Som obyčajná mama, zamestnaná, trochu trafená, nezodpovedná, a totálne sebakritická. Zbožňujem mačky, psov, a vôbec všetko, čo mi dokáže svoju lásku. Lebo všetci sme tak trochu egoisti, nie? Kto by to popieral, nemal by rád sám seba! Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, fejtóny, moje šibnuté rozprávky, kritika, Súkromné, poviedočky
Kde nebolo, tam fond rozvoja bývania postaví... Jeden veľmi šťastne ženatý pán prišiel tragickou náhodou o životnú družku. Vybrala sa do supermarketu a kým sa dostala ku pokladni s plným nákupným košíkom, zomrela od hladu. Personál obchodného domu sa manželovi ospravedlnil a venoval mu ako kompenzáciu debničku zrelých grapefruitov.
V šumení zlatistého lánu za spevu škovránka sa v ten deň rozhodol, že sa narodí. Matka príroda spokojne potriasla šedivou hlavou a do rodného listu napísala: Augustín Pšenička, váha stotinka gramu. Nezáležalo na tom, či je veľký. Dôležitá bola jeho myšlienka - niesť v sebe informáciu, ktorá sa vplyvom slnka, vody, pôdy a hnojiva pretvorí na steblo, nesúce ťažký klas.
Na okraji sídliska žila v krabici od tatramatky jedna osamelá mamička s dcérkou. Živiteľ rodiny sa ktovie prečo v príbehu nespomína, možno ho z dôvodu neplatenia odvodov do sociálnej poisťovne vymazali z evidencie osôb ministerstva vnútra SR. Neoverená verzia policajnej zápisnice však tvrdí, že skončil kdesi v Ilave za ostnatým drôtom.
Kde bolo, tam bolo, za siedmimi billboardami a siedmimi horami smetia, žila jedna stará dáma. Nie z vlastnej viny bola nútená sa vysťahovať za mesto, čím získala nelichotivú nálepku bezdomovca.
