reklama

Obeťami konšpirácií sme všetci

Niektorí priamo, iní nepriamo. Ale týka sa nás to všetkých.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Predstavte si, že sa v spoločnosti objaví problém (napríklad pandémia), ktorého riešenie si vyžaduje zmenu nášho správania. Ak k tejto zmene nedochádza spontánne, môže byť potrebné zaviesť určité opatrenia zhora. Tieto opatrenia môžu byť spojené s obmedzovaním osobnej slobody, čím sa stávajú nepopulárnymi a môžu vyvolávať prirodzený odpor. Nedodržiavanie opatrení následne odďaľuje riešenie problému, prípadne ho ešte prehlbuje, čo vedie k potrebe zaviesť ešte tvrdšie opatrenia, vyvolávajúce ešte väčší odpor.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Asi sa s tou predstavou netreba veľmi namáhať. Stačí sa pozrieť, akú realitu práve žijeme. Ale späť k tomu odporu.

Predstavte si človeka (nie nevyhnutne extrémistu s obrazom Tisa nad posteľou), ktorý má, či už na základe vlastných skúseností alebo pod vplyvom okolia, značnú nedôveru v inštitúcie a vo vedenie štátu. Takémuto človeku sa môže zdať, že problém (napríklad pandémia) nie je skutočný, ale len zástupný. Že je to problém, ktorý si elity, ktorým neverí, umelo vytvorili a naďalej cielene živia. Že sa opatreniami, ktoré majú podľa "oficiálnej" verzie riešiť "takzvaný" problém, sledujú úplne odlišné ciele. Že obmedzovanie slobody či zásahy do zdravia jednotlivcov nie sú prostriedkom ale samotným cieľom ich autorov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takýto človek prirodzene pociťuje neistotu. V jeho realite, ktorá sa dá v hrubom pomerne dobre logicky vysvetliť (podobne ako jej opak), sú elity (vláda, vedci, médiá) jeho nepriateľom, ktorý sa mu snaží ublížiť a preto ho klamú, kde sa dá. Takémuto nepriateľovi samozrejme nemôže veriť. Niekomu však veriť potrebuje a s dôverou sa preto prirodzene obracia na ľudí, ktorí vidia realitu podobne a majú rovnakého nepriateľa. Kým elitám neverí takmer nič a vystavuje akékoľvek ich tvrdenia kritickému až paranoidnému hodnoteniu, svojim spolutrpiteľom s rovnakým osudom má tendenciu uveriť takmer všetko, najmä to, čo kompromituje elitu a utvrdzuje ho v jeho presvedčení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neistota môže prerásť v strach. Najmä ak sa jedná o zdravie, život a smrť. Strach je dvojsečná zbraň. Evolučne nám dovolil prežiť, ako opici, ktorá zo strachu pred levom nezlezie zo stromu. No zároveň môže zabíjať, ako opicu, ktorá zo strachu pred levom nezlezie zo stromu príliš dlho a zomrie od hladu. V strachu je človek schopný vecí, ktoré by bez neho neurobil. V strachu je človek schopný zabíjať. V strachu je človek schopný naháňať strach iným. V strachu je človek schopný slepo veriť tým, po boku ktorých sa cíti silnejší. Strach zatemňuje myseľ.

Predstavte si, že sa takýto človek pohybuje na sociálnych sieťach. Zneistený, ustráchaný, no zároveň sebaistý, posilnený jemu podobnými, so svojím svetonázorom, so svojimi paranojami. Pár krát na niečo klikol, sem tam niečo "lajkol", má svoj okruh priateľov. Algoritmus siete (nie nevyhnutne so zlým úmyslom) mu na základe toho vyberá vhodný obsah. Obsah podobný tomu, čo sa mu páčilo doteraz. Obsah šitý na mieru, ušitý z nepremokavej látky, aby ho chránil pred "klamstvami" zvonku, aby sa cítil komfortne vo svojej bubline (každý nejakú máme, nikto voči nim nie je úplne imúnny).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obklopený svojím svetom, ktorý naoko navodzuje dojem diverzity, má takýto človek prirodzene pocit, že jeho názory nie sú marginálne ale naopak pomerne bežné, že jeho názory nie sú názory, ale fakty. A všetci mimo bubliny, spochybňujúci tieto fakty, sú buď ovce, ktoré nič nepochopili, alebo sú do toho sprisahania elít sami zapletení a pravdepodobne z toho majú nejaký úžitok.

Takýto človek je v istom zmysle obeťou. Nielen mentálne, ale napríklad aj zdravotne (ak ho jeho paranoja núti odmietať liečbu či prevenciu). Ale v širšom zmysle sme obeťami všetci. A to nielen nedodržiavaním opatrení a odkladaním riešenia problému (napríklad pandémie). Ak je totiž takých ľudí dostatočne veľa, ak sú ich presvedčenie a strach dostatočne veľké, a ak ich niekto začne dostatočne šikovne organizovať, môže situácia prerásť až do stavu nekontrolovaného násilia. Zároveň sa môže stať, a tendencie posledných rokov tomu nebezpečne nasvedčujú, že sa s cieľom obmedziť šírenie dezinformácií začne výraznejšie siahať na slobodu prejavu, čoho obeťou by sme sa takisto stali my všetci a čo by už i tak značnú nedôveru v oficiálne zdroje pravdepodobne ešte viac prehĺbilo a zatlačilo ľudí hľadať svoje bubliny kamsi do najtienistejších kútov internetu.

Ide tu zjavne o veľa, no nemusíme sa pritom nevyhnutne stavať čisto do úlohy obete. Na to, ako takýto človek vníma realitu, máme totiž určitý vplyv my všetci. Teda minimálne všetci tí, ktorí s ním nejakým spôsobom interagujú. A práve spôsob, akým spolu komunikujeme, je dôležitý. Ale o tom až v ďalšom pokračovaní. Už teraz dĺžka tohto príspevku prekročila zaužívaný štandard dnešnej uponáhľanej doby. Veľká vďaka všetkým, ktorí sa dostali až sem.

Tomáš Sedliačik

Tomáš Sedliačik

Bloger 
  • Počet článkov:  56
  •  | 
  • Páči sa:  379x

Snažím sa hľadať pravdu a lepšie pochopiť svet a hoci sa to dnes, kedy majú mnohí doslova patent na rozum, veľmi nenosí, nemám problém priznať, že niečo neviem. Je to nevyhnutná podmienka na to, aby sme sa neuspokojili s polopravdami a fabuláciami, ale pokračovali v hľadaní odpovedí na doposiaľ nezodpovedané otázky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu