Komentár
Ak by Bill Gates vyslovil svoju tézu o „lenivosti a efektivite“ na slovenskom úrade práce alebo v zborovni, nepochopili by ho. Narazil by totiž na storočný múr našej národnej psychológie, v ktorej je inovácia podozrivá a drina je cnosťou.
„Na ťažkú prácu si vždy vyberiem lenivého človeka, pretože on nájde najľahší spôsob, ako to urobiť.“
Tento slávny výrok je v príkrom rozpore s tým, čo sociológovia nazývajú naším „poddanským dedičstvom“. Stáročia sme boli národom, ktorý nevlastnil kapitál ani pôdu. Našou úlohou nebolo vymýšľať systémy, ale vykonávať príkazy. Tento historický kód v nás ostal hlboko zapísaný. Slovenská definícia práce je dodnes spojená s fyzickou prítomnosťou a utrpením. Máme pocit, že ak si prácu uľahčíme, podvádzame systém. Gatesov prístup – hľadať skratku a nechať pracovať stroje – je pre našu mentalitu cudzí, pretože my v ňom podvedome vidíme riziko straty tej jedinej istoty, ktorú máme, schopnosti predať svoju hrubú silu.
Strach z chyby nás brzdí Podľa tzv. Hofstedeho indexu patrí Slovensko ku krajinám s najvyšším strachom z neistoty na svete. Toto je skutočný dôvod nášho zaostávania, nie lenivosť. Bill Gates vybudoval impérium na metóde „pokus – omyl“. Chybu vnímal ako dáta. Slovák vníma chybu ako hanbu. Náš školský a pracovný systém je nastavený na trestanie omylov. Preto sa bojíme inovácií. Radšej budeme robiť veci „po starom“, zdĺhavo a neefektívne, pretože je to bezpečné. Kto nič nemení, nič nepokazí. A tak zatiaľ čo svet automatizuje, my vypĺňame tabuľky, ktoré nikto nečíta, len aby sme neurobili chybu v procese.
Prekliatie rovnostárstva „Neporovnávajte sa s nikým na tomto svete. Ak to robíte, urážate sami seba.“
Na Slovensku je však porovnávanie národným športom. Trpíme agresívnym rovnostárstvom. V našich dedinách a firmách platí nepísaný zákon: „Nevyčnievaj.“ Ak niekto nájde efektívnejší spôsob práce a zbohatne, okolie ho nevníma ako inšpiratívneho inovátora, ale ako podozrivý element. Táto atmosféra nedôvery zabíja ambície. Talentovaní ľudia odchádzajú nie len za peniazmi, ale do prostredia, kde sa úspech trestá potleskom, nie spoločenským vylúčením.
Sme pracovití, ale nie sme efektívni Dáta OECD sú neúprosné. Slováci trávia v práci jeden z najvyšších počtov hodín v rámci EÚ. Napriek tomu je naša produktivita práce (hodnota, ktorú za ten čas vytvoríme) polovičná až tretinová oproti západným krajinám.
Nie sme chudobnejší preto, že málo robíme. Sme chudobnejší, pretože jednu „nemeckú hodinu“ (podporenú technológiou, systémom a inováciou) sa snažíme dobehnúť dvoma „slovenskými hodinami“ (hrubou silou ).
Ultimátum pre svedomie národa Možno sa vám Gatesov prístup zdá chladný a neľudský. Možno si poviete, že my máme iné hodnoty. Ale ekonomika a demografia nepoznajú city. Poznájú len výsledky. Bill Gates vyslovil vetu, ktorá by mala visieť v každej slovenskej škole a v každej kancelárii vlády
„Ak sa narodíte chudobní, nie je to vaša chyba. Ale ak chudobní aj umriete, to už vaša chyba je.“
Slovensko sa narodilo chudobné. Zdedili sme krajinu zdevastovanú totalitou, bez kapitálu a bez skúseností. To nebola naša chyba. Ale dnes, po viac ako tridsiatich rokoch slobody, už nemáme právo na výhovorky. Sme súčasťou najbohatšieho trhu na svete. Máme prístup k rovnakým technológiám ako v Silicon Valley.
Ak napriek tomu ostaneme len montážnou dielňou s nízkymi mzdami, ak budeme naďalej exportovať naše mozgy a importovať lacnú prácu, nebude to vina Bruselu, Sorosa ani svetového sprisahania. Bude to len a len naša chyba. Chyba národa, ktorý mal šancu prestať byť sluhom a stať sa tvorcom, no zo strachu a pohodlnosti si radšej znova vybral tú lopatu.
Pretože byť chudobný na začiatku je osud. Ale ostať chudobný, keď máte kľúče od bohatstva na dosah ruky, je voľba.
