Muž, ktorý svoj byt nazýval supermarketom v ňom ukrýval tri tony hotovosti.
Lai Xiaomin, bývalý šéf jednej z najväčších čínskych správcovských spoločností mal vo svojom byte tri tony hotovosti. Nešlo o účet v daňovom raji ani o trezor v banke, ale o skutočné papierové bankovky naukladané tak, že zabrali približne tri kubické metre priestoru. Svôj byt nazýval supermarketom. K tomu netreba zabudnúť pripočítať zlaté tehličky, približne stovku nehnuteľností, zbierku luxusných áut a viac než sto žien, ktoré bývali vo štvrti a ktorú im postavil z peňazí štátnej firmy China Huarong, ktorú viedol. O pár mesiacov nato stál pred súdom a v roku 2021 ho popravili.
Robert Fico rád spomína krajiny s autoritatívnym vedením ako príklady štátov, ktoré podľa neho fungujú lepšie, lebo sa nemusia zaťažovať podľa jeho slov„demokratickými prieťahmi“. Čína teda medzi jeho obľúbenými príkladmi nechýba. Stojí však za to spýtať sa či si všíma aj to čo táto krajina urobí vlastnému funkcionárovi, keď sa dopustí niečoho podobného. Politik na úrovni člena politbyra tam za korupciu skončí v priebehu niekoľkých mesiacov vylúčením zo strany, konfiškáciou majetku a odovzdaním prokuratúre.
Na Slovensku majú podobné príbehy, ale iný spád a aj iný koniec. Po vražde novinára Jána Kuciaka v roku 2018 vyšlo najavo, že Ficova blízka asistentka a neskôr hlavná štátna radkyňa Mária Trošková roky udržiavala vzťah s talianskym mafiánom Antoninom Vadalom, odsúdeným za pašovanie kokaínu a to už v čase, keď pracovala na úrade vlády. Fico jej prítomnosť po svojom boku obhajoval slovami, že išlo o súkromnú vec.
O dva roky neskôr v apríli 2020, si NAKA prišla po Kajetána Kičuru, Ficovho priateľa a vtedajšieho šéfa štátnych hmotných rezerv. V jeho bankovom sejfe sa našlo dvadsať zlatých tehličiek v hodnote okolo pol milióna eur, presne ten typ hromadenia bohatstva, aký sa objavuje aj u čínskych funkcionárov. Fico ich existenciu verejne označil za výmysel novinárov, avšak polícia si stála za svojím a tehličky boli v skutku reálne. Vyšetrovanie sa naťahovalo takmer päť rokov
Na jar 2025 sa objavila ešte ďalšia podobnosť. Robert Kaliňák pod tlakom priznal, že jeho rodina roky vlastní letné sídlo na chorvátskom ostrove Pag, ktoré nezahrnul do majetkového priznania. Ján Počiatek sa ocitol pod francúzskym vyšetrovaním pre vilu v Cannes. A okolo domnelej vily samotného Roberta Fica na chorvátskom pobreží sa dodnes vedie spor, komu vlastne patrí.
Rozdiel teda nie je v tom, či sa podobné veci na Slovensku dejú. Rozdiel je v tom, čo sa stane potom a v tom, že premiér, ktorý obdivuje „poriadok“ v Číne, doma pri podobných kauzách hovorí o súkromných veciach a výmysloch novinárov.
Posledné roky čínskej protikorupčnej kampane totiž priniesli sériu prípadov, ktoré by sa nezmestili ani do najakčnejšieho scenára. Pád člena politbyra, rozklad velenia armády, pivnice plné zlata, denníky plné mileniek. Práve v kontraste medzi tvrdosťou trestov a absenciou politickej slobody sa skrýva otázka, ktorú by si Slovensko malo položiť čo presne obdivujeme na čínskom „poriadku“ a či by sme rovnaký meter chceli vidieť aj pri vlastných ľuďoch.
Konštruktér rakiet, ktorý skončil v politike
Ma Xingrui bol donedávna presne ten typ človeka, akým sa Čína rada chváli pred svetom. Konštruktér rakiet a vyštudovaný letecký inžinier, ktorý viedol čínsky vesmírny program a dohliadal na vývoj nosných rakiet novej generácie. Štátne médiá ho oslavovali ako mladého maršala leteckého a kozmického priemyslu. Z vedy prešiel do politiky bez zaváhania. Bol zástupcom tajomníka strany v Kuang-tungu, straníckym šéfom v Šen-čene, guvernérom celej provincie a napokon tajomníkom strany v Sin-ťiangu, teda v najcitlivejšom regióne, aký Peking má.
V novembri 2022 ho zastihla tragédia, keď v Urumči horeli bytové domy, prísne pandemické opatrenia zablokovali prístup záchranárom a ľudia zomierali v bytoch z ktorých sa nedokázali dostať von. Nasledovali protesty, aké Čína dlho nezažila a stali sa jednou z najväčších priamych výziev voči vládnutiu Si Ťin-pchinga.
Čakalo sa, že práve toto ho položí na kolená. Nestalo sa tak. V apríli oficiálne vyšetrovanie skončilo a o Urumči v ňom takmer nebola zmienka. Namiesto toho opisovalo, ako Ma zariadil svojej rodine zľavy na luxusné byty hlboko pod trhovú cenu, ako pomohol príbuzným k výhodným pracovným miestam a ako ovplyvňoval verejné súťaže v prospech svojich ľudí. Objavila sa aj správa, ktorá obletela svetové agentúry, konkrétne štátna tlačová agentúra Xinhua ho otvorene obvinila z výmeny moci a peňazí za sex.
Zaujímavejšie než to, čo v obvineniach je, je to čo v nich aj chýba. Predchádzajúci dvaja civilní členovia politbyra vylúčení od roku 2012, Bo Xilai a Sun Zhengcai, boli označení za ľudí, ktorí sa pokúšali o frakčné sprisahanie a ohrozovali jednotu strany. Pri Ma Xingruim nič také nepadlo. Jeho spis znie ako opis bežného úplatkára, ktorý sa dostal príliš vysoko a práve to je možno najsilnejší signál pre ostatných funkcionárov. Na odstránenie z najvyššieho orgánu strany dnes stačí obyčajná chamtivosť.
Vrchol armády bez velenia
Ústredná vojenská komisia je najvyšší veliteľský orgán čínskej armády. Po straníckom zjazde v roku 2022 do nej menovali sedem ľudí. Dnes v nej zostali len dvaja, prezident Si Ťin-pching a admirál Zhang Shengmin, ktorý má na starosti práve disciplinárne čistky, ktoré vyprázdnili zvyšných päť miest. Ostatní zmizli, boli vylúčení alebo čelia vyšetrovaniu
Medzi nimi sú aj dvaja podpredsedovia komisie, teda druhí najvyššie postavení muži v celej armáde.
Zhang Youxia, veterán čínsko-vietnamskej vojny a dlhoročný osobný priateľ prezidenta, bol ešte v januári 2026 pevne vo funkcii. O pár týždňov neskôr bol mimo služby, vyšetrovaný pre masívne úplatky pri obstarávaní zbraní. Podľa denníka Wall Street Journal za jeho pádom mohlo stáť aj podozrenie z úniku citlivých údajov o jadrovom programe smerom do zahraničia
He Weidong, druhý podpredseda komisie a hlavný stratég plánov na Taiwan, dopadol ešte horšie. V októbri 2025 ho formálne vylúčili zo strany aj z armády a je to prvý takýto prípad od vylúčenia Zhao Ziyanga po roku 1989. K ekonomickej korupcii pribudlo aj obvinenie, ktoré štátne médiá opísali eufemizmom „strata cudnosti“, teda porušením sexuálnej a osobnej disciplíny, ktoré sa v čínskom jazyku často spája s korupčnými schémami založenými na milenkách.
Admirál Miao Hua mal na starosti niečo, čo by malo byť v komunistickej armáde najmenej napadnuteľné a to ideologickú lojalitu celého dôstojníckeho zboru. Napokon sa sám stal centrom korupcie, ktorú mal odhaľovať a v októbri 2025 skončil rovnako ako He Weidong.
Toto všetko by mohlo pôsobiť ako vnútorná záležitosť Pekingu, keby rovnaká vlna nezasiahla aj raketové sily, jednotku zodpovednú za jadrový aj konvenčný arzenál krajiny. Ak sa obstarávanie strategických zbraní roky riadilo úplatkami, vynára sa otázka, či je čínska armáda skutočne taká bojaschopná, ako vyzerá na papieri, alebo či má podobné korupčné limity, aké sa pri invázii na Ukrajinu ukázali v ruskej armáde.
Útek pred digitálnou stopou, zlato, hotovosť, vily
Čínsky štát dnes sleduje digitálne platby, bankové prevody aj kryptomeny s takou dôkladnosťou, že skorumpovaní funkcionári sa začali báť zanechania vlastnej stopy. Odpoveďou je návrat k niečomu, čo sa žiadnym softvérom nedá vystopovať k fyzickému zlatu, hotovosti a nehnuteľnostiam.
Zhang Qi, tajomník strany v meste Haikou mal vo svojej pivnici 13,5 tony čistého zlata. Wei Pengyuan, úradník Národnej energetickej správy zodpovedný za uhoľný sektor mal doma vyše 200 miliónov jüanov v hotovosti. Keď to prišli spočítať, polícia si musela požičať šestnásť profesionálnych počítačiek bankoviek z miestnych bánk. Štyri z nich sa pri tom neprestajnom počítaní spálili.
Gu Junshan, generálporučík zodpovedný za logistiku armády si zas postavil vilu, ktorá bola vernou architektonickou kópiou Zakázaného mesta. Pri domovej prehliadke mu zhabali zlatú sochu Mao Ce-tunga a zlaté umývadlo v tvare lode.
Za každým z týchto čísel stojí ten istý mechanizmus. Jeden podpis, jedno schválenie, jedna prideľovacia právomoc sa v systéme bez nezávislej kontroly dá premeniť na súkromné bohatstvo.
Milenky, ktoré živia korupciu a potom ju udávajú
Stovka žien Lai Xiaomina nebola v čínskej korupčnej kronike ničím nezvyčajným. Stranícki inšpektori zistili, že milenku, niekedy jednu, niekedy desiatky, malo 95 percent vyšetrovaných úradníkov. Čína pre to má aj vlastné slovo, er nai, čiže druhá manželka.
Byt pre milenku, jej auto, jej výdavky toto všetko presahuje oficiálny plat štátneho úradníka, takže niekto to musí zaplatiť a zaplatiť sa to dá len z úplatkov. Niektoré z týchto žien navyše neboli iba partnerkami. Slúžili ako zástupné majiteľky firiem alebo ako sprostredkovateľky cez ktoré prechádzali peniaze.
Presne to sa neskôr obrátilo proti mužom, ktorí ich vydržiavali. V priemyselnom meste Tung-kuan pochádzalo až 80 percent podnetov, ktoré viedli k odhaleniu hospodárskej kriminality od odmietnutých alebo nahnevaných mileniek. Funkcionári presvedčení o vlastnej nedotknuteľnosti sa o svojich dohodách rozprávali doma v posteli pri víne. Keď vzťah skončil zle, tie isté informácie sa objavili na internete skôr, než sa k nim dostala polícia.
Najznámejší je prípad Han Fenga, riaditeľa tabakového monopolu v Kuang-si. Viedol si súkromný denník kde si zapisoval prijaté úplatky rovnako svedomito ako stretnutia so svojimi piatimi milenkami. Denník unikol na internet a Han skončil vylúčený zo strany. Verejnosť na to zareagovala inak, než by sa čakalo. V ankete s 210‑tisíc respondentmi ich 96 percent odpovedalo, že Han Feng bol vlastne celkom dobrý úradník. Po rokoch miliardových káuz z Pekingu pôsobil úplatok pol milióna jüanov a päť partneriek v provinčnej kancelárii takmer neškodne.
Iný rozmer mal prípad ministra zahraničných vecí Qin Ganga, ktorý v lete 2023 náhle zmizol z verejného života. Vyšla najavo jeho dlhoročná aféra s reportérkou americkej televíznej stanice s ktorou mal aj dieťa narodené v USA. V krajine s čerstvým a prísnym zákonom o kontrašpionáži prestáva byť takýto vzťah súkromnou vecou. Stáva sa bezpečnostným rizikom
Najbezpečnejšie je nerozhodnúť.
Kampaň má aj tienistú stránku. Číňania tomu hovoria tang ping – jednoducho „ľahnúť si“ a nerobiť nič. Úradník dnes vie, že jeho podpis môže niekto o päť rokov spätne prehodnotiť ako korupciu aj keby v čase rozhodovania konal úplne správne. Najbezpečnejšie je preto nerozhodnúť vôbec. Bez výslovného príkazu z Pekingu sa v celých provinciách nehýbe takmer nič. Kampaň, ktorá mala štátnu správu vyčistiť, ju na mnohých miestach jednoducho zamrazila.
Keď sa systém očistí, ale nezmení
Predstava, že autoritárske vedenie automaticky znamená poriadok sa pri pohľade na Čínu rozpadá na dve odlišné veci. Prvou je politická sloboda, ktorú Čína obmedzuje bez slobodných médií a bez nezávislých súdov. Druhou je ochota trestať vlastných ľudí bez ohľadu na ich postavenie. A práve v tomto je čínsky systém prekvapivo nekompromisný, aspoň voči každému pod úrovňou najvyššieho vodcu.
Slovensko má slobodné médiá, súdy, ktoré by mali byť nezávislé a opozíciu, ktorá môže kritizovať verejne bez rizika, že zmizne z politického života tak, ako zmizli čínski generáli. A predsa korupčná kauza u nás väčšinou nekončí konfiškáciou majetku a odovzdaním prokuratúre v priebehu pár mesiacov. Končí sa vyšetrovaním, ktoré sa vlečie roky, kauzou, ktorá stratí na význame, funkcionárom, ktorý ostáva vo funkcii aj po vážnych podozreniach
Čína teda nie je dôkazom, že autoritárstvo produkuje čistejšiu vládu. Je dôkazom niečoho iného, že ochota skutočne trestať korupciu nesúvisí s formou vlády tak úzko, ako by sa mohlo zdať. Súvisí s tým, či niekto má vôľu a mechanizmus to urobiť. Čína má mechanizmus, ktorý funguje selektívne a často politicky motivovane, ale funguje.
Zostáva otázka pre každého, kto obdivuje poriadok autoritárskych režimov a síce obdivuje ich za to, že dokážu potrestať vlastných ľudí, alebo len za to, že sa o tom doma nemusí viesť žiadna diskusia?
