Erotika a horror po taliansky (1. časť) - Alla ricerca del piacere (1972)

Erotika a horror po taliansky (1. časť) - Alla ricerca del piacere (1972)
Písmo: A- | A+

V tejto sérii sa spoločne vyberieme do filmovej minulosti a čo-to si porozprávame o talianskych filmoch z druhej polovice 20. storočia. Pre dnešok som vybral film z roku 1972,. Alla ricerca del piacere.

Pokiaľ ide o filmovú tvorbu, všimol som si zaujímavú vec. Väčšina mojich známych má v obľube niektoré z klasických starých filmov (kto by nemal v obľube hercov ako Louis de Funés a filmy ako Winnetou, Angelika a podobne), ale sledovať staré filmy všeobecne? Dôležité je, aby to bola novinka, najlepšie dabovaná. Občas sa teda cítim ako ten Robinson na opustenom ostrove, sám s náklonnosťou voči filmovému umeniu (a filmovému diletantstvu) doby minulej.

Pretože, verte-neverte, viac ma fascinujú skvosty kinematografie, ktoré som z nejakého dôvodu prešvihol, než najnovší trhák od Marvelu a podobne.

Obrázok blogu

Nedávno som sa pri prechádzaní mojou knižnicou pristavil pri titule autora Adriana Luther Smitha „Blood & Black lace: The Definitive Guide To Italian Sex And Horror Movies“, čo bolo špeciálne vydanie britského magazínu The Dark Side venované, no, v titule je to uvedené – talianskym erotickým a horrorovým filmom.

A prečo sa na ne nepozrieť bližšie? Tiež som si tak povedal. A keďže OCD nepustí, pôjdeme na to pekne v abecednom poradí. Ste pripravení? Začíname!


Alla ricerca del piacere


Film z roku 1972, známy aj pod názvom „Amuck!“, ktorý je občas označovaný ako giallo.

Moment, moment, povedia si možno niektorí z čitateľov. Čo je to to giallo?

Giallo romány
Giallo romány 

Giallo (výraz v taliančine označujúci žltú farbu) je pôvodne knižný žáner kriminálnych románov, ktoré začalo v roku 1929 vydávať talianske vydavateľstvo Mondadori v edícii Il Giallo Mondadori, v tejto edícii vychádzali preklady románov britských a amerických autorov, ako boli Raymond Chandler, Edgar Wallace, Ed McBain či Agatha Christie. Ich obálky boli ladené v žltej farbe (odtiaľ označenie giallo) a úspech tejto edície primäl ďalších vydavateľov, aby na túto tradíciu nadviazali (iným slovom, okopčili, čo zase v talianskej kultúre nie je nejakou zvláštnosťou). A tak sa giallo stalo synonymom žánru kriminálneho a mysteriózneho románu, ktorý sa neskôr dostal aj na plátna kín.

A teraz späť k nášmu filmu.

All ricerca del piacere bol na plátna uvedený v roku 1972 a ako som spomínal vyššie, občas sa (nepochopiteľne) označuje ako giallo, hoci skôr by mu pristal žáner „erotického psychologického thrilleru“. Zabudnite na „Basic Instinct“, 70. roky 20. storočia boli v talianskej kinematografii plné sexu a násilia, a nie je tomu inak ani v tomto snímku.

Trailer k snímku je tuná (hoci kvalitou príliš neoslňuje):



Príbeh sleduje Gretu Franklin (Barbara Bouchet), nádhernú mladú sekretárku, prichádzajúcu do Benátok, aby pracovala ako osobná sekretárka (resp. aby som bol úplne presný, prepisovateľka diktovaného záznamu) Richarda Stuarta (Farley Granger), spisovateľa, ktorý žije spolu so svojou manželkou Eleonorou (Rosalba Neri) bohémskym životom vo vile, prístupnej len po vodnej hladine (nuž, Benátky). Greta má však aj osobný motív, prečo do Benátok prichádza, a tým je snaha zistiť, čo sa stalo so Stuartovou predchádzajúcou sekretárkou, Sally Reece (Patrizia Viotti), ktorá zmizla bez stopy, a ktorá bola Gretinou lesbickou partnerkou.

Barbara Bouchet ako Greta Franklin
Barbara Bouchet ako Greta Franklin 

Ako vravím, erotický thriller. A že tej erotiky je tu viac ako dosť. Na rozdiel od giallo žánru, kde máme väčšinou maskovaného vraha, ktorého identitu film odhaľuje až na konci, v tomto snímku, vzhľadom na neveľké herecké obsadenie, divák vcelku hneď vie, že Gretino podozrenie je odôvodnené.

A keďže Stuart vie, že Greta tuší, rozohráva sa medzi nimi hra na mačku a myš, kde výrazne sekunduje aj spomínaná Stuartova manželka. A tak sme svedkami prepisu Stuartovho nového románu, ktorý akoby autenticky opisuje Sallyno zavraždenie a odstránenie tela (čo sa nakoniec stane rozhodujúcim vo finálnom odhalení, ale viac neprezradím).

A ide do tuhého (teda, ehm...) Barbara Bouchet a Rosalba neri v lesbickej scéne
A ide do tuhého (teda, ehm...) Barbara Bouchet a Rosalba neri v lesbickej scéne 

Film sa občas tiahne v snahe postupne budovať hustnúcu atmosféru, no túto chybičku krásy nahrádza napr. napínavá scéna v močiari (to som naozaj sledoval s napätím, hoci bolo jasné, že to skončí inak, než sa zdá), no a samozrejme, erotické scény. Tej najznámejšej – a hneď prvej – sa zhostila Barbara Bouchet a Rosalba Neri, ale dočkáme sa aj ľúbostnej scény medzi Patriziou Viotti a Barbarou Bouchet a aj zmyselného tanca intoxikovanej Sally do tónov hypnotickej skladby „Placere Sequences“ od Teo Usuelliho (a tá skladba je naozaj super), posúďte sami:



Alla ricerca del piacere ale nie je nejakým výnimočným filmom, to rozhodne nie, ale rozhodne sa oplatí pozrieť. Samozrejme, najmä kvôli Barbare Bouchet a Rosalbe Neri (čo si budeme klamať), ale ako celok je milým nostalgickým pohľadom do talianskej kinematografie 70. rokov minulého storočia. A že tam je zaujímavých titulov...

Poďme sa ale trošku bližšie pozrieť na osoby zodpovedné za tento film.

Silvio Amadio
Silvio Amadio 

Scenár a réžiu mal na svedomí pre mňa doteraz neznámy Silvio Amadio (1926-1995), aktívny v mnohých filmových žánroch, ktorý takýmto spôsobom (teda ako scenárista a režisér) pracoval aj na ďalších snímkoch, ako napr. vojnovej dráme Lupi nell’abisso (1959), komédii Oltraggio al pudore (1964), kriminálke Il segreto del vestito rosso (1965), spaghetti westerne Per mille dollari al giorno (1966) či horrorovom thrilleri Il sorriso della iena (1972)

Barbara Bouchet v 2021
Barbara Bouchet v 2021 

Hlavnou postavou filmu je, samozrejme, Greta Franklin, ktorú hrá absolútne očarujúca Barbara Bouchet. Aby nie, v čase uvedenia filmu do kín mala 29 rokov a treba povedať, že svoju krásu si udržala po celý život. Veď, čo budem klamať, práve ona bola jedným z dôvodov, prečo som tento film chcel vidieť. Bouchet má za sebou bohatú filmovú kariéru, milovníci filmu ju mohli vidieť v snímkoch ako Agent for H.A.R.M. (1966), Casino Royale (1967, v hlavnej úlohe s Petrom Sellersom), v giallo tituloch ako Black Belly of the Tarantula (1971), The French Sex Murders (1972), The Red Queen Kills Seven Times (1972), Don’t Torture a Duckling (1972), v poliziotteschi (policajnej dráme) Milano Calibro 9 (1972) a mnohých ďalších. Objavila sa aj v snímku Gangs of New York (2002), jej momentálne posledným filmom bol Calibro 9 z roku 2020.

Rosalba Neri (civilná snímka)
Rosalba Neri (civilná snímka) 

Druhým hlavným dôvodom pre sledovanie tohto filmu je talianska herečka Rosalba Neri, tuná v úlohe Richardovej manželky, Eleonory. Neri bola aktívna hlavne počas vrcholného obdobia talianskej kinematografie v 60. a 70. rokoch, naši diváci ju mohli zazrieť aj v prvých dvoch filmoch z obľúbenej série o Angelike, a to Angélique, marquise des anges (1964) a Merveilleuse Angélique (1965), táto nádherná talianska herečka však hrala v mnohých ďalších filmoch rôznych žánrov, napr. v peplum Esther and the King (1960), Ercole contro Moloch (1963), Sansone contro il corsaro nero (1964), The Lion of Thebes (1964) či La valle dell’eco tonante (Hercules of the Desert, 1964) medzi inými, eurospy filmoch Due mafiosi control Goldginger (The Amazing Doctor G, 1965), SuperSeven chiama Cairo (SuperSeven Calling Cairo, 1965) alebo Password: Uccidete agente Gordon (Password: Kill Agent Gordon, 1966), spaghetti westerns Arizona Colt (1966), Wanted Johnny Texas (1967) or Arizona si scatenò… e li fee fuori tutti! (Arizona Colt, Hired Gun, 1970), a v mnohých ďalších zaujímavých snímkoch. S Barbarou Bouchet sa stretla aj vo filme Casa d’appuntamento (The French Sex Murders, 1972), poslednýkrát sa na obrazovke objavila v roku 1985 v televíznom mini-seriáli Olga e i suoi figli.

Farley Granger v roku 2010
Farley Granger v roku 2010 

Americký herec Farley Granger (1925-2011), stvárňujúci úlohu spisovateľa Richarda Stuarta, bol predovšetkým seriálovým hercom, hoci na svojom konte mal aj účinkovanie v známejších filmoch ako boli napr. spaghetti western Lo chiamavano Trinità (They Call Me Trinity, 1970), Un hombre llamado Noon (The Man Called Noon, 1973), giallo snímky Rivelazioni di un maniaco sessuale al capo della squadra mobile (So Sweet, So Dead, 1972) a La polizia chiede aiuto (What Have They Done to Your Daughters?, 1974), thriller La Moglie giovane (Death Will Have Your Eyes, 1974), alebo jeden z prých slasherov, The Prowler (1981).

Umberto Raho (archívna snímka)
Umberto Raho (archívna snímka) 

Nemožno nespomenúť Umberta Raha (1922-2016), u ktorého by sa dalo povedať, že čo film, to chcem vidieť – počas svojej kariéry stihol éru dobrodružných filmov v snímkach ako Nefertite, regina del Nilo (Quen of the Nile, 1961), Orazi e Curiazi (Duel of Champions, 1961), Il dominatore dei 7 mari (Seven Seas to Calais, 1962), I lancieri neri (Charge of the Black Lancers, 1962), zahral si v horroroch Danza macabra (Castle of Blood, 1964) a I lunghi capelli della morte (Long Hair of Death, 1965), spaghetti westernoch I gemelli del Texas (Twins from Texas, 1964), Gli eroi di Forth Worth (Assault on Forth Texan, 1965) či L’uomo dalla pistola d’oro (Doc, Hands of Steel, 1965), eurospy filmoch Agente 077 missione Bloody Mary (Mission Bloody Mary, 1965), Asso di picche – Operazione controspionaggio (Operation Counterspy, 1965), Agente 777 – Invito ad uccidere (1966), spomenúť treba ešte klasické a zásadné giallo Daria Argenta L’uccello dalle piume di cristallo (The Bird with the Crystal Plumage, 1970), Il gatto a nove code (The Cat o’ Nine Tails, 1971), La notte che Evelyn usci dalla tomba (The Night Evelyn Came Out of the Grave, 1971) ...a zoznam by ešte chvíľu pokračoval.

Oproti jeho kariére sú filmové kariéry zvyšných hercov stručné, ale predsa ich spomeniem.

Nino Segurini (archívna snímka)
Nino Segurini (archívna snímka) 

Nino Segurini (narodený v roku 1939), stihol éru peplum filmov snímkami Giuseppe venduto dai fratelli (Joseph and His Brethren, 1961) a Barabbas (1961), objavil sa vo vojenskej dráme 1 homme de trop (Shock Troops, 1967), romantickej komédii Il tigre (The Tiger and the Pussycat, 1967), komédii L’urio (The Howl, 1970), vojnovom dobrodružnom filme Gli eroi (The Heroes, 1973), dráme L’ultima neve di primavera (The Last Snows of Spring, 1973) či v dobrodružným snímku Bermude: la fossa maldetta (Cave of Sharks, 1978).

Patrizia Viotti
Patrizia Viotti 

Šarmantná Patrizia Viotti (1950 – 1994) sa objavila len v siedmich snímkoch, debutujúc filmom Erika (Erika – The Performer, 1971), zahrala si v horrore La notte dei dannati (Night of the Damned, 1971), komédii Beffe, licenzie et amori del Decamerone segreto (The Ribald Decameron, 1972), Canterbury proibito (1972) a mystery thrilleri La morte scende leggera (1972). Jej posledným filmom bola komédia Charlys Nichten z roku 1974.

Petar Martinovitch (záber z filmu)
Petar Martinovitch (záber z filmu) 

No a nakoniec spomeniem ešte sympatického obra Petara Martinovitcha, ktorý väčšinou obišiel bez spomienky v titulkoch (vo filmoch ako Django sfida Sartana (Django Defies Sartana (1970), Per una bara piena di dollari (Coffin Full of Dollars, 1971), Spara Joe...e cosi sia! (Shoot, Joe, and Shoot Again (1971) a Morte sospetta di una minorenne (The Suspicious Death of a Minor, 1975). Okrem mnou spomínaného filmu Amuck! sa objavil (aj s patričným kreditom) vo filme Lady Frankenstein (tu ale pod menom Peter Martinov).


Na koniec len dodám, že film Alla ricerca del piacere bol v roku v roku 2017 vydaný na Blu-Ray spoločnosťou 88 Films, no veľa šťastia pri jeho hľadaní, keďže u danej spoločnosti je už dávno vypredaný. Nuž, tieto kultové tituly sa v ponuke poväčšine dlho neohrejú.

Skryť Zatvoriť reklamu