reklama

Ako sa baviť s konšpirátorom

Hnev a zosmiešňovanie nič neriešia. Skôr to zhoršujú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Pre potreby tohto článku sa pojmom konšpirátor nemyslí osoba, ktorá konšpirácie sama vytvára s cieľom manipulovať iných, ale naopak osoba, ktorá im uverí a stáva sa tak ich obeťou.

Mimochodom, článok je pokračovaním tohto predošlého o obetiach konšpirácií. Kým prvý sa venoval predovšetkým človeku, ktorý takýmto konšpiráciám, alebo širšie dezinformáciám, prepadne, tento je v prvom rade o tom, ako s takýmto človekom (a možno aj všeobecne jeden medzi druhým) komunikovať. Môže to byť užitočné najmä v týchto divokých časoch, kedy si mnohí rodinní príslušníci alebo kamaráti pomaly nevedia prísť na meno.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nechcem tu zbytočne poučovať, skôr sa pokúsim v skratke (a voľne) zhrnúť odporúčania odborníkov (primárne psychológov), ktorí sa touto problematikou zaoberajú. Tieto odporúčania samozrejme vychádzajú z premisy, že spôsob, akým medzi sebou komunikujeme, nás môže v našich pravdách buď utvrdiť alebo v nás naopak môže vyvolať pochybnosti a umožniť nám tak aspoň čiastočne pripustiť iný pohľad. Isto, nájdu sa aj stratené prípady, pre ktorých je iný pohľad vzdialený tisícky svetelných rokov, no takým sa tu venovať nebudeme.

Ale poďme k tým odporúčaniam.

V prvom rade je potrebné vyhnúť sa konfliktom. Hádka alebo zosmiešňovanie väčšinou nič nerieši. Skôr naopak. Ľudí to ešte viac uzatvára do ich bubliny a potvrdzuje delenie sveta na dobrých a zlých. Stres takisto znižuje schopnosť pochopiť komplexnejšie témy a samozrejme záujem o ďalšiu interakciu na oboch stranách. Nech sú teda jednotlivé tvrdenia akokoľvek absurdné a nepodložené, vždy je lepšie zachovať si pokoj a rozvahu, ako agresívne útočiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výskum ukazuje, že výrazne účinnejšie ako niekoho presviedčať je klásť mu otázky. Používať logické a pochopiteľné argumenty je síce fajn, no ani tie nemusia byť natoľko účinné ako jednoduchá otázka (samozrejme nie taká, ktorá má toho druhého uraziť alebo zosmiešniť). Tá je v prvom rade prejavom záujmu o názor toho druhého, čo zvyšuje sympatie a záujem pokračovať v diskusii. Zároveň nabáda k hlbšiemu zamysleniu a pri neschopnosti diskutujúceho na ňu dostatočne odpovedať automaticky vyvoláva pochybnosť. Táto pochybnosť sa nemusí prejaviť vedome a teda ani nemusí byť zjavná navonok, ale už aj jej podvedomá prítomnosť narúša zakorenené presvedčenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudia, ktorí prechovávajú silnú nedôveru voči čomukoľvek, povedzme voči oficiálnym zdrojom informácií, majú vlastnosť, ktorá môže byť prospešná pre vyvrátenie samotných konšpiračných teórií, ktorým veria. Sú totiž značne podozrievaví. Túto svoju podozrievavosť síce možno práve asymetricky sústreďujú len jedným smerom, no vyvolaním pochybnosti je možné ju nasmerovať aj tým opačným. Pýtať sa na zdroje informácií či motivácie ich autorov môže vzbudiť práve takéto podozrenie.

Nanajvýš účinným sa ukazuje najmä priznanie ľudí z radov bývalých konšpirátorov, ktorí prešli takpovediac na "druhú" stranu. Napríklad v prípade pandémie môžu byť veľmi užitočné príbehy ľudí, ktorí pôvodne ani neverili, že nejaký vírus existuje prípadne celú situáciu zľahčovali či zosmiešňovali a napokon sami prekonali ťažký covid a teraz podávajú svedectvo o svojom omyle. Je smutné, ak si to niekto uvedomí doslova až na prahu smrti. No lepšie neskoro ako vôbec, a možno napokon svojím svedectvom ovplyvní iných, aby nezopakovali tú istú chybu respektíve aby z toho nesprávneho vlaku vystúpili aspoň o trochu skôr.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viem, znie to príliš jednoducho. Realita býva samozrejme oveľa komplikovanejšia a dodržať vyššie uvedené pravidlá v praxi môže byť občas doslova nemožné. Inokedy sa to ale dá celkom dobre, záleží od toho, s kým a v akej situácii práve diskutujete. No aj tak má zmysel sa o to aspoň pokúšať. Ako som spomínal v predošlom článku, či už priamo alebo nepriamo, obeťami konšpirácií alebo konšpirátorov sme v podstate všetci a ide nám pritom o veľa. O naše zdravie, o našu bezpečnosť, o našu slobodu, o atmosféru, v ktorej budeme naďalej spolu žiť.

A to nielen počas aktuálnej pandémie. Bludov a dezinformácií najrôznejšieho druhu sa internetom i mimo neho šírilo viac než dosť aj dávno pred pandémiou a bude to určite pokračovať aj po nej. A nemusí sa to nevyhnutne obmedzovať len na konšpiračné weby. Určitá forma zavádzania samozrejme nie je nevyhnutne cudzia ani takzvaným mienkotvorným médiám. Ľudia majú rôzne motivácie (nie všetci sa samozrejme snažia prekrúcať fakty úmyselne) a zároveň rôzne schopnosti. No nikto z nás nemá, ako sa hovorí, patent na rozum. Každý sa občas môže mýliť. A každého raz môže vyviezť z omylu niekto iný. V záujme nás všetkých sa však v prvom rade musíme naučiť spolu správne komunikovať.

Tomáš Sedliačik

Tomáš Sedliačik

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  379x

Snažím sa hľadať pravdu a lepšie pochopiť svet a hoci sa to dnes, kedy majú mnohí doslova patent na rozum, veľmi nenosí, nemám problém priznať, že niečo neviem. Je to nevyhnutná podmienka na to, aby sme sa neuspokojili s polopravdami a fabuláciami, ale pokračovali v hľadaní odpovedí na doposiaľ nezodpovedané otázky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu