môžu uchádzať americký Westinghouse, francúzska EDF či juhokórejská KHNP. Ide o firmy, ktoré podliehajú prísnej medzinárodnej regulácii a protikorupčným pravidlám, vrátane amerického zákona FCPA a noriem OECD.
Ak interné tímy týchto korporácií pri svojom posúdení rizikovosti vyhodnotia, že projekt riadi priamo Úrad vlády, že do oceňovania vstupujú firmy v ktorých pôsobil syn premiéra a že okolo ceny sú otvorené pochybnosti o nadhodnotení, môžu si takýto projekt označiť za príliš rizikový. Výsledkom môže byť, že sa z procesu stiahnu alebo budú pri financovaní mimoriadne opatrní.
Pre Slovensko to znamená, že spor o JESS nie je len o tom, či má mať podiel hodnotu 90 alebo 190 miliónov eur. Ide aj o to či štát zvládne projekt za 12 až 15 miliárd eur tak, aby bol pre zahraničných partnerov dôveryhodný.
Agentúra SMER ako doplnkový obraz fungovania moci
Článok o JESS sa nedá úplne oddeliť od širšieho obrazu fungovania moci okolo Smer‑SD. Demokrati a ďalší kritici preto do diskusie vnášajú aj prípad obchodnej spoločnosti Agentúra SMER, s.r.o., ktorú stopercentne vlastní strana Smer‑SD a v ktorej je od januára 2024 jediným konateľom Michal Fico.
Podľa účtovných závierok mala Agentúra SMER v rokoch 2019 až 2025 kumulatívnu stratu takmer 936‑tisíc eur. Napriek tomu si od nej strana v roku 2024 objednala služby za približne 3,6 milióna eur. Zdrojom týchto peňazí sú štátne príspevky za volebný výsledok Smeru‑SD a ďalšie verejné prostriedky prichádzajúce cez prenájom poslaneckých kancelárií.
Z tejto firmy si Michal Fico nechal za rok 2025 vyplatiť odmenu 60‑tisíc eur. Historicky mala Agentúra SMER svojim štatutárom vyplatiť už 390‑tisíc eur na odmenách. Zákon síce stranám umožňuje vlastniť firmy, ale zakazuje používať štátne príspevky na ich podnikanie. Vládni predstavitelia, vrátane Roberta Kaliňáka to obchádzajú argumentom, že peniaze sa pripísaním na účet strany „transformujú“ na súkromné zdroje. Premiér Fico, ktorý paralelne kritizoval rodinu Michala Šimečku za poberanie dotácií, označil odmeny pre svojho syna za „čisté ako Božie oko“.
Toto nie je jadrový projekt, ale ukážka vzorca fungovania. Strana Smer‑SD, verejné peniaze, rodinný príslušník v pozícii konateľa a vysoké odmeny v stratovej firme toto všetko vytvára obraz, ktorý Demokrati používajú ako doplnkový dôkazový blok k jadrovej téme. Nejde o sumy v miliardách, ale o politickú morálku v prostredí, ktorá má rozhodovať o projekte za 12 až 15 miliárd eur.
Po všetkých týchto faktoch zostávajú tri základné nezodpovedané otázky
Je cena za 49‑percentný podiel v JESS, ktorú určila spoločnosť EY, obhájiteľná v porovnaní s tým, čo o hodnote podielu píše vo svojej výročnej správe samotný ČEZ?
Prečo ministerstvo hospodárstva trvalo na ďalšom overovaní a zapojení ÚHP, zatiaľ čo premiér Robert Fico tlačil na presun akcionárskych právomocí na Úrad vlády?
A do akej miery zohrávajú v pozadí celej transakcie úlohu osobné a stranícke väzby, Michal Fico v ČEZ a EY, jeho postavenie v Agentúre SMER, financovanie strany cez verejné zdroje, ktoré mali zostať mimo rozhodovania o projekte za 12 až 15 miliárd eur?
Kým na tieto otázky nebude jasná odpoveď, JESS nebude len obchodná transakcia. Bude testom, či Slovensko dokáže pri strategickom projekte udržať odstup od politiky, rodinných väzieb a straníckych záujmov. A práve v tom spočíva jej skutočný význam
