https://blog.sme.sk/sabuchova blog.sme.sk blog@sme.sk sk Neviem, či sem ešte občas niekto zablúdi. Či ma šte občas niekto (pre)číta. Pravdou je, že som uvažovala o zrušení blogu. Teraz, keď mi vyšla knižka Zadné izby. 5899bf56-4ff9-4c1b-9559-dd894594fc62 Thu, 02 Feb 2017 09:04:49 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/vydala-som-nie-seba-knizku Ráno bol po ceste rozsypaný kockový cukor. Bolo asi pol šiestej, zdrhala som od svojho všetkolennierozumného rozhodnutia a chcela som to stihnúť ešte pred svitaním, nech mi tak celý deň nesvieti (v hlave), ale nevydalo. b9a443b0-1c60-4cba-b3b7-a94048706f1d Wed, 02 Apr 2014 16:28:06 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/stare-pribehy-nove-zarezy Už ani tie polopravdy nie sú, čo bývali. Babička to hovorí o spišských párkoch, že to kedysi „len tak šťuklo, a teraz blato". Ale ja si myslím, že párky nie sú také nebezpečné ako sebaklamy. 1a8021c7-b34a-49ee-8cb6-956c6040453a Sat, 25 Jan 2014 18:23:58 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/o-zime-a-zavesoch Na to, aby sme o akýchkoľvek časoch mohli hovoriť ako o dobrých, musia najskôr odísť. Musia sa minúť a s nimi veľakrát ľudia, s ktorými sme si nejakým spôsobom ublížili, ale v spomienkovom optimizme zostáva, že sme sa vzájomne niečo naučili. Aby sme neobišli naprázdno. Bez životnej pravdy a možnosti vytiahnuť ju v krčme spolu s podpivníkom, keď už je akože po všetkom. Základné pravidlo všetkého dobrého totiž je, že to už bolo alebo bude, keby ste nevedeli. 985a8c28-b3ec-4069-aef0-8f7189749a07 Tue, 25 Jun 2013 23:00:36 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/hladiny Chceli sme byť so Slečnou K. strašne patetické v sobotu v noci, vtedy je na veľké reči najlepší čas a navyše bol spln. Treba sa spoliehať na znamenia, čo ak nám už nič iné nezostane. Mohli by sme si ešte nafarbiť vlasy na oranžovopindžovo ako ženy, čo zo seba robia zhnité pomaranče za 3,50 z déemka a potom hovoria, že ryšavé sú sexy a osudové. Hlavne to. Slečna K. to neodhadla s modrou, teraz vyzerá ako Polednice alebo Smrť z Perinbaby, ale tie sú tiež nejakým spôsobom osudové. Každú stretnete iba raz za život. ae9a8a63-7f40-489c-b2ae-0cea84f11cc7 Fri, 03 May 2013 23:27:27 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/ofelie Niekedy sa nestane nič. A niekedy skoro všetko. Niekedy by sme chceli, aby sa, panebože, už nič nestalo, a niekedy by sme chceli, aby sa stalo aspoň niečo. Hocičo. A keď sa hocičo náhodou stane, chceme, aby sa stalo niečo iné. Zvyčajne to chceme v nesprávnych časoch, priestoroch, od nesprávnych ľudí. Zvykli sme si. Ale inak by sme to asi nechceli. Lebo nechcieť nič je podľa mňa väčší prúser, ako chcieť niečo, čo je od začiatku fejl. Treba chcieť. A treba si to vypýtať. A keď to nedostaneme, treba si vypýtať ešte raz. Potom nás to zvyčajne aj tak prestane baviť. e9f75ede-6651-4cae-b159-99bdbe386316 Tue, 26 Mar 2013 20:12:27 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/co-z-koho Neviem, či dnes deti ešte skáču škôlku alebo panáka. Dávno som to nikde nevidela. My sme skákali. Nesmeli sme skočiť na čiaru, nesmeli sme sa obzrieť ani zaváhať. Lebo vtedy sa všetko skončilo. Čiary boli vždy katastrofy, ohraničený priestor je pre niečo ohraničený, ten, čo to vymyslel pred nami, možno vedel, čo robí. ca059ebc-d986-4b0e-ab4b-5b014bed5e99 Sat, 02 Mar 2013 22:34:47 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/panak Sedím v rýchliku neviemkoľko, lebo nikdy to neviem. Oproti mne sedí pani, čo už dve hodiny štrikuje fialový špirálový šálik, a vyzerá ako zo seriálu, nie zo života. Má na sebe hačkovanú vestu - pleteniny sú evidentne jedným zo zmyslov jej života, mala by som si niečo také nájsť. Občas si zhlboka vzdychne, možno ju vyrušuje, že ťukám. Alebo to, že mám na počítači nálepku I´am in the witchcraft industry. What about you? Neviem, či jej to niečo hovorí. 403ceb6d-fe56-4adf-ae77-6a3b215e35bf Sat, 26 Jan 2013 14:11:01 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/r-606 Vždy, ked je pod nulou, mám pocit, že môj krvný obeh chce slúžiť ako neveľmi spoľahlivý barometer. Jem čučoriedky a všetky zdravé veci, nech ma vrátnik prestane pozývať na pohár červeného do bufetu, lebo sa mu zdám bezfarebná. Nech len povie, že málo živá, ja sa neurazím. 4c3d8afc-5e79-427c-b023-fd1632146574 Sat, 19 Jan 2013 23:15:51 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/kym-sa-vratia-drozdy O pol piatej ráno sme v mínus štyri na balkóne s výhľadom na Slavín vyfukovali posledné zvyšky toho, čomu sa hovorí úľava. Dotočili sme. Príbeh, čo mal celkom jasný koniec, loubadžet, málo cigariet, málo spánku, málo času, triaslo nás od zimy a hladu, ale boli sme si istí, že takto nejako vyzerá radosť. Ktosi vtedy povedal, že aj tak sa to nestihne postrihať do konca sveta, možno to nikto neuvidí, možno musíme všetci najskôr umrieť alebo si odrezať ucho a potom umrieť, aby nás niekto uznal. Aby nás niekto miloval. R. mi vtedy povedal, tvoje uši nie sú na odrezanie. A na čo sú, spýtala som sa. Povedal, že mi to iba ak pošepká a uhryzol ma. c9ed490d-1d15-4049-b72d-570f6d991577 Thu, 20 Dec 2012 22:28:28 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/koniec-jedneho-sveta Toto má byť obyčajný príbeh o novembri. O jeseni, ktorá odíde presne tak, ako prišla. Či už zamrznú jablká na jabloni, alebo ich ktosi strasie a urobí z nich detskú výživu alebo kalvados. Bez ohľadu na to, či o pár týždňov sneh zakryje strašiakov v poliach, čo majú kabát z tašky z Kauflandu. Bez ohľadu na to, či pod snehom ľudia na jar nájdu, čo hľadajú, alebo nájdu len seba stáť na tom istom mieste ako na jeseň, ako v lete, ako minulú jar alebo jar predtým. Alebo nenájdu nič. Pretože aj keby našli, nevšimnú si to. 9ee8e992-eb00-4db3-8243-9e3a0af95f8d Sat, 03 Nov 2012 13:40:05 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/ticho Za studených večerov pestovali dlhé mlčanie. Až do jari. Potom už nebolo treba hovoriť, bolo po všetkom. Premlčali sa. Už sa neberú do rúk praslice vo vykúrených izbách, nepočuť kolovrátky, ani krížne cesty už nie sú, čo bývali – aj strigy to vzdali. Najlepšie storky poznajú však ešte stále hrobári. Kedysi sa tým dalo slušne uživiť, povedal mi minule pán O., ktorého bolia kríže. A pritom moja učiteľka jogy hovorí, že chrbát nás bolí z ľudí, z nebožtíkov už nemá čo bolieť, chcela som mu vysvetliť. d05f9cc9-7b8f-4eb2-9484-88337c9a97ed Sun, 21 Oct 2012 01:15:00 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/priadky V obchode s bytovými doplnkami si žena asi päť minút vyberá zamatovú ruku na prstene. Chcem sa jej spýtať, či je medzi tými rukami nejaký rozdiel, keďže sú všetky na pohľad rovnaké, či má klenotníctvo, alebo načo je človeku ruka až po lakeť potiahnutá čiernou látkou. Obzerá si jednu ruku za druhou, vyzerajú celkom identicky, dala by som ruku do ohňa, že je to pásová výroba. Ja by som sa bála. Že ma taká ruka v noci poklepe po pleci a povie napríklad, aby som si upratala. Dala by som ju do škatule s vrchnákom, ktorý by si odkryla zakaždým, keď by ma bolo treba vyťahať za vlasy. Alebo by bývala v taške a podávala by mi kľúče, peňaženku a telefón, ktoré v nej neviem nikdy nájsť. V podstate nie je až také zlé mať ruku. 365a1512-e4a1-4b42-b6aa-ce6d46e2e6a9 Sat, 29 Sep 2012 13:46:35 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/hlboka-voda Každé ráno som sa budila do hmly a chodila bosá. V tom dome bolo cítiť naftalín a staré drevo. Po stenách viseli parohy a kožušiny, také malé múzeum smrti, napadlo mi, ale nikomu som to nepovedala. Ani keď ma A. vzal na výstavu motýľov. Stála asi meter a pol od nich, lebo mi bolo úzko, všade boli krídla s lepidlom, čo sa nehýbu, ale tiež som to nemohla povedať nahlas. Ani tomu pánovi, čo mi stále hovoril: "Poďte bližšie, slečna, oni vás už nekusnú." Veď toto. ffd78d53-45ec-47e4-a748-09866f919c91 Wed, 05 Sep 2012 13:40:10 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/trofeje V nociach už cítiť jeseň, hovorím opatrne. Nerada hovorím o septembri. Kedysi som sa ho bála, dnes už viem, že septembre sú neškodné, prúser je to, čo príde po nich. A vždy príde. „Máme 23 a život je predsa krásny," povedala B. a išla hľadať vedro v dome bez elektriny. „Keby si chcela vracať alebo písať esemesky, tak oboje sem." Ráno sme sa išli kúpať do rieky, kam už nechodia ľudia, lebo všetci chodia na kúpalisko. „Počujem nejaké hlasy, dúfam, že to nie sú žiadne utopené deti." 1e8a1bc6-6a92-4141-b05e-b10aebe6c43c Tue, 07 Aug 2012 23:41:41 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/zadne-izby Mala by som dokončiť a  odovzdať svoj ročníkový scenár, mali by mi fungovať charaktery a dialógy, motivácie, achbože, motivácie, aby to bolo ako zo života, v ktorom nič z toho naozaj nefunguje, ale tak nás to učia a tak sa toho treba držať. Ľudia si toho v skutočnosti nemajú toľko povedať, a ak majú, tak zvyčajne nechcú. A ak chcú, nevedia ako. A ak chcú a vedia ako, zvyčajne z toho nič dobré nevzíde. c946460f-6759-4496-9b6f-5f747be7413b Sun, 10 Jun 2012 10:55:01 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/ruzove-slony-o-stvrtej-rano Pri Trnavskom postavili kolotoče. Ľudia sa na ne pozerajú z diaľky, zakrývajú si oči pred slnkom, večer svietia a blikajú svetlami veľkolepých poutí a lunaparkov, a chcú sa tváriť že nie sú len také miniregionálne. A ľudia jačia, akoby to malo byť naposledy, a možno je to taká psychohygiena, možno by sme sa tam mali všetci posadiť, nechať sa vyhodiť pod nebo, zakričať si a zliezť. 3c765aef-8b78-41a7-b04f-affea03aedf7 Wed, 04 Apr 2012 23:05:41 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/pravidla-kriciacich-dni Máme za sebou dni rozbitých vínových pohárov a porezaných rúk. Rozmlátila som asi úplne všetky, čo som mala v rukách za posledný mesiac, a neviem si to nijako zdôvodniť. Stále sú to tie menšie straty. Krv a sklo sa nepočíta. Akurát M. hovoril, že budem mať vlastný plastový pohárik s menovkou a budem si ho nosiť v kabelke. „Ženy pri mne síce občas niečo rozbijú, ale zvyčajne na to majú aj dôvod,“ povedal. A veľa iného. 7c176673-7d6e-4b3c-8d9e-e4a79c0cac9f Thu, 29 Mar 2012 22:15:03 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/zivot-po-ale Chodím na obhliadky strašidelných domov a nakupujem pančucháče. Do zásoby. A tak prišiel január, o ktorom sme si všetci hovorili, že bude minimálne lepší, a  vždy sa to pekne hovorí aj pekne myslí. efbc0781-0bec-42fb-91a5-f1466271d4bc Wed, 11 Jan 2012 22:42:35 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/a-co-sme-vsetko-nedomysleli Snívalo sa mi, že sneží perie. A zobudila som sa na pocit, že potrebujem lieky na alergiu. Kvôli tomu periu, čo snežilo. Lenže perie tam naozaj bolo. Všade okolo mňa, vo vzduchu, vo vlasoch, na zemi,  na posteli, na stene, všade lietalo biele perie. Skúsila som ešte raz. Zobudiť sa. Nie, perie bolo naozajstné. 4bf3d776-20d6-4f9b-bced-29e2c5d07a28 Fri, 23 Dec 2011 23:00:00 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/prepacte-snezim Vraj vrana k vrane. A ľudí nepriťahujeme, ľudí si vyberáme. V zásade pritiahneme len to, čo sme sami. Potom sme silní masochisti. To sú také vôbec nie vianočné pravdy, ktoré sa mi chce písať teraz, lebo som s M. zjedla škatuľu vianočných koláčov a je mi asi zle. Nielen z fúkaných rožkov. Katarínkina babička hovorieva: „Si volela rači do hovna stupic jak toto." Tiež pravda. Taká bez pátosu. Niekedy by sme mali počúvať iných. a438f7e1-f720-4999-8531-378a99d6106f Sun, 18 Dec 2011 21:06:49 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/makke-vazby Videla som jednorožca. Na Zlatých Pieskoch, nekecám. Dokonca hojdacieho. Deťom sa už nekupujú koníky. Koníky sú asi prežitkom. Jednorožce sú zázračnejšie. Znamenajú, že ak budete dobrí, raz budete bývať v barbie dome s ružovým autíčkom a kenom, ktorému sa nedá odtrhnúť hlava a vám zlomiť noha, lebo ste ozajstní, od Matela. 42a2cfeb-082b-4101-b2e2-ba041fd6626f Sun, 27 Nov 2011 18:46:48 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/s-bielymi-s-l-ovami Videla som modré polia, naozaj, hmla bola sivá a padala a padala. Čakala, že niekto rozsvieti v dome na samote, žena s malými rukami a bledou pleťou, čo nosí na krku kríž a oči upiera do tmy každý večer, hoci vie, že nepríde. Nikto nepríde. V novembri už návštevy nepočuť. Mŕtvi občas rozfúkajú lístie a polámu konáre, inak nič. Hovoriť deťom, že je o iba vietor, je jedno z drobných klamstiev ešte skôr, ako nechcene prídu na chuť väčším. O večnej láske, alebo o tom, že hnedý cukor je zdravší ako biely. f6f37a46-8697-4a26-a04f-570f4c5b704a Sat, 12 Nov 2011 18:46:27 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/hmly Balím sa. Niekedy mám pocit, že nič iné nerobím. Iba balím a vybaľujem, aby som sa znovu mohla niekam zbaliť. Nie, nemám s tým problém. Uvedomila som si, že táto dočasnosť mi, naopak, vyhovuje. Na nejaké nekonečnosti a nezvrátiteľnosti som ešte nedorástla. Preto sa premiestňujem. Aj preto, aby som sa mala kam vrátiť. b0d0dbf1-3116-40ea-9134-92c61c09b427 Sun, 11 Sep 2011 13:22:37 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/tajomstva Hučia do mňa, že som bledá a chudokrvná. Máš dvadsaťdva, mala by si so sebou niečo robiť. Už dávno si mala. Som mala. No a čo. Zapili sme toto všetko jahodovým vínom zďaleka, dostala som bozky na líca, bozky na ústa, pár slov, čo nie sú zverejniteľné, a dobre mi padli. Spýtala by som sa, čo všetko bolo myslené naozaj, ale čo by sa tým zmenilo. 32481df3-d799-4304-95f3-0ef19e8c84d2 Sat, 16 Jul 2011 18:31:43 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/moje-ribezlove-noci V podstate sa nedeje nič. Iba ľudia sa dejú. A s nimi býva veľa kriku. Zvyčajne tiež pre nič. Niekedy si myslím, že by sme mali pravidelne strácať schopnosť hovoriť. A vôbec to nemyslím zle. Naopak, je to pre naše dobro. Kedysi som bola alergická na cudzie dobro, ktoré všetci chcú. Ale to isté som si myslela aj o paradajkách. Že sa z nich vyhadzujem. Dnes ich jem celkom pravidelne. A tu som. Pár ľudí chcelo moje dobro. Tiež som to prežila. Viac - menej. Teraz vôbec na nikoho konkrétneho nemyslím, na rozprávky „zrkadielko, zrkadielko, povedzže mi, kto mi ublížil najviac na svete..." už nie je čas. 1fa2e9f0-e30d-4f5d-8724-b374d07c5950 Mon, 09 May 2011 16:02:40 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/potom-vsetko-m Sú rieky, ktoré skrátka nepreplávaš, neprebrodíš. Buď sa utopíš, alebo sa vrátiš k brehu. Z kratšej cesty. Kratšie cesty sú vraj na to, aby sa z nich človek vrátil. A dlhšie, aby sa zbláznil? 95b1029c-98f5-468b-9c22-bd9a5fa69d61 Sun, 10 Apr 2011 11:24:21 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/o-kvetoch-a-inych A tak všeličo si vieme nahovoriť, povedala som S. Všelikomu a všeličomu veriť. Zamieňať si. Slabosť za lásku a tváriť sa, že to stačí. Možno to naozaj nikdy nebude viac, možno nič viac ani neexistuje. (Ani Subclub nie je Cross, ale zase je (mi) to na chvíľu dosť.) Miešam víno s kolou ako dávno nie, je červené a vôbec nie číre, na zdravie ľuďom, ktorých čím dlhšie poznám, tým mám viac pocit, že im prestávam rozumieť. Možno je to moja chyba. Ale už sa neobviňujem. Za nič a za nikoho. A prvenstvo v pretekoch v míňaní energie na zbytočnosti už tiež postupne prenechávam iným. 0145e99c-0483-4f5f-a5c9-584b275b098d Sat, 12 Feb 2011 10:37:09 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/natasa 21 a niečo je asi primálo na život, taký naozajstný, aby som o ňom aj niečo vedela. A vedela si za tým stáť. Nie iba akože. Že môže byť. Takto a teraz. Čoraz častejšie sa ale prichytím, že sa mi to páči. Takto a teraz. a0ba942f-2957-4280-b1e7-8f249b682b04 Sun, 05 Dec 2010 09:18:42 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/pod-nohami Dnes som čakala na autobus a hovorila som si, že sa musím naučiť písať sužetové príbehy, zápletky a pointy a iné veci, ktoré sa v skutočnosti naozaj dejú, iba občas je lepšie si ich prežiť ako o nich písať. 4d273e54-f773-4514-a696-0b8febf05704 Thu, 28 Oct 2010 17:41:27 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/emil Keď raz prestaneme čakať na (lepšie) zajtrajšky, začnú nám chutiť dnešné rožky a možno sa naučíme aj normálne žiť. 325b072b-c0f7-4984-9ebd-3e09a7e0032a Fri, 10 Sep 2010 17:15:29 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/caj Vonku prší. Inovatívny začiatok. Inovatívne začiatky mávajú zvyčajne príšerne neoriginálne konce, ale toto mal byť optimistický článok, také niečo. Sedím na zadku, v podstate ako predchádzajúcich 20 rokov, a viem, čo všetko by som mala. Dnes, včera, zajtra, o týždeň. 21994698-e67b-431e-8fdd-88309f29938f Mon, 12 Apr 2010 20:38:00 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/rozmary V istom zmysle je dobre, že ľudí delia vzdialenosti. Skutočné aj vymyslené. Mosty sú bezpečné, a v prípade potreby použiteľné. Nad malými i väčšími riekami, s utopencami i bez nich, s rybami, čo mlčia, lebo sa nedokážu utopiť, ani keby chceli. Všeličo odplávalo s vodou. Nielen túto zimu. d147611c-ed0d-4808-a627-1b9ae34027f1 Fri, 09 Apr 2010 00:37:15 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/rieky Život ma kolosálne zhýčkal, spievala grófka za klavírom celkom nahlas v Rudolfine. Herbert ju čiernobielo zvečnil. S jej hrubými prstami a veľkými prsteňmi, ktoré nevidno. Okolo nej fotky žien z 50 – tych rokov, čo mali srdiečkové vykrojené pery, oproti deti, čo si v Rusku za vojny zarábali na chlieb čistením topánok. Chlapec mal veľký kabát a baretku, nebolo mu vidieť do tváre, nejde o hýčkanie. Majú niečo spoločné. Dokumentujú, čo žili, sú uveriteľní, boli tu. Keď nás raz zavesia do národnej galérie, niekto sa možno spýta, či títo ľudia fakt žili, alebo sa tak iba tvárili. Chvalabohu, že mu nebudem musieť odpovedať... fdfaaede-feeb-45e4-b42d-8e749b151707 Thu, 25 Feb 2010 16:18:16 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/bezvetrie Ďalšie police sú prázdne. Vždy, keď prídem domov, vyhadzujem. Svetre, topánky, sukne, o ktorých ešte pred dvomi rokmi písali v Eve, že sú strašne v trende. Potom sa s nimi niečo stalo. Alebo so mnou. Nie som časopisové dievča, už asi nie. Mama sa pýta, čo to znamená, tieto zmeny. a052978c-71d8-4231-8846-f1fea6137e4a Sat, 06 Feb 2010 18:38:00 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/prezitelne Stojím v neosvetlenej chodbe pod vyblednutým plagátom Berlína, priveľa sivo – fialovej, žena v širokých šortkách a blúzke s veľkými kvetmi z osemdesiatych rokov. Na veži osem hodín ráno alebo večer. Plagát zakrýva stenu, z ktorej sa odlupuje omietka. Možno ho po niektorých Vianociach, kedy som očividne ešte nebola, vystrihli z kalendára, aby ho zachránili, Berlín, alebo ženu s veľkými kvetmi na blúzke. 9a089547-e913-4352-9ca0-9d3d51a4880b Wed, 27 Jan 2010 13:55:01 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/ironing Na oknách akejsi školy boli ešte nalepení anjeli s trúbami. Na krídlach mali strieborný prach a po okrajoch fľaky od lepidla. Raz sme vešali kolieska pomarančov na šnúrky a priliepali o lampy, aby voňalo, potom niekto povedal, že z neóniek sa pĺzne, a mali by sme menej svietiť. A z kriedy je rakovina, čiže by sme nemali toľko písať na tabuľu. Vyhrali sme tortu z cukrárne na námestí, za vianočnú výzdobu. A mali sme najviac neospravedlnených hodín ako bonus. 9092042a-76fc-4ab2-be9e-a937255d8230 Wed, 06 Jan 2010 12:59:13 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/white Vyspala som sa z tragickosti ako zo šampusu. Možno bol najvyšší čas. Dávno nenosím volány ani rozšírené rukávy, nemám kučeravé vlasy, a omdlievam iba občas. Netreba ma zachraňovať. Azda semtam. 32b969d0-eaaf-44b2-b1d6-23b471a171a7 Fri, 01 Jan 2010 22:40:00 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/tadialto Zhorela nám utierka. Zabudla som ju v trúbe. Takto voňajú Vianoce, povedala som otcovi, keď tvrdil, že tu niečo horí. A potom karamel prerážal zhoreninu a vzduch zvonku, koncoročný vzduch s deviatkou (bože, berte si ju, berte si toto všetko, berte si tento rok, berte si ho, kam chcete, zabite ho, len nech už sa skončí). f3df960b-c7a9-4eff-922c-c00815fc9cfd Tue, 29 Dec 2009 13:05:00 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/co-ja-o-tom-viem Celú noc zavýja pes pod mojím oknom. Nie je náš, iba sa mu páči svetlo. Svetlo z môjho okna, moje svetlo, ktoré si privlastňuje. A zvonkohra rozbíja ticho, ktoré by tu mohlo byť, ktoré by mohlo byť (konečne) vo mne. 78a42157-4324-4077-b8de-4f673e50478e Wed, 12 Aug 2009 23:15:04 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/vintage Povedala som si, našťastie nesľúbila, že už sem nič nenapíšem. Potom som na priechode stretla ženu s prázdnymi očami, ktorými na mňa pozerala, kým prešla okolo nás električka číslo 13, a niečo na tom bolo symbolické. c566c1c1-dfe0-4f36-804d-142c26968003 Sat, 11 Jul 2009 18:59:08 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/lopuchy Tieto dni sú preplnené ľuďmi hovoriacimi inými jazykmi, mám z toho občas malú babylonskú vežu, a večer sa bojím, aby nespadla. Hovoria o divadle, ako ho robiť, ako ním žiť, používajú slová ako absolutely. Ženy majú veľké náušnice a šatky, je to celé artistic. Dá sa to cítiť, všetko so všetkým. a0863e92-cb26-4bcb-bb5c-b40eab9387ba Sun, 26 Apr 2009 11:23:40 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/komedianti Nad poľom svitá. Chcela som vidieť niečo z toho, čo neexistuje, pretože si to ukradli pre seba detské knižky, rozprávky o vílach, ktoré po nociach tancujú bosé, a nedorežú si nohy na zelenom skle. Preto by sme mali chrániť prírodu, deti. 0cc95407-ebc4-4c98-9141-2e87526119d7 Mon, 13 Apr 2009 08:41:06 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/do-krajnosti Bongá zneli šialene naliehavo až do rána, akoby chceli niečo povedať, zanechať nadlho odkaz v spánkoch. 95e90b72-41ec-4685-8993-3fa61ef52e2c Sat, 21 Mar 2009 13:48:09 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/fotografie/pathetic Nakydalo. Smutné vŕby vyzerajú skutočne autenticky, zohnuté pod ťarchou topiaceho sa snehu. Takto ich nikde nezobrazujú. Vždy iba pri sviatkoch jari – v detských čítankách, deti pri potoku, chlapci s píšťalkami a korbáčmi a bahniatka či maňušky, to, čo sa svätí na Veľkú noc, a potom sa na to vešajú maľované vajcia. Mali by ich zaradiť do turistických bulletinov. Sad vrba – typical tree. fe85478a-dcc7-4d90-9c68-f64a9c87cf0a Thu, 26 Feb 2009 10:58:39 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/po-nas-potopa Tí s oranžovými vestami zametali smeti pri lesíku a vyzerali, akoby hľadali nejaké telo. 7567b0b4-76a9-4eb2-9ad4-5588cbf24741 Tue, 10 Feb 2009 12:48:00 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/dokazy Umývadlo sa chvíľu chvelo od nánosu kávy a bolo celé špinavé. 77b3b692-0064-408f-aeeb-96d5cc5b297b Mon, 09 Feb 2009 11:29:31 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/o-chvilu Budím sa s pocitom zle odlíčených očí a je to otrasný pocit. f48b4f39-b0f9-4687-ac94-b889e0f34660 Wed, 31 Dec 2008 11:42:41 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/violet Čistím sklo, aby bolo vianočne čisté, ako by sme mali byť aj my. Teraz, keď bude Jezuliatko spať na slame, kým ho neodložia späť do škatule. A bude čisto a ticho ako biela múka a cukor, kým sa doňho neprimiešajú jablká. 800db609-9ffe-4888-ac43-64ce13f9d51d Sat, 20 Dec 2008 09:10:19 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/na-sever Lomené oblúky smerovali kamsi tesne pod nebo a nedalo sa nevidieť to svetlo, čo vás oslepí. ad00d427-7a06-4c01-bb70-25a151d69cb4 Sat, 01 Nov 2008 19:18:51 +0000 https://blog.sme.sk/sabuchova/sukromne/gotika