Ono ten náš život je v podstate ako cesta vlakom. Najprv sa chystáš cestovať. Kým sa naučíš zbaliť všetko to, čo naozaj potrebuješ si takmer v polovici. V polovici úspešnej cesty, v polovici života. Náhliš sa na stanicu odkiaľ chceš vyraziť za svojim cieľom. Štart je predsa podstatný. Bez začiatku nemôže prísť koniec.
Viem, že ma miluješ. Miluješ ma celú, s každým mojim vrtochom, s každou mojou márnivosťou, náladou, úsmevom i plačom. Hovoríš, že zbožňuješ ako krčím čelo, keď sa mračím. Vraj som smiešna. Asi som. Smeješ sa na mne, lebo vieš, že ti ten smiech vrátim. Máš ho rád, hoci je dosť hlučný. Zakaždým mi vravíš, nech sa smejem ďalej a nikdy ma nenecháš smiať sa bez teba.
Milujem život pre každý jeho zvuk! Pre hlas mojej mamy, ktorá mi kedysi darovala reč a dnes ma tým istým hlasom občas karhá, že sa s ňou málo rozprávam. Milujem ho pre všetky druhy smiechu mojich priateľov. Aj pre tú bolesť brucha a slzy čo ho sprevádzajú. Zároveň ho milujem pre všetky tie štipľavé slová závistlivcov, ktoré by mali ublížiť. Tiež ho milujem pre každý tón piesne, evokujúcej vo mne nekonečné množstvo spomienok. Pre melódiu, ktorú si celé dni hmkam, hoci jej slová mi už dávno unikli. A milujem ho hlavne preto, lebo mi dovolil počuť všetko krásne naokolo.
Každý deň vstávaš a vravíš si, že dnešok bude lepší ako včerajšok. Dnes sa už nenecháš znechutiť ľuďmi, svetom a okolnosťami, ktoré ťa zastihnú.
Ako malé dieťa, som vždy chcela byť dospelá. Dospelosť znamenala akúsi bezhraničnú destináciu. Samozrejme, v tom čase na míle vzdialenú. Všetky hry, ktoré sme sa vtedy hrávali, boli hrami na dospelých. Dnes by som to všetko s radosťou vrátila aspoň na chvíľu späť.
V ôsmich rokoch som uprosila ocina aby ma naučil hrať šach. Viem, mala som zvláštne túžby ako dieťa. Ale chcela som. A keď niečo veľmi chcete, nevidíte prekážky. Otec mal trpezlivosť, škoda, že som ju po ňom nezdedila... Istú dobu ho so mnou hrával takmer denne. Vysvetlil mi pravidlá, naučil ma niektoré osvedčené ťahy. Občas ma nechal vyhrať. Naozaj len občas. Dnes viem, že to bolo preto, aby vo mne vypestoval nádej. Nádej, že prehrou sa nič nekončí.
