Po Paks a Cernavodă prichádza ďalšie jadrové varovanie. Tentoraz však nejde o sucho, ale o vojnu.

Po Paks a Cernavodă prichádza ďalšie jadrové varovanie. Tentoraz však nejde o sucho, ale o vojnu. Podľa vedenia ruského Rosatomu zasiahol v noci na 1. augusta dron spojovaciu galériu medzi blokmi Záporožskej jadrovej elektrárne, iba niekoľko metrov od reaktorovej časti tretieho bloku. Hlásený bol tiež pokus o útok v blízkosti suchého skladu vyhoreného jadrového paliva a približne hodinová strata externého napájania.

Dôležité je uviesť, že zodpovednosť za útok pripísal Ukrajine Rosatom. MAAE zatiaľ verejne nepotvrdila pôvodcu tohto konkrétneho incidentu. Pri udalostiach v okolí elektrárne sa Rusko a Ukrajina dlhodobo navzájom obviňujú.

Bez ohľadu na to, kto dron vyslal, však platí jedno:
Akýkoľvek vojenský útok na jadrovú elektráreň alebo jej bezpečnostnú infraštruktúru je absolútne neprijateľný.

Záporožská elektráreň má šesť reaktorov a je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Všetky bloky sú odstavené, ale to neznamená, že elektráreň je bezpečná bez elektriny.

Aj odstavené reaktory potrebujú:
- napájanie chladiacich systémov,
- odvod zvyškového tepla,
- chladenie vyhoreného paliva,
- funkčné meracie a bezpečnostné systémy,
- spoľahlivú obsluhu a prístup záchranných zložiek.

Najväčším bezprostredným rizikom preto nie je „jadrový výbuch“. Reaktor nemôže explodovať ako jadrová zbraň. Rizikom je poškodenie chladiacich systémov, opakovaná strata externého napájania, zlyhanie dieselových generátorov alebo zásah skladov vyhoreného paliva.

MAAE dlhodobo upozorňuje, že vojenská aktivita, poškodzovanie elektrických vedení a obmedzený prístup personálu postupne oslabujú bezpečnostné rezervy elektrárne. V júli vojenská činnosť narušila aj zásobovanie areálu vodou, hoci studne naďalej zabezpečovali vodu potrebnú na základné chladenie.

Na rozdiel od Paks a Cernavodă nejde o nový priamy výpadok výroby, pretože Záporožská elektráreň elektrinu nevyrába od roku 2022.

Dôsledky sú však potenciálne závažnejšie:
- zvýšené riziko jadrovej alebo radiačnej udalosti,
- ďalší tlak na európske energetické a komoditné trhy,
- rast geopolitickej rizikovej prirážky,
- možné obmedzenia dopravy, poľnohospodárstva a priemyslu pri radiačnom incidente,
- dlhodobá strata jedného z najväčších nízkoemisných zdrojov Európy,
- komplikovanejšia povojnová obnova ukrajinskej energetiky.

Za niekoľko dní sme dostali tri rôzne varovania:
Paks – nedostatok vody.
Cernavodă – núdzové presmerovanie Dunaja.
Záporožie – vojenské ohrozenie jadrovej infraštruktúry.

Každá udalosť má inú príčinu, ale spoločný záver:

Energetická bezpečnosť nie je iba otázkou ceny elektriny. Je otázkou vody, fyzickej ochrany, záložného napájania, flexibility a schopnosti sústavy zvládnuť výpadok kritickej infraštruktúry.