Hodnotová orientácia spoločnosti spočíva tisícročia v takých hodnotách, akými sú: láska k blížnemu, solidarita, spravodlivosť, sloboda, tolerancia, zodpovednosť, tvorivosť a iné morálne, alebo etické kategórie. Kvalita života sa spája aj s pocitom potreby sebarealizácie, tvorivého rozvoja slobodnej osobnosti, významu vlastnej užitočnosti, aktívneho životného postoja, presadenia individuálnej mnohotvárnosti, dosiahnutia kultúrnej vyspelosti, nadväzovania na pozitívne medziľudské vzťahy, aktívne využívanie voľného času, zmeny vzťahu k životnému prostrediu, ako aj potreby zmeny v prístupe k materiálnemu bohatstvu. Nie vždy sa to darí.
Ako k tomu dospieť? Len tak, že budeme všetci aktívnejší a občiansky angažovanejší. Pred celosvetovým spoločenstvom je plno problémov a úloh. Bolo a vždy bude. Nedajú sa riešiť univerzálnym spôsobom. Každá krajina, spoločenstvo a ľudia sú jedineční.
Aké problémy sú na Slovensku ? Kauza strieda kauzu. Byrokracia stále rastie. Napriek čoraz vyšším verejným zdrojom chátra zdravotníctvo, zo Slovenska utekajú lekári a zdravotnícky personál. Čoraz ťažší majú život dôchodcovia. Napriek čoraz väčším príjmom štátu z daní a odvodov sa znižuje kvalita školstva. Kvôli zvyšujúcim sa nákladom začína byť vzdelanie nedostupné. Kvôli najnižším platom v Európe vzdelaní mladí ľudia odchádzajú do zahraničia.
Som presvedčený o reálnosti zlepšenia stavu vo financovaní dlhodobo podkapitalizovaných oblastí sociálných vecí, zdravotníctva a školstva znižovaním transakčných nákladov v celom okruhu verejných financií. V dnešnom drahom prerozdeľovacom úradníckom systéme zbytočne strácame prepotrebné miliardy.
Cieľom ekonomickej politiky by malo byť ovplyvnenie štruktúry výdavkov v okruhu verejných financií tak, aby prestalo šikanovanie a byrokracia úradmi, aby úsporami boli vykryté oveľa dôležitejšie náklady na zdravotníctvo, školstvo a sociálne odkázaných. Štát by mal prestať prijímať zákony, ktoré ukladajú úradníkom a občanom zbytočné a nezmyselné povinnosti. Predpisy musia vytvárať priateľské prostredie v spoločnosti a nesmú vytvárať právne podmienky pre šikanózny výkon práv.
Som presvedčený o množstve zbytočných a často duplicitných povinností. Mali by byť prehodnotené všetky povinnosti obyvateľov Slovenska a všetkých právnickych a fyzických osôb s cieľom, čo najviac znížiť rôzne registračné, ohlasovacie, evidenčné a iné duplicitné, alebo nadbytočné povinností a presadiť, aby takúto povinnosť, ak už musí byť mal občan IBA RAZ.
Verím, že presadením minimalizácie úloh štátu začne proces morálnej a etickej obrody spoločnosti na Slovensku zmenšením priestoru pre rôzne pokušenia, lebo čím menej bude pokušenia v štátnej správe, tým menej bude korupcie.
Vzhľadom k efektom zo vstupu do EÚ, k polohovej rente Slovenska a k cene práce vo vzťahu ku kvalifikácii pracovnej sily (Slovensko má najvyššie percento stredoškolsky vzdelaných obyvateľov v celej EÚ a najnižšiu cenu práce v celej EÚ, má jednu z najvyšších mier nezamestnanosti a mieru chudoby) máme veľkú šancu zvýšiť kvalitu života, ale je najvyšší čas investovať najmä do školstva a zdravotníctva.
V oblasti daní a odvodov je urgentné zjednodušenie daňových a odvodových povinností centralizáciou výberu a zjednodušenie výpočtu odvodov stanovením jednej sadzby pre odvod fyzických osôb. Racionalizáciou celého systému je možné získať vyššie príjmy a zároveň znížiť sumu celkového daňového a odvodového zaťaženia.
Kvalitu života strpčuje spôsob komunikácie verejných inštitúcií s občanmi. Som presvedčený o potrebe preferovania informovanosti a nie pokutovania. Metóda sankcií v oblasti daní, odvodov a poplatkov pokút v dobe neustálych legislatívnych zmien by mala byť v slušnom štáte až tá posledná.
V oblasti dôchodkového zabezpečenia je potrebné podporovať všetky formy dlhodobého sporenia. Cieľom musí byť prevzatie osudu do vlastných rúk. Čo najviac odľahčiť verejné financie a tým vytvárať priestor pre znižovanie odvodov a nie trestať sporivých zdaňovaním ich výnosov. To je cesta do budúcnosti, cesta riešenia skrytého deficitu verejných financií.
Nie mierou privatizácie, voľnej tvorby cien, trhom práce, ale mierou možnosti uplatnenia, t.j. rovnosťou šancí, t.j. možnosťami uplatnenia najschopnejších sa odlišujú chudobné krajiny od bohatých. V súvislosti s rovnosťou šance pri prístupe ku kapitálu je rozhodujúca existencia funkčného kapitálového trhu. Súčasná nefunkčnosť slovenského kapitálového trhu je dôsledkom totálného zlyhania štátu pri ochrane drobných akcionárov a drobných investorov do nebankových subjektov. Drobný akcionár z kupónovej privatizácie je neustále vystavovaný šikanovaniu, alebo k prijatiu ponižujúcich cien za svoje majetkové účasti, ak sa už predtým jeho cenné papiere nestali úplne bezcennými.
Vrcholom je možnosť vyvlastnenia akcií vo vlastníctve drobného akcionára, nie vo verejnom záujme, ale v záujme majoritného akcionára, ktorý ho často celé roky beztrestne okrádal o podiel na zisku.
Občiansku aktivitu si vyžaduje skutočnosť, že Zákon o verejnom obstarávaní pre mnohých v okruhu verejných financií neplatí a najmä neplatí pre monopoly, ktoré si takto môžu vytvárať priestor pre transfer ziskov a zvyšovať ceny na úkor nás všetkých.
Je toho oveľa viac, na čo budeme len bezmocne frflať, ak nebude viac občianskej angažovanosti a aktivity.
