Divadelná pozvánka

Sme Divadlo Východná Európa z Popradu Po dlhom čase sa blíži naša divadelná premiéra, na ktorú by som chcel čo najsrdečnejšie pozvať všetkých popradčanov, tiež aj tých, ktorých to zaujme Dátum premiéry, deň, miesto a čas 12.02 2010 Piatok Poprad-Kino Máj-Poprad-Veľká 18:00 vstupné je 1 euro Zrejme sa pýtate, o akú hru ide. Názov hry Nasmon, pre zvedavkov a zvedavkulienky, náhľad divadelných textov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Onona 2

Postavy : Roman, Zuzana, Svedomie Romanovo, Svedomie Zuzanino

Druhé dejstvo

Prvá časť- Monológy

Roman: Som muž čo hľadá to čo ešte nenašiel no iný to už dávno našli. Hľadám ženu, pre ktorú budú moje potreby tela aj duše aj jej potrebami tela a duše. Tak ako v antickej kalokagathii, tak aj v tomto modernom čase, hľadám súlad tela a duše. Nájdem to čo hľadám, alebo som naveky odsúdený, blúdiť životným labyrintom samoty ?

Svedomie Romanovo: Som svedomie muža, ktorého ste pred chvíľou počuli. Predlho hľadá, pokúsim sa mu pomôcť, netvrdím že to víde, no radšej skúsiť, ako sa rozožierať výčitkami. Koniec koncov, len na ňom záleží, nech mu moje dobre mienené rady, pomôžu nájsť to čo hľadá.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zuzana: Som žena čo hľadá, to čo má, keď veľmi chce, no stále to nie je to pravé. Hľadám, skúšam v nádeji, že to konečne raz nájdem. Netvrdím že to bude naveky, skôr prechodne, možno vôbec. Sama uvidím, nechám sa prekvapiť, koho mi osud teraz prihrá do mojej hry- Žena hľadá muža.

Svedomie Zuzanino: Som svedomie ženy, ktorej slová ste pred chvíľou, počuli. Hľadá niečo, no sama nevie čo presne. Niečo trvalé to tažko, skôr niečo prechodné. Kto sa má v nej vyznať, raz chce to a raz ono. Netvrdím že jej pomôžem, aj tak sa rozhodne podľa seba. Jedno je však isté, túžba tela je vysoko nad túžbou duše.

SkryťVypnúť reklamu

Druhá časť

Roman: Mešká, čo už, asi mi je súdené, čakať na ženy, ktoré meškajú.

Svedomie Romanovo: Pozri, keď si čakal doteraz, toľko počkáš predsa, nie ?

Roman: Máš pravdu, toľko už počkám, veď nemám čo získať ani stratiť.

Svedomie Zuzanino: Nezabudni sa ospravedlniť, veď máš aj začo, meškáš pravidelne.

Zuzana: Prepáč že meškám, čakáš už dlho na mňa ?

Svedomie Romanovo: Len jej nezačni hovoriť, že si zvyknutý čakať, ber to tak že sa na ňu nehneváš.

Roman: Ani nie, tak akurát.

Svedomie Zuzanino : Tento vyzerá byť celkom fajn, možno je to tvoja osudová partia života. Ak si ju nepokazíš svojou nerozhodnosťou a túžbou telesnou.

SkryťVypnúť reklamu

Zuzana: Hm tak to je fajn, celkom zaujímavý a zvláštny bol tvoj inzerát, ženu pre potreby tela a duše.

Svedomie Romanovo: Text inzerátu ju zrejme zaujal, pekná je, no či to nie je len to jediné. Na druhej strane, vo väčšine prípadov, si bol pre nich zvláštny zaujímavý, no nie ten pravý. Skús na to poukázať ako na to zareaguje.

Roman: Zvláštny a zaujímavý, s týmito slovami sa stretávam často, no ostane to len pri slovách. Stretnutie potom vonkoncom neprichádza do úvahy. Už ma nebaví táto hra na nestretnutie.

Svedomie Zuzanino: Nie si jediná, čo mu to povedala. Možno sa ti to zdá byť zbytočne hlúpe a nezmyselné, no pokús sa ho chápať. Tento je iný, má niečo v sebe, možno to čo ty práve hľadáš.

SkryťVypnúť reklamu

Zuzana: Tak to ti verím, nikoho by to nebavilo, len si písať a nestretnúť sa . Ja sa tiež radšej stretávam ako píšem.

Svedomie Romanovo: Toto vyzerá byť veľmi nádejné, skús jej povedať čo skutočne hľadáš, nech vie čo od nej očakávaš.

Roman: Som rád že to takto vnímaš, zrejme hľadáš to čo ja, žeby to bola kalokagathia ?

Zuzana: Čo prosím ?

Svedomie Zuzanino: Ak neviem o čom je reč tak sa opýtam a nie hneď zbrklo reagujem, to dá rozum predsa, a tiež sa ospravedlni za tie dva slovné netakty.

Zuzana: Prepáč, môžeš mi to trochu bližšie vysvetliť tú kalokagathiu ?

Svedomie Romanovo: Len sa teraz nezačni na ňu hnevať, nie každá predsa vie čo je kalokagathia. Zrejme u nej platí, ak viem o čom je reč, tak tomu aj rozumiem.

Roman: Samozrejme, prečo nie. Kalokagathia je vlastne súlad tela a duše. V praxi to znamená, mám rád potechy tela i duše. Páčiš sa mi, máš zmyselne šarmantné telo, určite máš aj ladnú svoju dušu.

Svedomie Zuzanino: Prišlo na moje slová, preváži tentoraz, aspoň raz v živote, duša tvoje telo ?

Zuzana: Chápem to tak, že sa ti páčim, mne sa tiež páčiš, no či je moja duša ladná, tak na to ti fakt neviem odpovedať. Pauza. Teraz budem k tebe úprimná. Mám rada túžby tela, tie ma sprevádzajú mojim životom. Zaujal si ma, no s tou dušou, fakt nemusím. Príde mi to hlúpe a zbytočné. Dosť som sa premáhala, no už sa nedokážem pretvarovať. Viac inklinujem k túžbam telesným ako duševným. Hľadám muža na spoločný život, no muža ktorý ma bude milovať celým svojim telo a nie dušou. Apropo dá sa dušou milovať človeka ?

Svedomie Romanovo: Tak to už vyzerá, že sme narazili na plytčinu telesných túžob. Telo áno ale duša nie. Je na tebe ako sa rozhodneš. Prijať jej hru tela, alebo jej otvorene povedať čo si o nej myslíš. Ako sa rozhodneš tak bude.

Roman: Zrejme telo tvoje si vážiš viac ako svoju dušu. Myslel som že je v tebe niečo viac. Snažil som sa byť k tebe milý, no nedá sa donekonečna hrať s maskou na tvári. Neverila by si, ale dá sa milovať človeka aj dušou. Citmi, emóciami, tým že na toho druhého myslím, občas splním jeho najtajnejšie predstavy. Poteším nielen jeho telo ale aj dušu. Tak ako tvoju dušu, jemne, vášnivo, citlivo, miloval by som aj tvoje telo. No ty len večne na túžbu tela si upriamená. Myslím že sme dva rozdielne typy, mohli by sme fungovať, no to by bolo tvrdenie proti tvrdeniu. Ako spor vína a vody, ty tvrdíš že víno túžby stačí k životu. No potrebné je aj voda duše. Veď z citu sa rodí vášeň a nie naopak, od nepamäti sa voda menila na víno, po určitom čase. Ty si víno, ja som voda. No ponúkam ti vodu, ale aj víno, dušu ale aj telo. Vari je to tak ťažké prijať a pochopiť ?

Svedomie Zuzanino: Mlčať, to jediné sa dalo robiť, sama si sa rozhodla. Dokázala si raz zase opäť, víťazstvo tela svojho nad dušou. Myslíš si že si vyhrala, no takto nikdy nebudeš spokojná. To chceš byť donekonečna oddaná túžbam svojho tela, zrejme áno. V takomto prípade, tu už niet pre mňa miesta. Odchádzam preč, vrátim sa, ak si konečne uvedomíš. Víno s vodou zmiešané, je rovnocenný vzťah muža a ženy. Ak sa vôbec vrátim, už ma to nebaví, stále ti bezvýsledne radiť, aj tak si vždy urobíš po svojom.

Zuzana: (hovorí svojmu svedomiu) Len si choď, ja ťa k svojmu životu nepotrebujem, sama som si poradila doteraz, bude tomu aj tak naďalej.

Svedomie Romanovo: Rozhodol si sa tak ako si sa rozhodol. Nedokázal si prijať telo a odsunúť dušu na vedľajšiu koľaj vo svojom živote. Tvoj cieľ je na pomedzí jeho naplnenia i nenaplnenia, vysoký je vrch tvojho hľadania. Doteraz som mal s tebou trpezlivosť, no aj moja trpezlivosť má svoje medze. Doteraz som ti radil, ako sa dalo, no teraz si musíš poradiť sám.

Roman:(hovorí svojmu svedomiu) Kráčaš preč odomňa, ostávam sám, veď vždy som bol a ostanem sám. Doteraz som to vždy zvládol, čo bude ďalej to fakt sám neviem. Ale čo, dáko bude, alebo nebude.

Zuzana: Idem ja, cítim sa akosi zvláštne, tak prázdna. Viem že sa k sebe nehodíme, no niečo z teba vo mne ostalo. Neviem síce čo ale ostalo.

Roman: Ja tu ostanem, aj tak nemám kam ísť. Zvláštne, aj keď sa cítim prázdny niečo mi našepkáva, že ťa ešte raz stretnem, no kde to fakt netuším. Možno áno, možno nie, ktovie.

Nasmon 3

Postavy- Nádej , Smrť, On

Trialóg

On: Ostal som sám, pri tomto strome, kam pôjdem, nikam, ostanem tu. Už ma nebaví stále čakať, načo mám vlastne čakať. Oplatí sa čakať.

Smrť: Ale áno, vždy sa oplatí čakať.

On: To hej, no kvôli čomu vlastne a načo čakať. Prisadni si neznámy, aspoň nebudem sám.

Smrť: Ďakujem, a čo tak čakať na smrť ?

On: Na smrť, vari na moju vlastnú ?

Smrť: V podstate aj hej, ináč by som k tebe neprišiel.

On: Vari ty o mojej smrti rozhoduješ, kto vlastne si neznámy.

Smrť: Nielen o nej rozhodujem, tiež som aj jej osobným vykonávateľom. Som ten kto si myslíš že som.

On: Ty si smrť ?

Smrť: Áno som.

On: To je teda niečo, smrť si príde po človeka osobne, nevyzeráš na smrť, kde máš kosu a biele šaty.

Smrť : Prosím ťa, kráčam s dobou, kosa a biele šaty, zobuď sa, to je starina.

On: Takže nie smrť, ale skôr Cooldeadman, správne ?

Smrť: Tak nejako, náš mŕtvolný slogan Keď nežiješ, nemusíš riešiť.

On: Tak to máš pravdu, po smrti už človek nemusí nič riešiť, no život nie je len o tom.

Smrť: Nie, tak povedz o čom je ešte ľudský život.

On: O čom, o čom, no predsa o zmysle ľudského života.

Smrť: To áno, apropo, čo je zmyslom tvojho života ?

On: Zmyslom môjho života, predsa život s niekým v spoločnom partnerskom zväzku.

Smrť: Beriem, no našiel si svoj zmysel tvojho života, niekoho na spoločný život ?

On: Nenašiel, skôr mám pocit, že mi to nie je súdené. Skôr samota, ničota.

Smrť: Od samoty a ničoty zvyčajne len kúsok je k smrti.

On: To hej, občas ma to chytí, len tak zo všetkým seknúť, vykašľať sa a mať konečne pokoj.

Smrť: No tak vidíš, dlhšie ťa už sledujem. Vidím ako sa trápiš, ja by som už s tým dávno sekol, no ty stále nie. Povedz mi čo ťa vlastne drží ešte pri živote.

On: Pri živote ? Niečo čo mi našepkáva, že všetko sa zmení k lepšiemu a nebude to také bezútešné. No pomaly v tú neznámu silu, prestávam veriť, tiahne ma to k pokoju, tichu, večnosti.

Smrť : Pokoj, ticho, večnosť, to sú vstupné brány do nášho Deathcity. Tam vždy je dobra párty, mnohí vravia že toľko zábavy a adrenalínu, nezažili ani počas svojho života. Stačí povedať áno.

On: Veľmi lákavé, len jedno slovo a som tam. Zbavený všetkej životnej ťažoby, samoty a trápenia svojho života, hľadaním blízkej osoby.

Smrť: Tak na čo čakáš, iba jedno slovo ťa od toho delí, stačí ho len vysloviť trikrát po sebe.

On: Áno, (pauza) počkaj.

Smrť: Si sa zasekol či čo ? A pritom tak dobre ti to išlo.

On: Nie, nezasekol som sa. Len som si spomenul, na tú neznámu silu, no neviem si vybaviť jej meno.

Smrť: Kašli na ňu, ešte dvakrát áno.

On: Áno. (pauza) no jasné.

Smrť: Čo zase, čo jasné, už som s teba nervózny. Ešte jedenkrát áno, alebo sa bojíš ?

On: Nebojím sa, len sa mi v mysli vybavilo meno tej sily.

Smrť: Tak fajn, vybavilo, potom mi to meno povieš, len už konečne povedz po prekliate áno.

On: Nádej, no jasné nádej, je to nádej.

Smrť: Ma nej urve, dúfam že sa sem nedovalí.

Nádej: Volal si ma človek ?

On: Sám neviem, možno áno, možno nie, tažko povedať. Vďaka tebe som sa nedostal do príjemného sveta v ríši mŕtvych.

Nádej: Ak si tam chcel ísť dobrovoľne, tak sa ti ospravedlňujem.

On: Tvoje ospravedlnenie prijímam, áno dobrovoľne, len či sa tam dá ešte ísť, smrť dá sa to ?

Smrť: Máme svoje pravidlá, no vždy sa dajú porušiť, ak chceš môžem urobiť výnimku a udeliť ti právo druhého vstupu do Deathcity.

On: Vážne ? Stačí iba trikrát áno po sebe vysloviť ?

Smrť: V prípade druhého vstupu, stačí dvakrát po sebe, zvyšuje sa tým úspešnosť druhého vstupu.

On: Tak to je vážne super, proste cool, tak ja to skúsim, mám ?

Smrť: Len smelo, nik ti v tom nebráni.

Nádej: Zadrž, neunáhli sa, prečo to chceš urobiť ?

On: Prečo, jednoducho preto že to chcem.

Nádej: Takto hlúpo a bezdôvodne ?

On: No dovoľ, žiadne moje rozhodnutie, nie je bezdôvodne.

Nádej: Ak nie je, tak mi povedz čo je tým dôvodom.

On: Milerád ti to poviem, je ich viac, dlhodobá samota, dlhodobý neúspech v hľadaní niekoho za účelom partnerského spolužitia., dlhodobé zúfalstvo z tohto smutného osamoteného života.

Nádej: Samota je tak ako iné javy javom dočasným, nič netrvá večne. Neúspech je zvyčajne predzvesťou obrovského úspechu. Zúfalstvo je stav sebaklamu, ktorý stavia človeka do pozície, niet tu pre mňa miesta, v tomto svete živých.

On: Presvedčivé argumenty, mám chuť ti uveriť a upustiť od svojho zámeru. No niečo mi tu na tom všetkom nesedí.

Smrť: (nadšene vykríkne) Áno, moje tušenie ma nesklamalo, len tak ďalej, nedaj sa.

Nádej : A čo ti na tom všetkom nesedí ?

On: To všetko je fajn, no kto mi zaistí, že všetko bude tak ako má byť. Kde mám istotu že to víde a že sa nestanem otrokom bludnej predstavy, ktorá nemá reálne opodstatnenie.

Nádej: Nikto, ty sám si predsa strojcom svojho osudu, ty o ňom rozhoduješ, život je podľa teba bludná predstava ?

On: To ani netvrdím, no žiť celý život v samote, neúspechu, zúfalstve. To tiež nie je výhra.

Nádej: Kto vraví že tvoj celý život musí tak bezútešný byť ?

On: Nikto, no on takým je a s tým už nič nespravím.

Nádej: Nepomyslel si nato, že tvoj život sa môže niekedy aj zásadne zmeniť

On: Zmeniť, áno, ale čo sa tým zmení.

Nádej: Podstatne veľa sa tým zmení, napríklad že už nebudeš sám.

On: Vari existuje niečo, v čo sa dá veriť a dúfať aj vtedy, keď už človek nepredpokladá, že by sa to mohlo zmeniť ?

Nádej: Existuje, je to nádej, preto som tu, volal si ma, a to nie je náhoda.

On: To hej, náhoda neexistuje.

Nádej: Tak vidíš, a ty si chcel mať pokoj od života, v prípade rozmyslenia, však niet z ríše mŕtvych cesty späť.

On: To hej cesty niet späť.

Nádej: O tom to všetko je, nehľadieť na to aký bol môj život doteraz, ale aký bude naďalej.

On: Vieš že som teraz aj celkom rád, že to takto celé dopadlo. Mám teraz pocit, že nič nie je stratené. Treba len veriť a dúfať. Nestrácať nádej, veď nádej je večná, nikdy neumiera, pretrváva od nepamäti.

Nádej: Vidím že ti to už došlo, tak to má byť, koniec koncov, keď to človek najmenej čaká, vtedy to príde. Nečakane no predsa príde. A o tom to celé je, ľudský život je plný zmien a prekvapení.

On: Tak to áno, to teda je, keď si pomyslím, že by som tak ľahkovážne obetoval svoj život, je mi zle zo seba samého.

Nádej: Hlavne že si si to uvedomil, ostatné ostáva na tebe, no pokiaľ máš nádej, tak to zvládneš.

On: Myslím, teda zvládnem to.

Nádej: Zvládneš a už nikdy nebudeš sám.

On: To áno, nikdy sám.

Marián Rychnavský

Marián Rychnavský

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som tu aby slovo jednotlivca prehovorilo k väčšine,som a nie som, niektorí o mne hovoria že som z iného sveta, ktovie, možno som, možno nie som, som aj nie som, človek, quo vadis domine ? Zoznam autorových rubrík:  KultúraPoéziaDivadloSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

52 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu