Včera (7. októbra 2008) som sa ako študent Ekonomickej fakulty TUKE zúčastnil veľmi hodnotnej a hlavne aktuálnejprednášky s názvom „Světová finanční krize – stojíme na pokraji kolapsu?“.Celú prednášku viedol riaditeľ a portfólio manažér Vltava Fund SICAV Ing.Daniel Gladiš, MBA, CFA z Českej republiky. Daniel Gladiš je profesionálnyinvestor, ktorý založil vlastný hedgeový fond a vydal niekoľko úspešnýchkníh o investovaní.
Pokúsim sa interpretovať niekoľkomyšlienok pána Gladiša a zodpovedať tak vyššie uvedené otázky.
1) Čo spôsobilo súčasné problémy na finančných trhoch?
Obdobie rokov2003-2006 sa vyznačovalo celosvetovým globálnym rastom trhov, neobvykle nízkouinfláciou, či podobne nízkou volatilitou akciových trhov a HDP. Taktiežrástli ceny aktív a keďže investori podceňovali riziko kvôli priaznivémuvývoju trhu, enormne rástol objem novovytvorených úverov.
Prvé problémy sazačali prejavovať od roku 2006. Predpoklad, že investovanie do nehnuteľností jebezpečnou dlhodobou investíciou s rastom jej ceny, sa ukázal akonesprávny. Začala sa zhoršovať kvalita hypotekárnych úverov, rástla ich cenaa úroky. Pre klientov bolo výhodne nechať prepadnúť založenú nehnuteľnosťbanke a zbaviť sa tak predraženej hypotéky. Teda rástol počet nesplatenýchhypoték, pričom začala klesať aj cena nehnuteľností.
↑ nesplatenéhypotéky ↔ ↓ ceny domov
Keďže komerčnébanky (KB) majú povinnosť preceňovať svoje aktíva podľa ich súčasnej trhovejhodnoty a momentálne sú hypotéky podhodnotené na úrovni cca 20-30% ichnominálnej hodnoty, banky začali vykazovať straty.
Banky sa snažilitakéto aktíva odpisovať, čím sa znížilo ich vlastné imanie a s týmsúvisiaca kapitálová primeranosť. Banky, ktorých sa to dotýkalo, reagovaliokamžitým hromadením hotovosti a snahou o čo najlepšie zabezpečenielikvidity. Likviditu sa snažili zaistiť emitovaním nových akcií, zrušením vyplácaniadividend, zrušením úverov a prostredníctvom nových vkladov klientov.
Kvôli týmto problémom si banky postupne prestali vzájomne požičiavaťfinančné prostriedky na medzibankovom trhu, ktoré slúžili na okamžitézabezpečenie likvidity banky. Kolapsu medzibankového trhu sa pokúsili zabrániťcentrálne banky (CB) jednotlivých štátov tým, že začali požičiavať horibilné objemyfinančných prostriedkov komerčným bankám, aby zabezpečili ich likviditu.
2) Aké bude mať kríza dopady na svetovúekonomiku? (možný scenár)
Postupne úplne spľasne nafúknutá úverová bublinav USA
CB a KB stanovia prísnejšie úverové štandardy
Nastane kreditná kontrakcia – drasticky sa znížimnožstvo úverov
↓ pokles celkovej spotreby v USA, pretožev USA v súčasnosti neexistujú takmer žiadne úspory nakoľkodomácnosti sú už niekoľko násobne preúverované
Keďže ↓ pokles celkovej spotreby → potom ↓ poklesobchodného deficitu USA, čo výrazne ovplyvní export ázijských krajína to môže následne spôsobiť koniec kapitálového boomu v Ázii
↓↓ výrazný pokles cien komodít (veľkú časť dopytupo komoditách vytvára Čína)
Keďže ↓ pokles obchodného deficitu USA, čiže ↓pokles importu → potom ↓ spomalenie rastu dolárových rezervv zahraničí čo spôsobí → ↓ zhoršenie globálnej likvidity
Keďže ↓ pokles importu USA → potom ↓ pokles exportuEÚ a Japonska
Nastanecelosvetová (globálna) úverová kríza, ktorá zasiahne všetky trhy, čo spôsobíglobálny kolaps.
Možné prejavytejto krízy:
Krach viacerýchbánk a finančných inštitúcií
Bankrotvýrobných firiem kvôli zhoršenému odbytu
Obrovské menovékrízy napr. v Rusku, v Južnej Kórei a pod.
Neschopnosťštátov hradiť záväzky (najmä zahraničný dlh) – ide hlavne o Rusko,Rumunsko, Ukrajinu, pobaltské štáty a pod.
Nastanesilnejšia recesia v krajinách zameraných na komodity – napr. Rusko
Práve problémy ruskej ekonomiky sa začínajú čoraz viac prehlbovať. Ruskávláda včera najväčším domácim bankám poskytla finančnú injekciu vo výške 36mld. dolárov. Naďalej však pretrvávajú obavy na moskovských burzách, keďže celáekonomika Ruska je založená práve na vývoze komodít, ktorých cena rapídneklesá. Rusko v najbližších týždňoch bude musieť čeliť zvyšujúcej sainflácii a to práve kvôli rastúcemu množstvu peňazí v obehu. Taktiežmôžeme očakávať hromadný krach výrobných podnikov a s tým súvisiacuzvyšujúcu sa nezamestnanosť, ale najmä silné zabrzdenie v príleve DFI (directforeign investment – priame zahraničné investície).
3) Existuje spôsob ako sa vyhnúť hlbokej globálnej recesii?
Tomuto procesumôžu zabrániť nasledujúce kroky:
Zásobovanie trhulikviditou cez CB (vysoké objemy množstva peňazí)
↓ poklesúrokových sadzieb (v súčasnosti je základná úrok. sadzba NBS zhodná so z.ú.s. ECBna úrovni 4,25%)
Prevzatiekrachujúcich finančných spoločností štátom či silnými privátnymi investormi
Vykúpenie zlých a nelikvidných(problematických) aktív štátov zo systému
Zmena niektorýchobchodných praktík (napr. zákaz predaja na krátko) a účtovných praktík (novéoceňovanie nelikvidných aktív).
Dôsledkom týchtokrokov bude zaťaženie enormnými dlhmi u štátov, ktorých sa to priamo týka.Ďalším dôsledkom bude dlhodobé spomalenie ekonomického rastu → recesia svetovejekonomiky. 4, V akých formách sa prenesie finančná kríza na Slovensko?Klady (+) a zápory (-): + čiastočne sa vyhneme nepríjemnej menovej kríze,keďže slovenská koruna zaniká + ↓ pokles cien nehnuteľností - prudko ↓ poklesne tempo ekonomického rastu namenej ako 5% (v roku 2007 slovenská ekonomika zaznamenala značnýa jeden z dosiaľ najväčších medziročných nárastov HDP, viac ako 10%)
- automobilový priemysel sa dostáva do problémov ato kvôli zníženej spotrebe luxusných statkov v krajinách západnej Európy aUSA ako sú drahšie autá a pod. a s tým súvisiacim zníženímodbytu - ↑ zvýši sa počet bankrotov a z toho vyplýva, že → ↑nezamestnanosť - ↓ pokles exportu 5, Aký bude osud niektorých bánk a poisťovní na Slovensku?
Čo sa týka bánk,slovenskí klienti sa nemusia obávať o svoje vklady, keďže sú chránenízákonom o ochrane vkladov v neskoršom znení z roku 2006. Tentozákon garantuje 90 percent vkladu fyzickej osoby najviac do výšky 20-tisíc eur.Vyššie riziko podstupujú jedine klienti, ktorí investovali svoje voľné finančnéprostriedky do akciových investičných fondov a inych ako vkladovych produktov.
Finančná krízasa zatiaľ dotkla dvoch bánk na Slovensku. A to Citibank, ktorá užv lete znižovala stavy zamestnancov kvôli problémom v materskej Citigroup,a tiež Dexia banky, ktorej francúzsko-belgická matka sa snaží o navýšeniezákladného imania, aby tak zlikvidovala stratu zo zlých investícií. SlovenskáDexia však zatiaľ nejaví známky akýchkoľvek problémov a jej manažmentupokojuje klientov vyjadreniami, že Dexia banka je stabilná, samostatnehospodáriaca banka s vlastným kapitálom.
Menšie problémymôžu v budúcnosti nastať v Tatrabanke, ktorá v súčasnosti ťahásvoju materskú spoločnosť Raiffeisen Zentralbank Group (RZB). Tá muselav minulom roku odpísať až 312 miliónov eur v dôsledku finančnýchturbulencií.
Úplne odlišnýmstrašiakom je Slovenská sporiteľňa a jej matka Erste bank. Hoci Erste bankneinvestovala do amerických hypotekárnych úverov a anido „subprime segmentu“, o vyše 100 miliónov eur pokleslo jej portfóliocenných papierov v dôsledku finančných turbulencií. Pán Gladiš však tvrdí,že oveľa väčším problémom v Erste bank je najvyššie percento zlých úverovspomedzi všetkých bánk vo východnej a strednej Európe a taktiež silaErste bank spočívajúca nie v skutočnej hodnote majetku banky a v likvidnýchaktívach ale v goodwille a v početnej zahraničnej účastia zahraničných pobočkách v krajinách strednej a východnejEurópy. Taktiež podľa Gladiša Erste bank financuje niekoľko nevýhodnýchinvestičných projektov. Klient sa však o svoje vklady obávať nemusí. Ovšetky investované peniaze pri " prípadnom krachu" Erste bank prídu ibavšetci akcionári a tiež tí klienti, ktorí dobrovoľne podstúpili vyššie rizikoinvestovaním do akcií. O časť prostriedkov prídu tí, ktorí investovaliväčšinu svojich finančných prostriedkov do dlhopisov.
Čo sa týka AIG,momentálne najväčšej poisťovne na svete. Obrovské straty tejto spoločnosti bolispôsobené neúmernou chamtivosťou managementu AIG, ktorý investoval za vidinouobrovských ziskov enormné finančné prostriedky do najrizikovejšieho portfóliaa prakticky nezmyselných finančných derivátov. AIG dostalo od americkej centrálnej banky dvojročný úver za 85 miliárd USD,pravdepodobne sa bude teraz snažiť predať niektoré zo svojich dcérskych spoločností a ichpoistný kmeň iným poisťovniam. O poistencov Amslica má najväčší záujempoisťovňa Allianz, ktorej pomoc vo forme investičnej injekcie paradoxne AIGodmietlo len 2 dni pred prijatím finančnej pomoci od americkej vlády. Čo znamená odkúpenie poistného kmeňa (ktorý jepočtom viac ako 300 000 klientov na Slovensku naozaj lukratívny) pre klientov Amslica? Nejde o nič tragické. V prípade, akpoistný kmeň Amslica odkúpi napr. Allianz, všetci poistenci Amslica sa stanúpoistencami poisťovne Allianz. Allianz tak prevezme všetky pôvodné poistnézmluvy s pôvodnými produktmi Amslica a následne poistné plnenia budevyplácať tak, ako aj svojmu vlastnému poistnému kmeňu. O čo môžu poistenciprísť sú určité špecifické benefity, ktoré sú v každej poisťovni iné, idenapríklad o špeciálny prístup k starostlivosti o klienta, rôznemarketingové darčeky, zľavy z poistného a podobne. Na druhej stranevšak môžu získať nové špecifické benefity novej poisťovne (v našom prípadeAllianz). Allianz sa taktiež možno bude snažiť presvedčiť svojich novýchpoistencov, aby si svoje doterajšie produkty a poistné zmluvy zmenilialebo „vylepšili“ a priblížili ich tak k produktom poisťovne Allianz.Je to však len bežný ťah poisťovne, ktorá si potrebuje zosúladiť produktovéportfólio a tým sa snaží znížiť náklady, ktoré s vyššou diverzifikáciouproduktov samozrejme rastú. Svetová finančnákríza nepochybne zasiahne aj Slovensko, ale určite v menšom rozsahu akov USA. Osobne za najhoršie pre Slovensko považujem následné spomalenieekonomického rastu a s tým súvisiace zvýšenie nezamestnanosti,či narastajúcu infláciu. Reťazová bankrotová reakcia bánk a poisťovní naSlovensku je skôr také malé sci-fi :)
