Ako na to nájsť odpoveď?
Vo hviezdach?
Ale hviezdy nechodia na spoveď.
Na tŕnistej ceste stupaj tvoja,
hlávka plná nepokoja?
Nevšímaj si suchý bodliak, chrastie,
srdcom počúvaj ako tráva rastie!
Takto by povedal básnik (som aj ja básnička?)
Ale náš dedko by povedali: "Mizéria aj s dzeckom, čo mám do teba dušu vdúchnut?"
Keď sme boli ako deti lenivé, neposlušné, riešilo sa to akosi prirodzene. Mali sme rešpekt pred rodičmi, aj starkími. Ako to robili? Však nás ani tak nebili. Boli sme asi viac spolu. Neboli televízory, ani počítače, žili sme ten život spolu. Spolu sme spievali, plakali a aj pracovali. Pliagy boli, sú, aj budú.
Môj otec spomínal, že chodili misionári do kostola kázať veriacim o škodlivosti alkoholu, o nevere, o krádežiach atď.
Kázeň o alkoholizme trvala pol hodiny, ale chlapi si z nej vybrali iba jednu vetu, ktorá im vyhovovala.
"Že aj to Božie hovädo vie, kedy má dosť." A chlapi to po kostole komentovali: "Však vody vieme aj my, kedy máme dosť!"
Takže máme aj my čo robiť, aby z nás neboli extrémisti, ale "len" takí obyčajní ľudia.
