Nová analýza pre Bloomberg vyčísľuje reálnu cenu odchodu z Únie. Britská ekonomika je o 140 miliárd libier menšia a investície nerastú. Čísla potvrdzujú, že nejde o dočasný výkyv, ale o nový, chudobnejší normál
Ak sa pozrieme na aktuálnu analýzu, ktorú zverejnil Bloomberg Economics , vidíme zásadný posun v tom, ako sa dnes hodnotí Brexit. Emócie a politické sľuby ustúpili, na stôl sa dostali konkrétne ekonomické ukazovatele. Ben Gardner zo spoločnosti Cambridge Econometrics v rozhovore prezentuje výsledky štúdie, ktorá porovnáva súčasný stav britskej ekonomiky s modelom, v ktorom by krajina zostala súčasťou Európskej únie.
Výsledok jednoznačne potvrdzuje, že britská ekonomika je dnes o 140 miliárd libier menšia, než by bola bez Brexitu. Toto číslo nezahŕňa len priame straty, ale aj ušlý rast, ktorý sa za poslednú dekádu jednoducho nerealizoval.
Pokles nebol náhly, ale postupný
Dlhé roky sa viedla debata, či odchod z EÚ spôsobí okamžitý šok. Gardner v analýze používa presnú metaforu – efekt Brexitu prirovnáva k pomalému úniku vzduchu z pneumatiky- Defektu. Nešlo o jednorazový šok, ale o dlhodobé zadieranie motora, ktoré potichu, ale spoľahlivo znižuje výkon celej krajiny.
Dáta odhaľujú dva kľúčové problémy, ktoré tento úpadok spôsobujú
Stagnácia investícií: Od referenda v roku 2016 sa objem podnikateľských investícií v Británii prakticky nezmenil. Zatiaľ čo v USA alebo v eurozóne firmy masívne investovali do modernizácie, britský súkromný sektor bol pre neistotu opatrný. Tento výpadok kapitálu sa dnes prejavuje v nižšej produktivite a zastaraných technológiách.
Dopad na peňaženky: Keď sa makroekonomické straty prepočítajú na obyvateľa, realita je ešte hmatateľnejšia. Priemerný Brit má ročne k dispozícii o 2 000 libier menej (v reálnych mzdách a kúpnej sile), než by mal v scenári pri zotrvaní v Únii.
Menej práce, slabší Londýn, taká je prognóza do roku 2035
Štúdia, ktorú si objednalo vedenie Londýna, sa pozerá aj za horizont dnešných dní. Modelovanie naznačuje, že ak sa súčasný trend nezmení, do roku 2035 bude v Spojenom kráľovstve o 3 milióny pracovných miest menej, než by ekonomika dokázala vytvoriť ako člen EÚ. Z tohto počtu by len v samotnom Londýne chýbalo 500-tisíc miest.
Práve hlavné mesto nesie paradoxne najväčšiu časť nákladov. Londýn, ktorého ekonomika stojí na finančných službách a prístupe na európsky trh, prišiel podľa odhadov o 30 miliárd libier. Zahraniční investori, ktorí predtým vnímali Britániu ako prirodzenú vstupnú bránu do Európy, dnes presúvajú svoje aktivity inam. Obchodné bariéry, ktoré nabiehali postupne, dnes už plne ovplyvňujú export aj import.
Koniec emócií, nastupuje reč faktov
V tomto kontexte sa mení aj rétorika skupín ako Rejoin EU Party. Ich agenda sa posúva od kultúrnych a spoločenských tém k čisto ekonomickým argumentom. Politická situácia je však naďalej zložitá. Vládni konzervatívci aj opoziční labouristi sú v téme návratu do EÚ zdržanliví, pretože sa obávajú reakcie voličov v regiónoch, ktoré hlasovali za odchod.
Ekonomické dáta však postavili krajinu pred jasnú voľbu medzi dvoma interpretáciami
Scenár adaptácie: Súčasný stav je len dočasným dôsledkom globálnych vplyvov a ekonomika sa časom prispôsobí novým podmienkam.
Štrukturálny problém: Odchod z jednotného trhu spôsobil trvalú zmenu, ktorú nemožno vyriešiť len domácimi opatreniami, ako je znižovanie daní.
Analýza Bloombergu sa však jasne prikláňa k druhej možnosti. Ben Gardner upozorňuje, že ani výrazné zmeny v daňovej politike nemusia stačiť na to, aby vykompenzovali stratu investícií z posledných rokov. Obnovenie dôvery investorov a naštartovanie rastu si pravdepodobne vyžiada viac než len kozmetické úpravy – bude si vyžadovať prehodnotenie vzťahov s najväčším obchodným partnerom.
Pasca, v ktorej uviazol Londýn
Hnutie Rejoin EU Party a frustrácia mladej generácie (kde až 85 % žiada návrat) nie sú len politickým folklórom, ale zrkadlom hlbšej krízy, ktorá nápadne pripomína 70. roky. Vtedy bola Británia symbol hospodárskeho úpadku a vstup do EHS ju zachránil pred ekonomickým kolapsom, dnes sa tento cyklus opakuje, no s jedným zásadným rozdielom – cesta späť je zamínovaná. Romantická predstava o návrate naráža na tvrdú realitu Bruselu, ktorý by už Londýnu nedaroval žiadne výnimky, rabaty ani vlastnú menu. A práve tu vzniká dokonalý politický pat. Hoci väčšina Britov dnes označuje Brexit za historický omyl, len tretina je ochotná akceptovať povinné prijatie eura a Schengenu. Británia tak zostáva uväznená v nebezpečnom medzipriestore – ekonomická logika ju ťahá späť do Únie, no politická hrdosť a podmienky návratu jej bránia prekročiť prah, čím sa stáva príliš európskou pre svet, no príliš izolovanou pre Európu
Ak krváca G7, my by sme neprežili
Britská lekcia je pre krajiny strednej Európy, a špeciálne pre Slovensko, životne dôležitým varovaním. Treba si uvedomiť priepastný nepomer síl. Spojené kráľovstvo je šiesta najväčšia ekonomika sveta, má vlastnú menu, silný domáci trh a globálne finančné centrum. A napriek tomu počíta straty v stovkách miliárd. Ak by sa pre podobný "experiment" rozhodlo Slovensko – extrémne otvorená ekonomika závislá na nemeckom exporte a automobilkách – nehovorili by sme o "pomalom defekte", ale o okamžitej klinickej smrti. Zavedenie ciel a hraničných kontrol by zo dňa na deň zlikvidovalo náš obchodný model postavený na plynulých dodávkach "just-in-time". Pre Britániu je Brexit drahá chyba, ktorú si (s odretými ušami) môže dovoliť zaplatiť. Pre Slovensko by odchod z Únie nebol politickým názorom, ale ekonomickou samovraždou.
Zdroj: Bloomberg / Cambridge Econometrics
Hospodársky výsledok: Britská ekonomika je o 140 miliárd libier menšia v porovnaní so scenárom zotrvania v EÚ.
Životná úroveň: Priemerný obyvateľ má ročne o 2 000 GBP nižší príjem a kúpnu silu.
Trh práce: Do roku 2035 sa očakáva strata 3 miliónov potenciálnych pracovných miest.
Investície: Od roku 2016 objem investícií v krajine nerastie (stagnácia), na rozdiel od rastu v iných vyspelých ekonomikách.
Regionálny dopad: Londýn zaznamenal stratu na úrovni 30 miliárd libier.
