Slovensko v Bruseli sú dva svety za jeden plat. Kto skutočne pracuje a kto len poberá diéty?

Slovenská republika vyslala do Európskeho parlamentu na obdobie 2024 – 2029 pätnásť zástupcov, no pri pohľade na ich reálny výkon, postavenie a efektivitu sa zdá, akoby išlo o delegácie z dvoch rôznych vesmírov. Na jednej strane stojí skupina poslancov, ktorí sa integrovali do silných frakcií, obsadili kľúčové posty a vykazujú takmer stopercentnú pracovnú disciplínu. Na strane druhej vidíme politikov, ktorých mandát definuje izolácia, nízka účasť a hlasovanie, ktoré ich radí k najradikálnejším v celej Únii. Tento kontrast nie je len vecou politického názoru, ale merateľných dát, ktoré odhaľujú, ako Slovensko využíva, či skôr premrháva svoj hlas v Európe.

Priepasť v dochádzke

Základným meradlom úcty k voličovi a mandátu je účasť na hlasovaniach. Dáta za rok 2024 odhaľujú v slovenskej delegácii anomáliu, ktorá nemá v slušnej spoločnosti obdobu. Nejde o drobné odchýlky, ale o systémové zlyhanie časti poslancov. Na vrchole rebríčka stojí Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorá nevynechala takmer žiadne hlasovanie a s účasťou 99,2 % patrí k najpoctivejším v celej EÚ. Sekunduje jej prekvapivo Milan Mazurek z hnutia Republika, ktorý napriek svojim radikálnym postojom vykazuje vysokú disciplínu, a elitnú skupinu s účasťou nad 95 % uzatvárajú Lucia Yar, Michal Wiezik a Ľudovít Ódor.

Dramatický prepad však nastáva pri menách z vládneho tábora. Branislav Ondruš z Hlasu-SD sa prepadol na dno tabuľky s účasťou iba 46,4 %, čo znamená, že chýba na viac než polovici hlasovaní. Podobne nelichotivé čísla vykazujú Monika Beňová či Ľuboš Blaha. Čitateľ tu stojí pred logickým rázcestím pri hodnotení týchto absencií. Prvou možnosťou je veriť, že poslanci s polovičnou účasťou vykonávajú dôležitú, no neviditeľnú prácu v zákulisí, ktorá im bráni stláčať hlasovacie tlačidlá. Druhou, pravdepodobnejšou alternatívou je, že mandát europoslanca vnímajú ako formu politického dôchodku či vedľajší úväzok popri domácej politickej agitácii, pričom benefitujú z kráľovského platu bez adekvátneho protiplnenia.

Index pracovnej disciplíny (Účasť na hlasovaniach 2024)

Virtuálna realita verzus legislatívna nuda

Pri pohľade na nízku účasť a nulový legislatívny výtlak niektorých poslancov by bolo chybou domnievať sa, že nerobia nič. Realita je zložitejšia a ukazuje posun v chápaní politického mandátu. Poslanci ako Ľuboš Blaha či Milan Uhrík vykazujú v parlamente minimálnu aktivitu, no na sociálnych sieťach patria k európskym rekordérom v počte príspevkov a interakcií. Tu sa čitateľ dostáva k ďalšiemu zásadnému kontrastu.

Kým legislatívci ako Martin Hojsík trávia hodiny na technických rokovaniach o znení smerníc, ktoré sú mediálne neatraktívne, no pre krajinu kľúčové, skupina „influencerov“ presunula svoju arénu do virtuálneho priestoru. Keďže v pléne a výboroch nemajú vplyv a nikto ich nepočúva, budujú svoj naratív na Facebooku a Telegrame, kde neexistuje oponentúra. Výsledkom je paradox, kedy najznámejší slovenskí europoslanci sú v skutočnosti v Bruseli tými najmenej významnými, zatiaľ čo tí, ktorí reálne vyjednávajú legislatívu, sú doma často menej viditeľní.

Kto hrá za Európu a kto za Kremeľ

Najvýraznejšiu deliacu čiaru v slovenskej delegácii netvorí ekonomika, ale postoj k Rusku a vojne na Ukrajine. Analýza hlasovaní ukazuje, že Slovensko je v Európskom parlamente anomáliou. Pri hlasovaní o prvej rezolúcii nového parlamentu na podporu Ukrajiny bolo Slovensko jedinou členskou krajinou, ktorej väčšina poslancov hlasovala proti. Tento blok odporu vedú poslanci Republiky a Smeru.

Dáta jasne ukazujú, že Milan Mazurek a Milan Uhrík nie sú len pasívnymi kritikmi, ale s 16 hlasmi proti rezolúciám odsudzujúcim Rusko patria k absolútnej špičke pro-rusky hlasujúcich poslancov v celom 720-člennom parlamente. Sekundujú im poslanci Smeru, ktorí sa síce doma prezentujú politikou „na všetky štyri svetové strany“, no v Bruseli ich hlasovanie smeruje takmer výlučne na východ.

Index pro-ruského hlasovania (Hlasy PROTI rezolúciám odsudzujúcim Rusko)

Anomália Smeru a cena za „Cordon Sanitaire“

Situácia strany SMER-SD je v kontexte celej EÚ unikátna. Zatiaľ čo aj Orbánov Fidesz či Babišovo ANO si po voľbách našli spojencov a vytvorili frakcie, Smer ostal v politickom vzduchoprázdne kategórie „Nezaradení“. Toto nie je prejav sily, ale zlyhanie medzinárodného networkingu. Znamená to stratu inštitucionálneho krytia a financií na činnosť frakcie.

Ešte horší dopad má tzv. cordon sanitaire – ochranný val demokratických strán, ktorý blokuje extrémistov a nezaradených poslancov od získavania funkcií. V praxi to znamená, že Slovensko dobrovoľne zahadzuje takmer polovicu svojho mandátového potenciálu. Keď sa rokuje o dvojakej kvalite potravín alebo eurofondoch, poslanci Smeru a Republiky sedia v zadných laviciach bez možnosti zasiahnuť do textu návrhu ako spravodajcovia. Slovenský vplyv tak stojí a padá výlučne na pleciach poslancov PS a KDH.

Kto zákony tvorí a kto sa len prizerá

Skutočná moc sa v Bruseli nemeria počtom lajkov, ale pozíciami spravodajcov a predsedov výborov. Martin Hojsík ako podpredseda Európskeho parlamentu a Lucia Yar ako podpredsedníčka výboru pre rozpočet majú priamy dosah na agendu. Ich efektivita sa prejavuje v konkrétnych krokoch, ako bola okamžitá iniciatíva smerom k OLAF-u vo veci prešetrovania podvodov s eurofondami. Naopak, poslanci bez frakcie majú legislatívny vplyv blízky nule.

Index legislatívneho vplyvu a presadzovania tém

Čo nás stojí jeden europoslanec

Debata o efektivite by nebola úplná bez pohľadu na náklady. Každý europoslanec disponuje rozpočtom, ktorý mesačne presahuje 48-tisíc eur (vrátane platov asistentov a nákladov na kanceláriu). Zatiaľ čo plat je fixný, denné diéty sú podmienené podpisom na prezenčnej listine. Pri poslancoch ako Branislav Ondruš s účasťou 46,4 % sa tak otvára otázka, či daňoví poplatníci dostávajú za svoje peniaze adekvátny výkon.

Mesačné náklady na jedného europoslanca (Odhady 2024)

Záver

Slovenská delegácia ponúka obraz krajiny v rozklade. Máme poslancov, ktorí pochopili pravidlá hry a prinášajú domov vplyv a rešpekt. Na druhej strane máme skupinu, ktorá sa dobrovoľne izolovala, vzdala sa reálnej moci výmenou za internetovú popularitu a politický marketing. Volič si musí sám zodpovedať otázku či je pre Slovensko lepšie mať v Bruseli drahých influencerov, ktorých nikto nepočúva, alebo pragmatických technokratov, ktorí ticho presadzujú legislatívu v náš prospech? Dáta hovoria jasne, interpretácia zostáva na vás.

„Zaujal vás tento pohľad na vec? Ak sa vám moje články páčia a nechcete zmeškať ďalšie analýzy, budem rád, ak sa prihlásite na odber.