o dvanástich bezdomovcoch

Kde bolo, tam po privatizácii nebude...V jednej málo zviditeľnenej obci s vysokou mierou nezamestnanosti v tesnej blízkosti nedostavanej atómovej elektrárne žila jedna sociálne odkázaná rodina.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Pozostávala z troch žien v blízkom príbuzenskom pomere. Jedna bola stará, škaredá, druhá mladá, tučná a škaredá a tretia - mladá, no nedalo sa zistiť kvôli špinavej tvári akých osobných kvalít. Družka (to je tá stará) dala len nedávno na obecné trovy pochovať svojho druha, ktorý tragicky zomrel pri vytváraní rekordu do Guinesovej knihy. Na posedenie sa snažil vypiť dva litre vodky, no jeho slabé srdce to nevydržalo. Po slávnostnom zahrabaní a vycedení posledných kvapiek pálenky na ne doľahla ťarcha Kaníkových zákonov. Druh po sebe zanechal okrem dlhov v miestnom pohostinstve aj maloletú Marušu, ktorú bola nútená starena vziať do pestúnskej starostlivosti. Ináč by prišla o jej sirotský dôchodok. Ešte šťastie, že sa k nej jej biologická matka nehlásila. Po reštrikčných opatreniach zo strany sociálneho úradu sa ocitli všetky tri na hranici prežitia. Vyriešili to aspoň sčasti čiernym napojením sa na obecný vodovod a rozvodňu elektrického prúdu. Ich dlh voči spoločnosti a obci však aj napriek vzdorovitému páleniu upomienok inkasa narastal aritmetickou postupnosťou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jedného mrazivého odpoludnia sa voda v upchatom umývadle pokryla tenučkou vrstvou ľadu, sa v rozbitej piecke poddávali pahltným plameňom posledné Maruškine učebnice z deviatej triedy. Bol práve koniec mesiaca, sociálne dávky sa prepili a starena v kúte maškrtne žuvala plesnivý chlieb. Holena - nádejná adeptka na titul Moletka roka - verná svojmu menu sa polonahá pretŕčala pred zrkadlom pokrytým prischnutými mušincami. Odborne si prezerala hrúbku pneumatík v oblasti pása a polohlasne rozmýšľala, koľko sirotských dávok mladšej sestry ju bude stáť liposunkcia.

Maruška, ako jediná prácechtivá členka tejto komunity, sa práve vracala z chlieva. Bola nakŕmiť kradnutým plesnivým jačmeňom prasa, ktoré náhodne dostala od suseda. Agresívny starček, ináč veľmi milý policajt na dôchodku, jej ho napriek jej intenzívnemu odporu vnútil a následne sa napichol na nôž, ktorý mal ktovie prečo v tragický moment za pásom.

SkryťVypnúť reklamu

Holena sa poslednýkrát povŕtala v uhrovitom nose sa brechla na sestru:

„Zažiadalo sa mi čerešní! Už dávno sme nemali mäso a taký červík nie je na zahodenie. Choď do lesa a prines mi plný košík!“

Maruška sa prekvapene pozrela spoza hrubých dioptrií: „Sestrička milá, kdeže ti ja teraz nájdem čerešne, nieto ešte červíka, veď je mínus desať a bezstavovce spia!“

Holena skúsenou pravačkou vylúdila sestre na tvári sinavý odtieň a tým prerušila jej prednášku z biológie. Za ochotnej asistencie macochy vykopli sporo odetú Marušku do treskúcej zimy.

Neštastnica sa v snahe vyhnúť tlupe novinárov striehnucich pri pohostinstve na akýkoľvek podozrivý prejav života v osade dala na útek do hory. Snehu bolo vyše pása, les sa zdal hustý a tmavý ako prihorený boršč.

SkryťVypnúť reklamu

Minula pirátsku skládku domového odpadu a blížila sa k znečistenej riečke. Na jej brehu sedelo vôkol čmudiaceho ohňa dvanásť podozrivých indivíduí. Premohla strach z možného znásilnenia, únosu do nevestinca alebo vraždy kvôli orgánom a milo sa pozdravila: „Dobrý večer, ujovia, môžem sa trošku zohriať? Som taká hladná, že by som tu aj prespala...“

„Ale iste, dievčatko, poď k nám, nič ti neurobíme. Ale čo ty tu hľadáš v takom nečase?“

„Macocha s Holenou ma vyhnali na čerešne...“

Našpinavší a teda asi šéfujúci bezdomovec kývol mastným prstom na červenovlasého pankáča sediaceho na pneumatike:

„Bratku Rezeň, vymeň si so mnou miesto!“ Plesnivý dedko zamával čarovnou bakuľou a v tej chvíli sa na špinavom snehu objavila miska s červivými čerešňami. Rezeň zasipel:

SkryťVypnúť reklamu

„Rýchlo, Maruša, vezmi ju a utekaj domov!“

Maruška vzala misku a utekala do osady. Doma so zhnusením pozorovala starenu s Holenou, ako si neumytými rukami džgajú do úst červivé čerešne a musela sa na chvíľku vzdialiť do drevenej latríny na dvore.

Na druhý deň, keď skončila telenovela, sa Holene zažiadalo pofajčiť si.

„Maruša, nože chytro, utekaj do lesa a dones mi tabaku!“

„Sestrička milá, kdeže ti ja teraz nájdem tabak, veď ani lístočka zeleného nevidno...“

Napriek protestom ju robustná macocha s obéznou Holenou vystrčili z dvier. Obvyklou cestičkou sa Maruška dostala k riečke, kde sa pôžitku z nasávania nikotínu pri čmudiacom ohni oddávalo dvanásť podorivých indivíduí.

„Á, Maruška, po čože si prišla dnes?“ milým hlasom sa opýtal najšpinavší z nich.

„Macocha s Holenou ma vyhnali po fajčivo...“ nesmelo zachripela.

Zapáchajúci starec kývol prstom v deravej rukavici na holohlavého skinheada sediaceho na krabici od videa:

„Bratku Chlipeň, vymeň si na chvíľu so mnou miesto!“ Dedko zamával čarovnou bakuľou, pričom nedopatrením pretiahol po chrbte blízko sediaceho Rezňa. Za skučania postihnutého sa na začmudenom snehu objavila škatuľka exportných Marlboriek v darčekovom balení so zapaľovačom. Chlipeň zafučal:

„Čo čumíš, ber, keď ti dávam!“

Maruška sa slušne poďakovala a utekala domov, aby stihla televízne noviny. Doma potom tri hodiny kašľala a kýchala v oblaku hustého dymu, ktorý sa tiahol z Holeninej izby. Aj macoche dala potiahnuť. Obidve však vôbec netrklo, aby cigaretkou ponúkli Marušku.

Tretí deň, keď sa začínalo zmrákať a na oblok zaklopali jehovisti, Holene sa zažiadalo sliviek.

„Choď Maruša a dones mi plný kôš sliviek. Zažiadalo sa mi slivovice!“

Maruška zdesene schmatla Trestné právo a odrapkala: „Podľa paragrafu 64 odstavec 3a trestného zákona je pálenie alkoholu doma trestné! A kdeže ti ja nešťastná teraz nájdem slivky! Veď sú supermarkety zavreté! Dnes je štrajk zamestnancov!“

Holena s macochou si už však narobili chúťky na lahodný mok a vidina slastného omámenia im dodala síl. Vyšmarili Marušku v starých teplákoch a deravom svetri do snehovej metelice. Ide si ona, nebožka, po znečistenom lese, až dôjde k riečke. Vôkol nej, ako po iné dni, sedia dvanásti bezdomovci.

„Nazdar, Maruška! Po čože si prišla tentokrát?“ chrapľavo sa ozval najšpinavejší z nich.

„Macocha s Holenou ma vyhnali na slivky! Chcú doma páliť slivovicu! Pekne vás prosím, ujkovia, pomôžte mi ešte raz, lebo všetky skončíme v cele predbežného zadržania!“

Smradľavý dedko sa poškrabal za uchom, odpľul si do ohňa a kývol na tlstého vlasáča, vyjedajúceho nafúknutú konzervu:

„Bratku Rujeň, presadni si na chvíľku na moje miesto!“ Starký zakýval čarovnou bakuľou a v tej chvíli sa na udupanom snehu objavila fľaša gazdovskej slivovice. Tučniak si odfúkol a zreval na Marušku:

„Ber, nech sa tie mrchy oslopú do nemoty!“

Maruška sa s vďakou rozlúčila a utekala so vzácnou tekutinou domov. Tam bola nútená sa prizerať alkoholickému ošiaľu, ktorý držal macochu s Holenou až do temnej noci. Ale ani jednu nenapadlo ponúknuť horčičákom aj Marušku.

Po vycedení posledných kvapiek sa im zažiadalo repete. Oborili sa na chúďa:

„Ty hlupaňa, prečo si doniesla len jednu fľašku? Nevedela si, že na ňu budeme dve?“

Keďže videli, že Maruška už žiadnu výpravu nezvládne, pretože zjavne trpela podvýživou a dehydratáciou, rozhodli sa, že do lesa pôjdu spoločne. Nebudú také trochárky a donesú si ešte celú prepravku slivovice. Navliekli sa do nepremokavých a nepriedušných vriec a spoločne sa vydali v ústrety 40-percentnému potešeniu.

Vonku bolo sychravo, snehu vyše pása. Obe sa potkýňavo pobrali do lesa, ako im ukázala Maruška. Došli až ku riečke, kde sa vôkol ohňa krčilo dvanásť podozrivých indivíduí. Obe ženské sa drzo predrali k ohňu a ohrievali si skľavené prsty. Najšpinavší bezdomovec sa im milo prihovoril:

„Dobrý večer, dámy, čo si želáte?“

„Čuš, ty starý ozembuch. Od teba a tvojej tlupy nechceme nič. Ideme si po prepravku slivovice.“

Najšpinavší bezdomovec sa našuchoril a vzkypela v ňom prebytočná kyselina. Nahnevane vstal a zreval:

„Choďte len ďalej, tu žiadne prepravky slivovice nedržíme!“

Starena s Holenou sa zľakli dvanástich neprívetivých tvárí a tackavo sa dali na útek. Keďže mali každá v krvi po tri promile alkoholu, stratili orientáciu a chodili v lese stále dookola až kým neodkväcli do záveja. Ich ohlodané ostatky objavili až v lete miestni, zamestnaní v rámci verejnoprospešných prác.

Maruška sa na inzerát v novinách zoznámila so skromným a slušne vychovaným mladým mužom z chudobnej rodiny. Po krátkej, ale intenzívnej známosti sa za neho šťastlivo vydala a žila si spokojne, až kým jej to sociálne dávky dovoľovali.

Nataša Sallaiová

Nataša Sallaiová

Bloger 
  • Počet článkov:  109
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som obyčajná mama, zamestnaná, trochu trafená, nezodpovedná, a totálne sebakritická. Zbožňujem mačky, psov, a vôbec všetko, čo mi dokáže svoju lásku. Lebo všetci sme tak trochu egoisti, nie? Kto by to popieral, nemal by rád sám seba! Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáfejtónymoje šibnuté rozprávkykritikaSúkromnépoviedočky

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu