Zatiaľ čo sa pozornosť verejnosti sústredí na zrušený civilný rozsudok a 90-tisícové odškodné za urážky na Facebooku v pozadí celej kauzy sa odohralo niečo oveľa dôležitejšie. Ide o samotné jadro problému a to zákonnosť odstavenia vyšetrovateľov NAKA mimo službu. Advokát policajtov Peter Kubina dnes priniesol šokujúce odhalenie, rezort vnútra potichu zložil zbrane a priznal porážku.
Stiahnutie kasačnej sťažnosti
Ešte koncom roka 2025 Správny súd v Bratislave rozhodol, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok konal nezákonne, keď postavil vyšetrovateľa Pavla Ďurku mimo služby. Súd konštatoval, že minister si nevyžiadal povinný súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a úplne ignoroval zákonné časové obmedzenia.
Ministerstvo vnútra s tým vtedy nesúhlasilo a podalo kasačnú sťažnosť, o ktorej mal definitívne rozhodnúť Najvyšší správny súd SR. Včera však advokát Kubina pri bežnej kontrole spisu zistil zásadný zvrat – ministerstvo vnútra svoju sťažnosť ešte 12. mája 2026 v absolútnej tichosti stiahlo. Následkom tohto kroku bolo konanie zastavené a prvostupňový rozsudok o nezákonnom postupe ministra sa stal definitívne právoplatným, vykonateľným a nezmeniteľným.
Znamená to priznanie nezákonnosti?
Prečo by sa štát dobrovoľne pripravil o jedinú šancu zvrátiť pre neho nepriaznivý rozsudok? Ako vysvetľuje Peter Kubina, štát a jeho orgány sa v súdnych sporoch takmer vždy odvolávajú až do poslednej možnej inštancie. Ak vezmú opravný prostriedok späť, znamená to faktický súhlas s napadnutým rozhodnutím.
Znamená to, že minister vnútra de facto priznal, že pri odstavení Pavla Ďurku konal nezákonne. Podľa Kubinu však za týmto krokom netreba hľadať úprimnú sebareflexiu či snahu o nápravu, ale skôr racionálny strach z neodvrátiteľnej prehry. Ministerstvo sa podľa neho radšej vzdalo bez boja, aby oddialilo moment, kedy nezákonnosť jeho krokov potvrdí tá najvyššia súdna autorita.
Čo to znamená pre ostatných policajtov
Tento taktický ústup však vytvára pre Šutaja Eštoka obrovský právny paradox. Pavol Ďurka totiž nebol jediný. Minister úplne rovnako, podľa rovnakej šablóny, odstavil mimo službu aj ďalších piatich vyšetrovateľov. Ak teraz ministerstvo pri Ďurkovi stiahnutím sťažnosti fakticky uznalo, že postupovalo nezákonne dostáva sa tak do neriešiteľnej situácie voči ostatným. Bude mimoriadne absurdné, ak bude štát v zostávajúcich piatich identických konaniach pred súdom naďalej zanietene tvrdiť, že postupoval zákonne a nepotreboval súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov.
Rozpor s doterajšími tvrdeniami ministra
Tento krok ministerstva je korunným dôkazom, ktorý potvrdzuje už skôr analyzované manipulatívne praktiky ministra. Pripomeňme si, že Matúš Šutaj Eštok v minulosti v politických diskusiách nepravdivo tvrdil, že krajský súd jeho postup pri odvolávaní vyšetrovateľov odobril a potvrdil jeho zákonnosť. Analytici už vtedy upozornili, že súd sa k zákonnosti vôbec nevyjadril a iba konštatoval, že to musí vyriešiť správny súd.
Dnes vidíme výsledok. Keď malo dôjsť na definitívne rozhodnutie pred Najvyšším správnym súdom, ministerstvo vnútra si radšej potichu zbalilo kufre a ušlo. Kým v civilnom spore o urážky dokáže politika zachrániť armáda špičkových právnikov a formálne pochybenia súdu pri vecnej podstate jeho mocenských krokov ho dobieha tvrdá realita. Ukázalo sa, že jeho postup bol nielen arogantný, ale predovšetkým – a to už dnes platí definitívne a právoplatne – nezákonný.
