Zatiaľ čo Kremeľ vyčerpáva svoje vojenské aj ekonomické zdroje v zdĺhavom konflikte na Ukrajine, na jeho východnej hranici prebieha tichá, no o to zásadnejšia geopolitická zmena. Peking využíva medzinárodnú izoláciu Ruska a prostredníctvom masívnych investícií fakticky preberá kontrolu nad územím, ktoré bolo historicky predmetom sporov. Vladimir Putin, zahnaný do kúta západnými sankciami, nemá inú možnosť, než sa tomuto nenápadnému ekonomickému obsadzovaniu prizerať, hoci to z dlhodobého hľadiska ohrozuje územnú celistvosť jeho krajiny.
Odborníci tento jav čoraz častejšie označujú za inváziu bez jediného výstrelu, pričom sa opierajú o tvrdé dáta. Analytici z platformy Map & Myth upozorňujú, že čínska stratégia nespočíva vo vojenskom tlaku, ale v legálnom prenajímaní miliónov hektárov pôdy, kde následne vyrastá čínska infraštruktúra. Nejde pritom o žiadne konšpirácie, ale o verejne dostupné kontrakty. Ukážkovým a prvým megalománskym pokusom bola masívna dohoda v Zabajkalskom kraji, kde ruské úrady odsúhlasili predbežne prenájom 115-tisíc hektárov pôdy čínskej spoločnosti Zoje Resources Investment na dobu 49 rokov avšak projekt bol neskôr definitívne považovaný za zrušený, pričom čínska spoločnosť Zoje Resources od neho odstúpila už skôr pre odpor verejnosti a administratívne problémy. Nakoniec zvolila inú (salámovú ) metódu "V roku 2023 podpísalo Rusko a Čína v Pekingu dohodu o Novom pozemnom obilnom koridore v hodnote 25 miliárd dolárov. Kľúčovým prvkom je terminál v Zabajkalsku, ktorý umožňuje priamy export obilia do Číny bez závislosti na námorných trasách kontrolovaných Západom. Projekt je realizovaný v spolupráci s čínskym štátnym podnikom China Chengtong." Na týchto územiach nevznikajú len polia, ale kompletné priemyselné zóny a ubytovacie kapacity, ktoré fungujú prakticky nezávisle od ruských zákonov a zvyklostí. Kým v Zabajkalsku v prenájme pôdy narazili na odpor, o pár stoviek kilometrov ďalej to funguje inak. Napr. Židovská autonómna oblasť a Amurská oblasť, v týchto regiónoch čínske spoločnosti úspešne obhospodarujú tisíce hektárov pôdy. Nerobia to však cez jednu gigantickú zmluvu, ale prostredníctvom menších prenájmov alebo spoločných podnikov s ruskými partnermi. Tieto regióny sú dnes hlavnými dodávateľmi sóje do Číny. Odhaduje sa, že v niektorých okresoch na Ďalekom východe kontrolujú čínski investori (oficiálne alebo cez nastrčené firmy) 15 – 20 % obrábanej pôdy
Dôsledky tejto politiky sú najviditeľnejšie priamo v pohraničí, kde sa mení samotný charakter každodenného života. Miestne správy potvrdzujú, že ruskú cyriliku na obchodoch a úradoch postupne vytláčajú čínske znaky a v ekonomickom styku začína dominovať jüan. Región sa tak kultúrne aj hospodársky vzďaľuje Moskve a stáva sa de facto ekonomickou provinciou Pekingu. Tento proces prebieha plynule a bez odporu, keďže miestna ekonomika je na čínskych investíciách existenčne závislá.
Ruské vedenie sa tak dostalo do pasce, na ktorú dlhodobo upozorňujú analytici z prestížnych inštitútov ako Carnegie Endowment. Podľa ich záverov sa Rusko v dôsledku vojny stáva ekonomickým vazalom Číny, takzvaným mladším bratom, ktorý si nemôže dovoliť odporovať. Moskva nutne potrebuje čínske trhy pre svoje suroviny a prístup k technológiám, aby udržala svoju vojnovú mašinériu v chode. Moskva vymenila závislosť od Západu za diktát Pekingu, pričom až 90 % mikroelektroniky v ruských zbraniach dnes pochádza práve z Číny. Bez týchto čipov a čínskych CNC strojov, ktoré po odchode západných firiem ovládli ruský trh, by sa výroba tankov či munície prakticky zastavila. Čína si pozíciu "nenahraditeľného partnera" necháva kráľovsky zaplatiť a ceny komponentov pre ruských odberateľov drasticky dvíha, čím si Vladimir Putin fakticky kupuje pokračovanie vojny výmenou za mlčanie o dianí na vlastnom východe.. Paradoxne sa tak opakuje história z polovice 19. storočia, kedy cárske Rusko získalo tieto územia prostredníctvom nerovných zmlúv, ako bola Ajgunská či Pekinská zmluva. Dnes sa karta obrátila a Čína si svoje niekdajšie sféry vplyvu berie späť, tentoraz však nie silou zbraní, ale silou kapitálu.
