Kto mal silnejšie argumenty a čo si z toho má odniesť Slovensko?
Na jednej z posledných TOP energo konferencii sa odohrala jedna z najzaujímavejších energetických debát posledných mesiacov. Na jednej strane stál silný zástanca domáceho JADRA pán Y, ktorý dlhodobo patrí medzi najvýraznejších obhajcov jadrovej energetiky. Na druhej strane skalný zástanca OZE pán X, reprezentujúci sektor obnoviteľných zdrojov energie.
Nebola to ideologická hádka. Aspoň nie v klasickom zmysle slova.
Obaja sa totiž zhodli, že Slovensko potrebuje nízko emisnú energetiku. Rozchádzali sa však v odpovedi na otázku:
Čo bude tvoriť chrbtovú kosť energetiky Slovenska v roku 2050?
Prvá výmena: Je elektrina komodita alebo strategická služba?
Debata začala filozofickou otázkou.
Je elektrina obyčajná komodita ako plyn, ropa alebo pšenica?
Alebo je to strategická služba štátu?
Zástanca OZE pán X ...
Pán X sa pozerá na elektrinu primárne ako na komoditu.
Argumentuje fungovaním trhu.
Cena elektriny podľa neho vzniká na základe ponuky a dopytu. Trh rozhoduje, ktoré zdroje sú konkurencieschopné a ktoré nie.
Práve cenový mechanizmus ukazuje:
ktoré technológie sú efektívne,
ktoré sú drahé,
ktoré dokážu fungovať bez podpory.
Zástanca JADRA pán Y ...
Pán Y nesúhlasí.
Podľa neho je elektrina základnou infraštruktúrnou službou modernej civilizácie.
Pripomína jednoduchú otázku:
Čo sa stane, keď na týždeň vypneme elektrinu?
Odpoveď poznáme všetci.
Zastaví sa:
priemysel,
zdravotníctvo,
doprava,
komunikácia,
zásobovanie.
Podľa neho už samotný tento fakt robí z elektriny strategickú komoditu, ktorú nemožno ponechať výlučne na trhové sily.
Druhá výmena: Potrebujeme vôbec jadro?
Tu sa diskusia začala lámať.
Zástanca JADRA pán Y
Podľa pána Y udalosti po roku 2022 ukázali limity európskej energetickej politiky.
Model:
OZE + plyn sa podľa neho ukázal ako geopoliticky nebezpečný.
Európa sa stala závislou od ruského plynu.
Keď prišla vojna na Ukrajine, systém začal kolabovať.
Pán Y pripomenul, že:
Slovensko nemá ropu,
Slovensko nemá plyn,
Slovensko nemá uhlie.
Má však jadrové know-how.
A práve preto považuje jadro za nenahraditeľný prvok energetickej bezpečnosti.
Uviedol aj ekologický argument.
Keď sa pozrieme na krajiny s najnižšími emisiami CO₂ na jednotku vyrobenej elektriny, dominujú:
Francúzsko,
Švédsko,
Fínsko.
A všetky majú silný podiel jadra.
Zástanca OZE pán X ...
Pán X kontroval.
Tvrdí, že sa veľa hovorí o jadrovej renesancii, ale málo sa stavia.
Podľa neho:
väčšina nových jadrových projektov vznikla ešte pred energetickou krízou,
nové projekty sú stále v povoľovacích procesoch,
výstavba trvá desaťročia.
Položil nepríjemnú otázku:
Ak je jadro také jednoznačné riešenie, prečo nevidíme masívnu výstavbu nových elektrární?
Podľa neho je rozdiel medzi politickými deklaráciami a realitou stavebných povolení.
Tretia výmena: 15 miliárd eur za nový jadrový blok
Tu sa začala najtvrdšia časť debaty.
Zástanca OZE pán X
Nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach sa dnes odhaduje na 13 až 15 miliárd eur.
Pán X upozornil na niekoľko problémov:
neexistuje verejne známy finálny rozpočet,
nie je jasný model financovania,
neprebehla široká odborná diskusia,
nebol realizovaný klasický tender.
Pripomenul:
Vogtle v USA,
Hinkley Point C vo Veľkej Británii,
Olkiluoto vo Fínsku.
Všetky projekty sa výrazne predražili.
Podľa pána X dnes na svete prakticky neexistuje dodávateľ, ktorý by garantoval:
pevnú cenu,
pevný termín.
Zástanca JADRA pán Y ...
Pán Y označil takýto pohľad za príliš krátkodobý.
Podľa neho jadro nemožno hodnotiť na horizonte 10 rokov.
Treba ho hodnotiť na horizonte:
60 rokov,
80 rokov,
možno 100 rokov.
Pripomenul Mochovce.
Áno, predražili sa.
Ale dnes je podľa neho Slovensko rado, že ich má.
Zdôraznil:
Prognózy na 75 rokov dopredu nikdy nebudú presné. Jadro je strategické rozhodnutie, nie investícia do startupu.
Štvrtá výmena: Aký bude energetický mix Slovenska?
Tu sa dostali k číslam.
Zástanca OZE pán X
Podľa scenárov, na ktorých sa podieľala SAPI, bude Slovensko do roku 2050 potrebovať približne:
15 GW fotovoltiky,
8 GW vetra.
Dôvod je jednoduchý.
Čaká nás:
elektrifikácia dopravy,
elektrifikácia vykurovania,
elektrifikácia priemyslu.
Spotreba elektriny môže byť 2 až 3-krát vyššia ako dnes.
Pán X tvrdí:
Samotné jadro tento rast nepokryje.
Zástanca JADRA pán Y ...
Pán Y ukázal vlastné modely.
Tvrdí, že po odstavení Bohuníc V2 vznikne obrovská výrobná medzera.
Podľa jeho výpočtov bude Slovensko po roku 2040 bez nového jadrového zdroja deficitné.
Pripomína zásadný problém:
Fotovoltika a vietor síce vyrábajú energiu, ale nevyrábajú ju vtedy, keď ju potrebujeme.
Otázka podľa neho znie:
Čo sa stane o siedmej večer v zime?
Piata výmena: Španielsko ako varovanie
Jedna z najostrejších tém.
Pán Y opakovane upozorňoval na technické limity energetiky.
Podľa neho veľká časť diskusie o OZE ignoruje fyziku.
Pripomínal:
frekvenčnú stabilitu,
zotrvačnosť siete,
jalový výkon,
regulačné služby.
Ako príklad uvádzal problémy Španielska.
Jeho hlavná veta:
Energetiku nemožno stavať na ideológii. Musí byť postavená na fyzike.
Zástanca OZE pán X ...
Pán X odmietol, že by presadzoval systém založený len na OZE.
Zdôraznil:
Potrebujeme jadro. Potrebujeme plyn. Potrebujeme prečerpávacie elektrárne. Potrebujeme batérie.
Podľa neho sa často vytvára falošný obraz, že sektor OZE a jeho zástanci chce vypnúť všetky ostatné zdroje.
To podľa neho nikdy nebolo cieľom.
Šiesta výmena: Kto má lepšiu ekonomiku?
Toto bola asi najzaujímavejšia časť.
Zástanca OZE pán X
Pán X upozorňuje, že nové jadrové zdroje majú úplne inú ekonomiku ako existujúce jadrové elektrárne.
Existujúce bloky sú dnes lacné.
Nové bloky však musia splatiť:
investíciu,
financovanie,
úroky.
Preto podľa neho nemožno používať ekonomiku existujúcich jadrových elektrární ako argument pre nové.
Zástanca JADRA pán Y ...
Pán Y vytiahol protiargument.
Tvrdí, že pri OZE sa často porovnáva iba cena výroby.
Nie celý systém.
Podľa neho treba započítať:
záložné zdroje,
plynové elektrárne,
akumuláciu,
siete,
regulačné služby.
Až potom možno hovoriť o skutočných nákladoch.
Jeho argument znel:
Neexistuje elektrina zo soláru za 30 eur, ak musíte postaviť ďalší systém, ktorý ju udrží dostupnú aj v noci.
Siedma výmena: SMR – budúcnosť alebo marketing?
Zástanca OZE pán X
Pán X bol voči SMR výrazne skeptický.
Pripomenul:
meškania projektov,
predraženia,
absenciu komerčných referencií.
Tvrdí, že zatiaľ neexistuje dôkaz, že budú:
lacnejšie,
rýchlejšie,
jednoduchšie.
Zástanca JADRA pán Y ...
Pán Y súhlasil, že dôkazy zatiaľ nemáme.
Ale upozornil na dôležitý fakt.
SMR ešte neprešli sériovou výrobou.
Práve tá má priniesť ekonomický efekt.
Prirovnal ich k výrobe lietadiel:
Ak budeme každý reaktor stavať ako prototyp, nikdy nebudú lacné.
Kto teda vyhral?
Ak by sa bodovala technická argumentácia:
Pán Y bol oveľa presvedčivejší.
Opakovane vracal diskusiu k:
fyzike siete,
energetickej bezpečnosti,
dlhodobému plánovaniu.
Ak by sa bodovala ekonomická disciplína:
Pán Y získal na prvý pohľad viac bodov.
Neustále vracal debatu k otázkam:
ceny,
financovania,
realizovateľnosti.
Záver ! Skutočný výsledok 1 : 1
Po viac ako hodine a pól diskusie sa ukázalo niečo, čo možno prekvapilo mnohých.
Najväčší spor nebol medzi jadrom a OZE.
Najväčší spor bol medzi:
krátkodobou ekonomikou,
dlhodobou energetickou bezpečnosťou.
Pán OZE nakoniec priznal, že Slovensko potrebuje jadro.
Pán JADRO priznal, že Slovensko potrebuje OZE.
A práve v tom je možno najdôležitejší odkaz celej debaty.
Budúcnosť Slovenska nebude ani 100 % jadrová, ani 100 % obnoviteľná.
Víťazom nebolo jadro.
Víťazom nebolo OZE.
Víťazom bola myšlienka, že energetika 21. storočia bude musieť spojiť obidva svety, tak stabilitu jadra ako aj flexibilitu obnoviteľných zdrojov.
Jozef Sarnóczay
