Súčasná mediálna kampaň sociálnej poisťovne proti poberateľom neoprávnených dávok prináša priame priznanie vlastnej neschopnosti. Nedávne zverejnené informácie o kontrole tisícov invalidných dôchodkov s cieľom znížiť alebo zastaviť dávky ukazujú, že oficiálne opatrenia v praxi fungujú skôr ako účelová politika než ako riadny lekársky dohľad nad skutočným stavom chorého. Ak Sociálna poisťovňa nahlas poukazuje na masívny výskyt podvodov, usvedčuje samu seba z dlhodobého zlyhávania kontrolných mechanizmov. Boli to práve štátni posudkoví lekári a schvaľovacie orgány cez ktoré všetky sporné prípady v minulosti prešli. Inštitúcia takýmto prístupom nebuduje spravodlivé prostredie. Cielene formuje mediálne toxický obraz o invalidných dôchodcoch a posúva každého ťažko chorého pacienta do pozície špekulanta. Vynára sa základná etická otázka. Komu má systém pomáhať a na kom skutočne šetrí rozpočet? Úrad s pôvodným poslaním chrániť občanov neschopných zabezpečiť si príjem sa mení na chladný nástroj na osekávanie výdavkov.
Medicínske fakty ustupujú neosobným tabuľkám
V prípadoch s vážnym poškodením organizmu ide proces prehodnotenia zdravia do absolútneho protikladu s lekárskymi zisteniami. Zoberme si zástupnú situáciu invalidného dôchodcu po trojitom bypasse. Srdcové ochorenie predstavuje hlavný problém s polovičnou stratou schopnosti pracovať. K tomuto základu sa pridáva neurologické poškodenie. Vysunutá platnička tlačí na nervové korene a spôsobuje ťažké sprievodné komplikácie obmedzujúce bežné fungovanie tela.
Tabuľky určujú pre hlavnú diagnózu srdca 50 percentný pokles pracovnej schopnosti. Ťažké poškodenie chrbtice s tlakom na nervy spĺňa kritériá pre pridružené ochorenie. Systém dovoľuje navýšiť pôvodné ohodnotenie o presne 10 percent. Konečný výsledok tak predstavuje 60 percent bez ohľadu na reálne fyzické a životné schopnosti pacienta .
Invalidný dôchodca po určitom čase absolvuje povinné prehodnotenie zdravotného stavu. Do tohto momentu pribudne do lekárskej správy nová arytmia, kardiológ nasadí nové lieky a ejekčná frakcia srdca klesne o takmer desať percent. Posudkový lekár tieto preukázateľné zmeny úplne odignoruje a prípad uzavrie so záverom o nezmenenom stave. Znížená funkcia srdca a poškodenie nervov však v skutočnosti tvoria prepojený celok radikálne obmedzujúci kvalitu života.
Rozpor s legislatívou a strata práva na obranu
Úrad nevykáže absolútne žiadnu snahu oboznámiť chorého občana s výsledkom. Trvá celé tri mesiace, kým sa invalid z vlastnej iniciatívy a po opakovaných telefonátoch na pobočku Sociálnej poisťovne dozvie konečný verdikt. Zistí nielen to, že miera poklesu schopnosti pracovať zostala po závažnom zhoršení rovnaká. Úradník mu priamo do telefónu suchopádne oznámi termín ďalšej kontroly o dvanásť mesiacov.
Dôvod tohto mechanizmu ? údajne opäť špekulanti a odstránenie administratívnej záťaže. Nie úsporné šetrenie ?
Absencia oficiálneho rozhodnutia znamená stratu lehoty na podanie opravného prostriedku. Invalidný dôchodca zostáva úplne odrezaný od právnej ochrany a nemá sa voči čomu odvolať. Opisovaný problém presahuje rovinu subjektívnej nespravodlivosti a prechádza do priameho konfliktu s legislatívou. Ústava garantuje právo na ochranu zdravia a zachovanie ľudskej dôstojnosti. Zákon o sociálnom poistení v spojení so súdnou praxou nevytvára priestor pre účelové zadržiavanie rozhodnutí pri objektívnom zhoršení zdravia. Administratívny postup tak stojí v ostrom protiklade s právnymi zárukami. Predvolávanie chronicky chorých na neustále komisie neplní funkciu odborného lekárskeho dohľadu. Medicína nedokáže do roka obnoviť operované cievy do pôvodného zdravého stavu a zázračne vymazať arytmiu. Nové posudzovanie funguje výlučne ako strojový nástroj na unavenie žiadateľa. Štát sa spolieha na stratu energie invalida domáhať sa spravodlivosti.
Trest za snahu o zachovanie holého prežitia
Neľudským a absurdným prejavom tohto úradníckeho riadenia financií je pohľad inštitúcie na pracujúceho poberateľa čiastočného invalidného dôchodku. Zákon dovoľuje pracovať aj pri poberaní tejto dávky, avšak úradníci tento fakt interpretujú nesprávne. Práca sa pre posudkového lekára automaticky stáva dôkazom výrazne lepších schopností a zdravia, čo však v skutočnosti vystihuje len extrémnu núdzu a nie zlepšený stav. Človek s ťažkou diagnózou nenastupuje do zamestnania z prebytku voľnej fyzickej energie. Občan odpracuje zmeny výlučne preto, aby dokázal zaplatiť napríklad poplatky za odvoz odpadu, dane a nevyhnutné doplatky za lieky a zabezpečiť si tak iné životne dôležité potreby.
Čiastočný invalidný dôchodok častokrát nepokrýva ani základné životné náklady. Ak invalidný dôchodca pracuje pre zachovanie vlastnej existencie, úrad tento zúfalý krok obratom vyhodnotí ako schopnosť naplno fungovať na trhu práce.
Vzniká tak mimoriadne cynická situácia. Štát neposkytuje dávku garantujúcu zachovanie dôstojnej existencie a vzápätí trestá invalida za snahu o vlastnú záchranu hoci žiadny zákon prácu nezakazuje.
Pracujúci invalidný dôchodca sa stáva pre systém ľahkým terčom na zamietnutie žiadosti o zvýšenie percentuálnej miery pre zhoršený zdravotný stav.
Chorý človek tak stojí pred krutou obmenou hamletovskej otázky o bytí a nebytí. Získať akékoľvek uplatnenie na trhu práce s ťažkou diagnózou predstavuje mimoriadnu prekážku. Ak invalid nakoniec zamestnanie nájde a nastúpi do neho pre záchranu holého prežitia, nenasadzuje do hry len posledné zvyšky oslabeného zdravia. Mnohí v tomto zúfalom pokuse zabezpečiť si základné životné potreby riskujú svoj vlastný život. Posudkový systém však túto situáciu obratom prekrúti. Úradník si pracovnú zmluvu vyloží ako jasný dôkaz vyliečenia a pri prvej možnej kontrole zníži percentuálnu mieru. Pracujúci človek tak paradoxne sám ohrozuje svoje základné finančné prostriedky z dôchodku k prežitiu. Ak následne organizmus pod náporom záťaže definitívne zlyhá a telo úplne vypovie službu, môže prísť nielen o mzdu, ale aj o spomínaný dôchodok a nevyhnutne padá na úplné existenčné dno.
Sociálna poisťovňa pod zámienkou ochrany verejných peňazí a mediálneho boja proti podvodníkom realizuje tiché škrtanie výdavkov. Systém, ktorý mal zabezpečiť prežitie ľudí neschopných vlastnou prácou vzhľadom na chorobu vytvoriť si príjem, sa v praxi mení na nástroj, ktorý práve ich trestá.
