Bývam v Karlsruhe, nejakých dvadsaťpäť kilometrov od najvýchodnejšieho bodu Francúzska, ktorý sa nachádza neďaleko mestečka Lauterbourg v severovýchodnom Alsasku, na mieste, kde Rýn prestáva byť hraničnou riekou a vchádza na územie Nemecka. Najvýchodnejší bod Francúzska a jeho široké okolie mám teda navštívený už mnohokrát. V Bretónsku som však na bicykli ešte nebol.
Ono je to s tými hranicami také ošemetné... to, čo platí dnes, neplatilo pred storočiami a hranice sa stále nejako posúvali a zabíjali sa kvôli nim ľudia. Takže si to len tak naznačme, že sa budem celý čas túlať po území, kde sa dá dohovoriť po francúzsky, kde platí euro a kde ma zdvihnutie zvoniaceho mobilu bude niečo stáť. Toť vsjo.
Google Maps: najkratšie spojenie Ruscumunoc - Lauterbourg, 1110km
Úplne pôvodné úvahy o letnej dvojtýždňovej cyklotúlačke boli síce trochu odlišné, no napokon som sa koncom júla dokopal k celkom jednoducho vyzerajúcemu plánu. Odveziem sa vlakom čo najďalej na západ a budem sa odtiaľ vracať. Najzápadnejšou železničnou stanicou v kontinetnálnom Francúzsku je Brest. Odtiaľ to je na Pointe de Corsen pri dedine Ruscumunoc už len niečo vyše dvadsať kilometrov.
Symbolicky by bola jazda smerom na západ určite zaujímavejšia a motivujúcejšia ako "návrat", no nechcel som riskovať problémy so železnicou vyše tisíc kilometrov od domova v posledný deň dovolenky a radšej som teda dlhú cestu vlakom hodil hneď na začiatok.
Otvoril som si teda stránku francúzskych železníc (SNCF), dal si vyhľadať spojenie Karlsruhe-Brest a voilà, priame TGV do Paríža a odtiaľ opäť TGV do Brestu. Ráno vyrážam z Karlsruhe a podvečer som v Breste, pohoda. Potom som však klikol na detaily a tam som sa dozvedel, že zatiaľčo do toho prvého TGV bicykel natlačím, pri druhom už zodpovedajúca ikonka chýbala.
A vtedy som mal príležitosť porovnať funkčnosť webu nemeckých železníc (DB). Zatiaľčo na DB som zvyknutý zadávať dokonca presné adresy, pričom mi to nájde spojenie podľa zvolených kritérii a ukáže dokonca aj mapku pešej trasy od zastávky električky či autobusu až k domu, SNCF sa obmedzuje len na stanice a čas. No a kým na DB získam kliknutím na číslo spoju celý jeho cestovný poriadok so zastávkami, pričom kliknutím na jednotlivé zastávky dostanem zas príchody a odchody spojov z danej zastávky, SNCF nič také neponúka.
Našťastie som si teda na DB mohol vyhľadať aj spojenia vo Francúzsku. Zaškrtol som prepravu bicykla a odrazu sa objavili aj regionálne vlaky, o ktorých SNCF taktne mlčala. Veď kto by jazdil regionálkami, keď premávajú TGV, no nie?
Ja viem, ono je to do Brestu ďaleko. Jediná možnosť ako sa s bicyklom dostať počas jedného dňa až do Brestu bol nočný vlak do Paríža, odtiaľ regionálkami s prestupmi cez Le Mans a Rennes a v Breste som presne o ôsmej večer. Zistil som si, že západ slnka na Pointe de Corsen, najzápadnejšom cípe kontinentálneho Francúzska, sa má v piatok 22. augusta konať okolo 21:20, čo by som dokonca mohol aj stihnúť! Uvaril som si zelený čaj a taký geniálny nápad som zapil.
Vyše tri týždne pred začiatkom cyklotúry som napochodoval na železničnú stanicu s rozpisom spojov. Po polhodine v rade som chlapíkovi predložil požiadavku na lístok na nočný vlak do Paríža pre mňa a pre túlavý bicykel. Tak ja by som sa vraj ešte zmestil, ale pre bicykel už nie je miesto. V EuroNight vlaku sú vraj len štyri miesta pre bicykle a tie sú už rezervované.
Dodatočne sa ospravedlňujem všetkým tým, ktorí tam stáli v rade za mnou. Okienok tam bolo viacero, takže rad sa presýpal, no toto moje okienko som okupoval aspoň pol hodinu. Postupne sme prechádzali všetky možné spoje do Paríža, no nikde už nebolo voľné miesto pre bicykel. Napokon predsa len! V piatok ráno odchod z Karlsruhe o 7:30, príchod do Paríža krátko po pol jedenástej.
Keď som sa pýtal na podmienky pre bicykel, čiže kam a v akom stave ho mám dopraviť, tak mi chlapík sprisahanecky prezradil: "Vlak tu stojí dve minúty. Tak si budete musieť švihnúť."
Utekal som domov na internet prekombinovávať spoje. Pôvodne plánovaný regionálny vlak z Paríža do Le Mans odchádzal tiež okolo pol jedenástej, akurát z druhého konca mesta, čo som nemohol stíhať. Stránka SNCF mi vytrvalo ponúkala spojenia TGV, tak som jej začal zadávať nejaké menšie mestá po ceste, aby bola nútená brať do úvahy aj regionálne vlaky. Napokon mi to našlo nejaké pomalšie spojenie, ktoré som si vzápätí overoval na DB. Tak podľa DB tento regionálny vlak naozaj premáva každý deň... no práve okrem piatku. A teraz sa v tom vyznajte!
Predsa len som našiel jedno spojenie, s ktorým súhlasila aj stránka SNCF, aj DB. Musel by som však prespať v Rennes a do Brestu doraziť až v sobotu predpoludním. Takto by som na najzápadnejšom cípe Francúzska nemohol sledovať západ slnka, lež došiel tam akurát okolo obeda a mohol sa hneď vydať na cestu na východ. Škoda, no. Rezervoval som si emailom ubytovanie v hosteli v Rennes a pustil sa do podrobnejšieho plánovania cyklotúry a balenia.
O tom, čo je dobré si so sebou na takú cyklotúru vziať a v čom som sa od predvlaňajšej túry Provensálskom a Alpami poučil, si povieme nabudúce.
