... rozmýšľajú nad znižovaním svojich čísel, hradné špajze sú zázračne naplnené a chorí sú vyliečení. Kto sú tajomní návštevníci, ktorí sa o to prislúžili a ako sa dostali do hradu cez zatvorenú bránu?
Kniha má tri hlavné postavy. Phosyne je naša miestna bosorka, divná mladá žena, ktorá sa odvrátila vyznávaniu božstiev, keď zistila, že živly k nej hovoria a alchýmia dáva viac zmysel než náboženstvo. Ďalej máme Ser* Voyne, urastenú, silnú a oddanú ľavú ruku kráľa. Rytier, alebo lepšie povedané rytierka, ktorá sa snaží nastaviť spravodlivosť vo veľmi nespravodlivom svete. Naša tretia hlavná postava je Treila, bývala princezná, ktorej trýzeň jej otca stála koruna a ktorej jediný cieľ za posledných päť rokov bolo nájsť Kráľa Cardimira a Ser Voyne a zničiť ich životy tak, ako to urobili oni.
Následne tu máme vedľajšie dôležité postavy: Prioress Jacynda – Matka predstavená, Kráľ Cardimir, Ser Leodegardis.
*Ser je označenie ľudí, ktorí sú v rytierskom ráde. Je to stredoveká verzia Sir, ktorá je veľmi populárna v historických románoch. Je možné ju aplikovať na obe pohlavia, pokiaľ ich kráľ pasoval za rytiera, ako v tejto knihe.
Príbeh nás vnesie do hradu Aymar, ktorý je už niekoľko mesiacov obkľúčený a dobývaný nepriateľskou armádou. Počas toho ako Kráľ Cardimir cestoval okolo so svojou armádou, bol napadnutý a okolnosti prinútili jeho, jeho dvor, armádu a služobníctvo sa utiahnuť do hradu a bezpečia jeho múrov. Ataky na hrad sú pravidelné a neúprosné, ale to nie je zďaleka ich najväčší problém. Hrad pojal ľudí nad rámec toho, na čo bol stavaný a zásoby sa míňajú rýchlosťou svetla. Keď ako čitateľ vstupujeme do deja, zistíme, že prídel potravy vystačí na necelé dva týždne.
Phosyne si získala priazeň Ser Leodegardisa a Kráľa tým, že sa pomocou jej nadania a alchýmie podarilo vyčistiť odpadovú vodu. Pre Kráľa to bol zázrak, ktorý sa nepodaril ani rádu The Constant Lady, ktorý simultánne pracoval na tom istom probléme. Phosyne taktiež niekedy patrila k tomuto rádu. Tento rád je vysoko študovaný, Matka Predstavená Jacynda a všetky mníšky pracujú na objavovaní nových technológií a mechanizmov pre Kráľa. Avšak na základe svojich neortodoxných činov bola Phosyne vyhodená a odvrhnutá. Pod ochranou rukou Ser Leodegardisa, táto pološialená žena tápa a nedarí sa jej prísť na ďalší zázrak, ktorý by ľudí zachránil pred hladomorom. Tu prichádza Ser Voyne na príkaz Kráľa, aby dávala pozor na svoju novú zverenkyňu a zaručila, aby Phosyne tvrdo pracovala.
Ľudia hladujú, z hradu niet úniku, a všetci poslovia, ktorí boli poslaní na privolanie pomoci boli buď zabití, alebo chytení. Nálada je nabitá nepomenovateľným strachom, ľudia pod nátlakom začínajú chátrať, malé potýčky rastú do bojov, niečo sa musí stať, niečo sa musí zmeniť a v tomto bode je jedno, či sa stane zázrak, alebo útočiaca armáda prelomí opevnenie. Zlé rozpoloženie a vízie potvrdzuje aj rozhodnutie Kráľa a Ser Leodegardisa, aby začali hľadať iné zdroje mäsa a obživy. Počas toho, ako Phosyne a Ser Voyne neúspešne naháňajú progres, naša tretia hlavná postava Treila prichádza k záveru, že jej pomsta príde skôr než čakala, ale bohužiaľ nie jej pričinením. Počas nocí, keď loví potkany, aby ich mohla predávať hladujúcim na hrade, nájde malé zabudnuté miesto v podzemí, kde hradné kamene nedržia tak ako by mali. Počas pár večerov sa jej podarí nájsť tajomný tunel, ktorý vedie do neznáma a zavedie ju pred neľahké rozhodnutia.
Ustanovený dej, postavy a vzťahy konečne prelomí príchod štyroch cudzincov. Títo štyria cudzinci sa zrazu objavili na hradnom námestí, zdraví, krásni a dobre oblečení. Vyzerajú ako skutočné vyobrazenia svätých ikon rádu The Constant Lady, ku ktorým sa každodenne modlia. Hlavná svätá The Constant Lady a ďalší traja svätci. (Ani teraz a ani neskôr nevidím zmysel rozvádzať výzor, meno a význam troch so štyroch svätých. Je to na základe môjho osobného názoru, že najdôležitejší pre príbeh je iba The Constant Lady, ostatní sú iba do počtu a nezohrávajú pre príbeh veľmi dôležitú úlohu.) Ale ako sa tam dostali, kto otvoril bránu a prečo sa všetci ľudia okolo nich, v rámci Kráľa a Ser Voyne, poddávajú ich šarmu hneď po ich príchode? Prečo títo návštevníci vyzerajú ako maľované obrázky?
Tieto otázky si dávajú Phosyne a Treila počas toho, ako nezávislé pozorujú scénu pred sebou. Tak sa zdá, že bez toho, aby to vedeli, sú to jediné, ktoré majú tieto pochybnosti.
Prvá kniha tohto roku sa bude niesť v znamení existenčného hororu, aby sme to mali tematické. Tento stredoveký historický román nás vnesie do obdobia hradov, kráľov a rytierov, ale zároveň do obdobia moru, hladomoru, a smradľavých pazúch. Hneď na začiatok, jedno veľké plus tejto knihy je ako veľmi dobre balansuje na hranici reálneho vyobrazenia stredoveku, jeho podmienok a primárnych potrieb ľudí, bez toho aby zachádzala do detailov násilia tej doby. Som typ človeka, ktorý vie oceniť, keď si autor dal námahu v tom aby bol historicky realistický pri tvorení svojho prostredia, ale zároveň nepotrebujem, aby využil každú príležitosť pripomínať mi do detailov násilie na ženách a deťoch a zvieratách, keďže toho ani v modernej dobe nie je málo. Určite nie som v tomto sama, takže to chcem vyzdvihnúť.
Kniha sama o sebe začína niekde v strede deja pre hlavné postavy a šikovne nás navedie na to, čo sme „zmeškali“ a čo je prítomnosť. Robí to pomocou perspektívy troch hlavných postáv, ktorých príbeh a dej sa strieda v ich samostatných kapitolách. Prirodzene potom nastávajú prierezy. kde sa postavy stretávajú a interagujú.
Bolo to príjemné čítanie, nebola som z knihy unesená, ale ani sklamaná. Povedala by som taktiež, že pár kapitol by sa dalo vyhodiť, alebo nahradiť úplne, keďže iba zopakovali rozpoloženie postavy, alebo zopakovali zbytočne dej a sériu úkonov.
Napriek tomu, že je to anglicky písaná kniha, od zahraničnej autorky, a sme vo vymyslenom stredoveku, mená sú podľa mňa miestami príliš exotické, a niekedy rušia dojem z čítania. Oceňujem nadprirodzenú stránku, ale konečný pocit bol, že sa tam predstavilo zbytočne veľa ideí nadprirodzena, ktoré nemalo dosť stabilný základ, či už vo folklóre, prírode, náboženstve, alebo histórií. Za mňa nečakané, ale vôbec nie prehliadnuteľné plus je to, že máme ženskú autorku, ktorá nám dala tri hlavné ženské postavy a jednu hlavnú ženskú zápornú postavu. Napriek tomu, alebo možno aj vďaka tomu, stále nestrácame pocit, že sme v patriarchálnej spoločnosti. Čo sa týka rozuzlenia, alebo konca, tu sa dostávame na päťdesiat na päťdesiat , čo sa týka preferencií. Za mňa je koniec príliš vágny, na to, koľko zbytočných detailov nám kniha vedela ponúknuť, ale zároveň nás neukracuje o typ konca, kde nastal pocit zadosťučinenia a slobody.
Caitlin Starling je známa autorka hlavne pre svoje dielo The Death of Jane Lawrence. Ostatné knihy, ktoré napísala, okrem The Starving Saints, sú Luminous Dead a The Graceview Patient. Autorka začala knihu písať v roku 2020, po svojom prvom potrate a v lockdowne, keď zažívala veľmi ťažké osobné obdobie.
Moje odporúčanie na knihu ako je táto: Lapvona - Ottessa Moshfegh
Moje odporúčanie na knihu ako je táto, ale pritom úplne iná: Tender is the Flesh - Augustina Bazterrica
