Čaká tam na ňu jej manžel, s ktorým strávila 65 krásnych rokov. Čo však nikto nepredpokladal, je že tam na ňu taktiež čaká jej prvý manžel, ktorý zomrel po dvoch rokoch. Joan teraz stojí pred ťažkou voľbou: s kým strávi svoju posmrtnú večnosť — s oddaným Larrym, alebo so šarmantným Lukom?
Naše tri hlavné postavy sú Joan — žena, ktorá si po smrti má vybrať medzi svojimi dvoma manželmi. Ďalej je Larry, jej manžel, s ktorým prežila 65 rokov, a prvý manžel Luke — atraktívny vojak, ktorý zahynul v Kórejskej vojne.
Máme tu potom dve vedľajšie postavy: Anna a Ryan. Obaja sú posmrtní koordinátori pre zosnulých; Anna pracuje s Larrym a Ryan s Lukom. Anna a Ryan počas filmu fungujú ako naša komická zložka.
V našej prvej filmovej kritike sa rovno prenesieme do posmrtného života. Príbeh začína pri páre Joan a Larry, ktorí spolu prežili 65 šťastných rokov. Jediný mrak, ktorý visí nad ich hlavami je Joanina rakovina. Napriek tomu, že Joan ešte nie je pripravená rodine oznámiť túto zákernú diagnózu, stratí svojho manžela veľmi zákerným spôsobom — zadusí sa na praclíku.
Larry ako prvý prichádza do nášho posmrtného sveta, ktorý pozostáva z prechodnej stanice a nespočetných večností, z ktorých si človek môže vybrať. Naša prechodná stanica je ľuďom po smrti k dispozícii iba týždeň, kým si vyberú svoju konečnú destináciu. Larry sa snaží zmieriť s týmito pravidlami a pritom vymyslieť, ako sa spojiť s Joan po jej smrti. Kvôli jej chorobe sa tu môže zjaviť o dva dni alebo až o pár mesiacov. Všetci na tomto mieste sú po smrti — aj všetky postavy, ktoré tam pracujú, usmerňujú mŕtvych a udržujú chod stanice. Larry sa však rozhodne vybrať večnosť podľa toho, kam by chcel ísť sám, a pripraviť tam zázemie pre oboch.
V deň, keď Larry odchádza, si všimne ženu, ktorá sa podobá jeho manželke — ale v mladšom veku. Posmrtný život má totiž jednu výhodu i nevýhodu. Všetci sa vrátime fyzicky do okamihu, keď sme boli v živote najšťastnejší. Pre niekoho je to vek osem rokov, keď prvýkrát hral videohru; pre iného je to päťdesiatka, keď prvýkrát okúsil orgazmus; väčšinou je to niečo medzi. Takže aj Larry, aj Joan sú naspäť vo svojich 20.–30. rokoch.
Larry a Joan sa šťastne privítajú, ale v čakárni už čaká Joanin prvý manžel, Luke.
Luke a Joan sa zobrali veľmi mladí a boli spolu iba chvíľu, kým Luka poslali do Kórejskej vojny. Tam mladý zahynul. Keď sa Luke dostal do prechodnej stanice, povedal si, že na Joan počká a večnosť si vyberú spolu. Musel sa zamestnať a trpezlivo čakal 65 rokov. Od tohto bodu sa začína naša hlavná zápletka: koho si Joan vyberie a s kým strávi svoju večnosť.
Osobný názor, postrehy a spoilery:
Tento film som si vybrala pre jeho hlavný koncept — lásku. Chcela som cítiť, chcela som plakať; počítala som s tým, že za dve hodiny nezostane ani jedno oko suché. Musím povedať, že práve v tomto ma film najviac sklamal. Máme tu obrovskú zápletku o láske, milenecký trojuholník a smrť — a ja som pustila slzu asi dvakrát.
Tematicky pracujeme prevažne s komédiou a romantickou líniou. Romantika bola síce slabšia, ale komédia bola primeraná a nerušila celkový dojem. Tu sa však dostávame k „uhlu" filmu, ktorý tvorcovia buď hodili cez palubu, alebo si ho ja príliš domýšľam. Film mal momenty — a nebolo ich málo — keď som si myslela, že niekde za polovicou sa téma zmení na drámu alebo thriller. Počas celého deja Anna a Ryan zdôrazňujú, že zo stanice a z večností existuje iba únik cez červené dvere. To je samozrejme zakázané, ba až trestné. Zažijeme pár scén, kde nám vizuálne naznačujú, že keď hlavné postavy porušia pravidlá, bude to mať následky: budú ich naháňať, kým ich nechytia, a potom ich vykážu z večnosti do ničoty. Dôraz je kladený na to, aké je to nebezpečné. Svet prechodnej stanice, v ktorom všetci zosnulí aj pracujúci žijú, má veľmi tajomný nádych. Na rozdiel od večností stanica vyzerá a pôsobí, akoby bola vyrobená z kulís: obloha nie je reálna, ale namaľovaná plachta a pohľad na mestečko prechodovej stanice je plochý. Samotné postavy upozorňujú na nepríjemný pocit z tohto miesta. Zosnulí, ktorí tam ostali pracovať, odmietajú prezradiť, prečo ostávajú na tomto prechodnom mieste — okrem Luka — a po stáročiach si nevybrali večnosť pre seba. Zo všetkého sa človek cíti, že na pozadí tejto ľahkej romantiky beží iný, oveľa temnejší príbeh; ak sa divák viac sústredí, začne mu to evokovať mestečko Twin Peaks. Nakoniec všetky tieto indície vyšli nazmar, podobne ako naši hlavní hrdinovia, ktorí ušli z večnosti a zostali na úteku; nevideli sme žiadne priame dôsledky tohto rozhodnutia. Z absencie potenciálne prekvapivého konca som bola trochu sklamaná.
Film bol celkovo ľahký na pozeranie, pohodový; povedala by som, že aj pre širokú škálu vekových kategórií, okrem jednej posteľnej scény, kde sa iba nadvihovala plachta. Stavia nás pred dilemu: čo sa stane po smrti, čo nás čaká a kto nás čaká; a taktiež sa zaoberá hlavne otázkou, ktorá láska je tá pravá. Je to tá mladá, živelná, zaujímavá a neokukaná, alebo je pravá láska v detailoch, v hádkach, v bežných každodenných maličkostiach?
Naša hlavná postava Joan sa samozrejme nevie rozhodnúť, keďže jej prvého manžela vzala vojna veľmi skoro a na papieri je to ideálny muž. Ale už tu ma zaujme pohľad, ktorý je celosvetovo rozšírený: to, že manželky a manželov ku koncu až tak nemilujeme. Objavuje sa to aj vo filme od začiatku: Joan má Larryho rada, ale tak trochu otrávene, tak trochu nudne. Keď je postavená pred možnosť začať nový život s Lukom, aj túto možnosť si vyberie, len aby neskôr zistila, že tá stará, nudná láska je tá pravá.
Herci: Joan stvárňuje Elizabeth Olsen, ktorá je momentálne hollywoodská stálica. Vyberá si dobré role a filmy, konštantne dokazuje, že je skvelá herečka a má pred sebou dlhú a aktívnu kariéru. Veľa ľudí ju môže poznať z WandaVision zo sveta Avengerov a superhrdinov. Osobne za mňa najviac zažiarila v dystopickej dráme The Assessment.
Máme tu potom Milesa Tellera ako Larryho. Taktiež dlhodobá stálica; naposledy zožal úspech vo filme Whiplash.
O režisérovi: David Freyne vyzerá byť z tých menších režisérov, pre ktorého je tento typ filmu zatiaľ najväčším úspechom. Na svojom konte veľa filmov nemá; recenzie na ne sú slabšie a zdá sa, že nemá veľmi ustálenú víziu svojho umenia.
