Nájdu lídri Kosova a Srbska v Bruseli spoločnú reč?

Je napätie na kosovsko-srbských hraniciach skutočnou hrozbou alebo ide len o zbieranie politických bodov ?

Nájdu lídri Kosova a Srbska v Bruseli spoločnú reč?
Miroslav Lajčák, Albin Kurti and Aleksandar Vučić v Berlíne (Zdroj: Photo: Twitter / @MiroslavLajcak)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Mohlo by sa zdať, že kosovsko-srbská kríza zo začiatku augusta ohľadom vydávania nových osobných dokladov a poznávacích značiek je na nejaký čas zažehnaná. Minimálne do prvého septembra. To je totiž dátum, ku ktorému sa kosovský premiér Albin Kurti zaviazal odložiť implementáciu rozhodnutí o vstupno-výstupných osobných dokladoch a poznávacích značkách áut na hraničných priechodoch so Srbskom.

Krátko po rozhodnutí kosovského premiéra o odložení implementácie nových pravidiel, ktoré bolo navrhnuté v spolupráci s vysokým predstaviteľom pre zahraničnú politiku EÚ Josepom Borellom a podporené Spojenými štátmi americkými, pozvala EÚ obe strany (Kosovo a Srbsko) do Bruselu na diskusiu. Hlavný hovorca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Peter Stano potvrdil, že politickí zástupcovia Belehradu a Prištiny pozvanie prijali a dodal: "Všetci zainteresovaní musia zostať pokojní a každá nekoordinovaná a jednostranná akcia, ktorá ohrozuje stabilitu a bezpečnosť a bráni slobode pohybu všetkých občanov, musí byť okamžite zastavená. Jediný spôsob ako vyriešiť spory je dialóg a rokovania. EÚ bola a zostáva v úzkom kontakte s Kosovom a Srbskom s cieľom upokojiť napätie a v úzkej koordinácii s EULEX, KFOR a medzinárodnými partnermi, najmä so Spojenými štátmi americkými.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stretnutie kosovského premiéra Albina Kurtiho a srbského prezidenta Aleksandra Vučića je naplánované na 18.augusta 2022.

Aké sú témy stretnutia a na akých kompromisoch by sa mali zúčastnené strany dohodnúť, keď berieme v úvahu nedávnu eskaláciu napätia na kosovsko-srbských hraniciach ?

V tlačovej správe k avizovanému stretnutiu vysokého predstaviteľa pre európsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josepa Borella, osobitného zástupcu EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky týkajúce sa západného Balkánu Miroslava Lajčáka, srbského prezidenta Aleksandra Vučića a kosovského premiéra Albina Kurtiho sa uvádza, že stretnutie má za cieľ nájsť cestu v dialógu a dosiahnuť komplexné riešenie pre normalizáciu vzťahov.

SkryťVypnúť reklamu

Kosovská vláda minulý týždeň vo svojej tlačovej správe uviedla, že rozhodnutia kosovskej vlády o reciprocite pre osobné doklady a poznávacie značky sa nebudú brať do úvahy na plánovanom stretnutí 18. augusta v Bruseli. Dôvodom je podľa vyhlásenia skutočnosť, že tieto otázky boli predvídané v skorších bruselských dohodách, takže nemôžu byť predmetom diskusie.

Srbský prezident Aleksandar Vučić pre verejnoprávnu srbskú televíziu RTS povedal: "Všetky témy sú nateraz vyčerpané a viac neviem, čo sa dá robiť. Odídem (pozn. do Bruselu), ale nič neočakávam. Kto si myslí, že je možné udržať mier s Kurtim, veľmi sa mýli.“

SkryťVypnúť reklamu

Vyjadrenia zúčastnených strán sú vágne. O čom sa bude v Bruseli naozaj diskutovať?

Hlavnými témami tohtotýždňového stretnutia, ktoré bolo mimochodom riadne naplánovaným stretnutím lídrov ešte pred vypuknutím napätia, v skutočnosti budú: energetická dohoda, zosúladenie otázky majetku, nezvestných osôb a návratu vysídlených osôb.

Problém distribúcie elektriny v srbskej väčšine severnej časti Kosova je jedným z dlhodobých sporov medzi týmito dvoma krajinami. Srbi žijúci na severe Kosova už vyše 20 rokov neplatia za elektrinu. Od roku 2017 platí účty za elektrinu pre spotrebiteľov samosprávneho združenia obcí s srbským väčšinovým obyvateľstvom kosovská vláda. Podľa niektorých odhadov to stojí okolo 12 miliónov eur ročne. Energetická dohoda, dôležitý bod v procese dialógu medzi Belehradom a Prištinou, bola 21. júna spresnená s dodatočnými riešeniami. Napriek spresneniu podmienok z 21. júna, musela kosovská vláda v stredu 10. augusta vyčleniť ďalších 40 miliónov eur na nezaplatené účty za energie, aby splnila svoje záväzky voči Európskej sieti na prenos energie. Hlavný hovorca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Peter Stano pre BIRN povedal: "Oneskorenie implementácie  je z technických dôvodov“ a dodal, že EÚ ponúka všetkým stranám pomoc pri riešení problémov.

SkryťVypnúť reklamu

Na podpis prezidenta a premiéra je pripravený text politickej deklarácie k riešeniu nezvestných, ktorá je úvodom do riešenia ďalších otázok. Srbské médiá informovali, že obe krajiny sa dohodli na znení dohody a podpise deklarácie a dodali, že by to bol krok vpred k normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.

A čo poznávacie značky, kvôli ktorým sa podľa viacerých "expertov na Balkán" schyľovalo k vojne? Poznávacie značky sú v skutočnosti triviálnou záležitosťou, ktorá bráni rozvoju dialógu už dva roky a to len preto, lebo ani srbská strana a ani kosovská strana nemajú skutočný záujem na tom, aby bol dialóg úspešný. Ide o zbieranie politických bodov hlavných aktérov. Podľa slov výkonného riaditeľa Inštitútu pre európske záležitosti Naima Lea Beširiho: „Ak by takého napätia neboli, politická existencia Vučića aj Kurtiho by bola viac než otázna. Na rozdiel od nešikovného Kurtiho, vedie Vučić už roky výbornú PR kampaň, v ktorej je on garantom stability a jeho taktikou je vždy vystupovať pri dialógu, počúvať, povedať čo treba a sľubovať. Kurti je naopak netrpezlivý a chce všetko hneď,“ povedal Beširi v rozhovore pre srbský denník Danas.

Kosovo a Srbsko sú od roku 2011 zapojené do dialógu podporovaného Európskou úniou, ktorého cieľom je normalizácia vzťahov. Dialóg ukázal veľmi malý úspech, pričom strany sa obviňujú z toho, že neimplementovali viac ako 30 dohôd. Kľúčová otázka, uznanie Kosova Srbskom, nebola počas 11 rokov dialógu nikdy na stole.

Medzitým, ako sa EÚ pripravovala na štvrtkové stretnutie, sa napätie medzi Vučićom a Kurtim v médiách vyostrovalo. Srbský prezident obvinil kosovského premiéra, že pod rúškom boja proti zločinu sa prištinské úrady pripravujú na likvidáciu Srbov v severnom Kosove. Albin Kurti zase minulý týždeň poskytol viacerým médiám sériu rozhovorov, aby varoval pred potenciálnym útokom zo Srbska, pričom tvrdil, že Putin povzbudzuje Belehrad a chce „rozšíriť vojnu“ za hranice Ukrajiny.

EÚ vo svojom vyhlásení požiadala Srbsko a Kosovo, aby upustili od rozhovorov o vojne a sústredili sa na plánované stretnutie. Očakáva, že strany budú rokovať o znížení napätia, ktoré medzi oboma krajinami v poslednom čase vzrástlo.

Experti na kosovskú politiku a proces dialógu medzi Kosovom a Srbskom neočakávajú konkrétne výsledky od tohtotýždňového stretnutia a tvrdia, že sa Európska únia nepripravovala na také seriózne stretnutie, ale zvolala ho len preto, aby vytvorila obraz, že mier a rokovania pokračujú.

Okrem stretnutia s predstaviteľmi EÚ sa Vučić i Kurti osobitne stretnú 17.augusta s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Toto stretnutie považuje srbská strana za dôležitejšie ako stretnutie s predstaviteľmi EÚ.

Z vyššie uvedených bodov vieme celkom ľahko vytvoriť záver a zodpovedať si otázku: „Nájdu lídri Kosova a Srbska v Bruseli spoločnú reč?“

Je bohužiaľ celkom zrejmé, že nenájdu. Prvého septembra môžeme teda opäť očakávať vyostrenie situácie na hraničných priechodoch v severnej časti Kosova a ďalšiu tsunami nepravdivých informácií (fake news) šíriacu sa rýchlosťou svetla na mikroblogovacej sieti Twitter.

ZDROJE:

https://www.rtklive.com/en/news-single.php?ID=21437

https://twitter.com/albinkurti

https://www.linkedin.com/in/naimleobesiri

https://www.danas.rs/vesti/politika/u-briselu-17-i-18-avgusta-nastavak-dijaloga-beograda-i-pristine/

http://www.tanjug.rs/full-view.aspx?izb=746143

https://balkaninsight.com/2022/08/10/kosovo-allocates-40-million-euros-for-serbs-unpaid-electricity/

https://exit.al/en/2022/08/11/kurti-and-vucic-could-sign-agreement-on-missing-people-in-brussels-meeting/

https://rs.n1info.com/english/news/vucic-pristina-preparing-to-liquidate-serbs-in-north-kosovo/

Sabina Rehušová

Sabina Rehušová

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  62x

Môj prvý blog som začala písať v roku 2012 ako študentka programu Darmasiswa v Indonézii. Boli v ňom zachytené, bez akýchkoľvek príkras, zážitky zo študentských čias, počas ktorých som sa spriatelila so študentami z Balkánu. Po odchode z Indonézie som v blogu nepokračovala, priateľstvá však zostali. Prvý výlet do krajín západného Balkánu, presnejšie do Severného Macedónska a Kosova, som podnikla v roku 2016. Balkán sa okamžite stal mojou srdcovkou a dnes ho už považujem za svoj druhý domov. Čitateľov môjho blogu by som rada inšpirovala k tomu, aby dali krajinám ako Srbsko, Bosna a Hercegovina, Albánsko šancu a využili moje zážitky, poznatky a odporúčania pri objavovaní krás tohto kúta Európy. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

59 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
SkryťZatvoriť reklamu