Matej Šalmík
Zaslúžime si demokraciu?
Skoro 23 percent. Úspech slovenskej demokracie. No pre mňa obrna nášho rozhodovania sa. Naša schopnosť rozhodnúť opäť zlyhala.
Sme tým čím sme nie kvôli ľuďom okolo nás, ale kvôli nám samým... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Blogy zo súkromia, Komentáre, Názory
Skoro 23 percent. Úspech slovenskej demokracie. No pre mňa obrna nášho rozhodovania sa. Naša schopnosť rozhodnúť opäť zlyhala.
Európa je v očakávaní, no lepšie povedané vo veľkom kŕči, ako to vlastne s Gréckom dopadne. Ľudia v krajinách, ktoré majú Grécku požičať, sa búria a nechcú niesť zodpovednosť za svojho južného kamaráta. Balkán sa opäť stáva „sudom pušného prachu", každý čaká, kedy vybuchne. Rôzne analýzy ponúkajú neuveriteľný obraz zadĺženosti Grécka, plytvania peňazí, všade samé percentá a ekonomické ukazovatele. Medzi všetkými týmito číslami sa však stráca podstatná vec, na ktorú odkazuje obraz Grécka dnešnej doby.
Stačí sa prejsť v noci po akomkoľvek meste. Skupiny mladých ľudí na zastávkach, v podchodoch, vo výklenkoch domov, na schodoch vchodov do panelákov. Nejeden v ruke cigaretu, ďalšia v ruke fľaša alkoholu. Normálny človek ich reči nerozumie. Do spisovného jazyka je ťažko preložiteľný: „čo je do ženského pohlavného orgánu, pozeraj ako na mňa ten chlapík pozerá, asi mu jednu naložím, nech nepozerá ako mužský pohlavný úd." Aká sú dnes priority mladých ľudí?
Vďaka blížiacim sa voľbám sa naskytla v mojej hlave otázka, koho voliť. Čítal som noviny a web, sledoval dianie v politike a so záujmom som sledoval stranu, ktorá vznikla nedávno a mne ako mladému človeku „sedí" asi najviac zo všetkých ponúkaných - reč je o strane Sloboda a Solidarita pána Richarda Sulíka. Chcel by som vám ju ako volič a ako laik priblížiť.
Pomaly sa nám blíži jar, svet sa prebúdza do teplejšieho počasia, nesmelé slnko vykúka spoza mračien a tmavé dni sú čím ďalej svetlejšie a svetlejšie. No na našej politickej scéne je bohužiaľ „počasie" diametrálne odlišné. Pripomína skôr sychravú a šedú jeseň v hustom novembrovom daždi.