reklama

Občan verzus USA

Skutočný radikalizmus vzniká vtedy, keď sa diskusia ukončí.

Občan verzus USA
(Zdroj: Wesley Tingey)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Uspokojivú odpoveď na otázku, prečo právo ženy na interrupciu nebolo nikdy explicitne ukotvené v americkej ústave, nám poskytla až realita ostatných dní a v plnej miere nám ju ilustruje blízka budúcnosť. Radikálny prístup ku kontroverznej téme sa v skutočnosti začína ukončením desiatky rokov pretrvávajúcej diskusie rôznych názorových platforiem.

Kým diskusia problém (v pozitívnom i negatívnom význame slova) živí, podporuje procesuálnu výmenu a konfrontáciu rôznych uhlov pohľadu na daný problém a má za následok osciláciu verejnej mienky, rozhodnutie vo veci (symbolizované zrušením rozsudku v prípade Roe vs. Wade) je ukončením diskusie a vedie k radikalizmu. Delegovanie potratovej politiky na jednotlivé americké štáty predstavuje rázny krok a odmietnutie viacznačnosti a širokej vykladateľnosti práva na súkromie, v ktorom sa občanovi garantuje, že mu štát nesiahne na ľudské práva a nebude ich nijako obmedzovať, pokiaľ sú tieto práva v súlade so zákonom a rešpektujú práva a slobody iných. Nešpecifikovanie práva na súkromie umožňovalo vyložiť si ho aj v zmysle práva amerického občana rozhodovať o vlastnom tele a tým aj v zmysle slobodného rozhodnutia ženy podstúpiť interrupciu, čo potvrdzuje aj prípad Jane Roe (občianskym menom Norma L. McCorvey).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

De facto sa však desiatky rokov nestalo de iure, čo umožňovalo nielen spomínanú živosť diskusie, ale aj rôzne výklady práva na súkromie, v čom spočíval princíp jeho demokratickosti. Prebiehajúca a neutíchajúca kultúrna vojna medzi aktivistami z rôznych táborov umožňovala v pravidelnej a vo všeobecnosti prijateľnej miere ventilovať emócie. Explicitné neukotvenie práva ženy na interrupciu v americkej ústave zároveň výraznejšie nezvýhodňovalo ani jednu zo zúčastnených strán. Od 22. januára 1973 bolo pod právo na súkromie implicitne zahrnuté aj rozhodnutie ženy vo väčšine amerických štátov (s výnimkou Alabamy, Arizony, Wisconsinu a Floridy, kde bola potratová legislatíva sprísnená už pred rozhodnutím Najvyššieho Súdu v prípade Roe vs. Wade), avšak Ústavný súd toto rozhodnutie reguloval časovou lehotou – interrupciu bolo možné vykonať do ukončenia prvého trimestra s dôrazom na ochranu zdravia matky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je pravdou, že Ústavný súd umožnil jednotlivým štátom zákonne zasiahnuť v druhom a treťom trimestri gravidity a prijať vlastné zákony, týkajúce sa interrupcií v danom období, zároveň však prízvukoval ochranu matkinho zdravia. Prirodzene, demokratický postup mal za následok aj skutočnosť, že niektoré americké štáty, ako napríklad California, Ohio, Maryland či Missouri, neprijali časový limit, dokedy je žene umožnené podstúpiť interrupciu a nesprísnili ani podmienky, za akých môže byť interrupcia vykonaná. Na druhej strane je potrebné brať do úvahy množstvo faktorov, ktoré súvisia s rozhodnutím mnohých žien ísť (nielen) v spomenutých štátoch na umelé prerušenie tehotenstva, ako napríklad vysoká kriminalita spojená s násilím, závislosť, veľké socioekonomické rozdiely, sťažený prístup k zdravotnému poisteniu a základnej zdravotnej starostlivosti, chudoba, bezdomovectvo, život na splátky, jednorodičovstvo, početnosť rodiny, absencia vzdelania.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozhodnutie niektorých štátov neobmedziť limit, dokedy je možné vykonať interrupciu, prípadne ustanoviť hranicu medzi 18. a 20. týždňom tehotenstva či po ňom je väčšmi demaskovaním alarmujúcich problémov, s ktorými sa priemerní Američania a Američanky dennodenne konfrontujú, a neschopnosti štátu vytvoriť občanovi dôstojné, vhodné a bezpečné podmienky pre život, než prejavom liberálneho prístupu k ich občianskemu právu. Keď štát nevie zabezpečiť americkým občanom a občiankam primeranú ochranu a starostlivosť, presúva zodpovednosť za život (i za budúci život) na nich. Tristnosť nespočíva len v tomto fakte, ale aj v skutočnosti, že rozhodnutím Najvyššieho súdu z 24. júna sa situácia v Amerike ešte viac radikalizuje. Viacero štátov už ohlásilo sprísňovanie interrupčnej legislatívy, čo povedie nielen k potratovej turistike, ale aj k hľadaniu iných, (ne)legálnych možností odstránenia plodu, napríklad prostredníctvom interrupčnej tabletky, ktoré je spojené (vzhľadom na jej domáce užitie) s vyššími rizikami, ako interrupcia vykonaná a dozorovaná odborníkom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Užitie interrupčných tabletiek v kombinácii s nedostatočným vzdelaním niektorých žien môže viesť k závažným zdravotným problémom. Štát garantujúci ochranu zdravia matky sa tak bude iba ticho prizerať, ako si farmaceutické spoločnosti mädlia ruky a v mnohých domácnostiach dochádza k priamemu ohrozeniu ženského zdravia. Potratová turistika je ešte väčšmi záležitosťou peňazí. V USA žijú milióny ľudí bez zdravotného poistenia, a ak aj zdravotné poistenie majú, nevzťahuje sa na pokrytie nákladov na interrupciu. Ak sa k týmto nákladom pridajú ďalšie, vycestovať za hranice štátu bude pre mnohé gravidné ženy nemožné. Ak navyše budú za svoj zámer nejakým spôsobom potrestané, bezpochyby sa zvýši počet domácich potratov, ale aj vynosených a narodených detí žijúcich v nevyhovujúcich podmienkach alebo narodených detí bez rodičovskej starostlivosti.

Sprísnenie interrupcií v niektorých štátoch bude zároveň ich uvoľnenie v iných štátoch. Už existujúci interrupčný biznis sa môže stať doslova molochom, nehovoriac o tom, že sa ženské telo ešte viac redukuje na tovar a z vážneho zákroku obchod. Komodifikáciu ženského tela napokon potvrdzujú viaceré vyhlásenia veľkých spoločností (napríklad Netflix, Starbucks, Airbnb, Tesla či Disney), ktoré v dobrej viere (alebo v duchu dobrej marketingovej stratégie a sebaobrazu?) uhradia náklady zamestnankyniam, súvisiace s vycestovaním z dôvodu legálneho podstúpenia interrupcie. Federálna legislatíva dospela do bodu, keď v záujme ochrany života plodu, nechráni život matky a súčasne si zamieňa potratovú turistiku s pracovným benefitom. Odvracia pozornosť celosvetovej verejnosti od destabilizovaného systému a presúva ju k nastoleniu poriadku, ktorý paradoxne povedie k ešte väčšej kríze.

Lenka Šafranová

Lenka Šafranová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  37x

Som literárna vedkyňa, poetka, zástupkyňa šéfredaktora časopisu o poézii a básnikoch Vertigo, sémantická redaktorka, lektorka tvorivých dielní, porotkyňa literárnych súťaží, editorka, spolueditorka a zodpovedná redaktorka viacerých umeleckých i literárnovedných publikácií, spoluautorka a moderátorka online relácie o poézii a literárnom živote Vertigo café, spoluzakladateľka a organizátorka svetového online festivalu poézie Vertigo fest, na ktorého prvom ročníku sa zúčastnili renomovaní autori z 22 krajín sveta. Dlhodobo sa venujem rétorike, ktorú som niekoľko rokov vyučovala i na univerzite. Som autorkou kníh poézie post partum (2018) a Čo by bolo keby (2022). Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu