Špionážna kauza "Brufen" za socializmu bola tajná operácia československej vedecko-technickej rozviedky a Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorej cieľom bolo nezákonne získať západné výrobné know-how a receptúru na nedostatkový liek Ibuprofen. "Dokonalý" sovietsky systém trpel akútnym nedostatkom devíz na nákup originálnych liekov z nesocialistických krajín, čoho následkom sa bežné medicínske preparáty stávali predmetom záujmu tajných služieb.
V 80. rokoch bol Brufen v Československu mimoriadne žiadaným a úzkoprofilovým artiklom, podobne ako rifle z Tuzexu. Kvitol čierny trh a známosti sa využívali v plnej miere. Kto mal správne kontakty, mal aj lieky. Originálny liek vyvinula britská spoločnosť Boots Ltd. a do ČSSR sa dovážal cez juhoslovanskú firmu Galenika.
Na začiatku 80. rokov zaň štát zaplatil vyše 2,3 milióna dolárov a táto suma radila ČSSR na tretie miesto vo svete za tieto lieky. Pre socialistickú ekonomiku to bola z dlhodobého hľadiska neúnosná suma. Oficiálne štatistiky síce tvrdili, že zdravotníctvo funguje bez problémov, v lekárňach však chýbali základné lieky pre diabetikov, kardiakov aj bežný obväzový materiál. Štát, aby získal devízy, uprednostňoval vývoz pred zásobovaním vnútorného trhu.
Podrobnosti o tejto priemyselnej špionáži popisuje na portáli INFO.CZ historik Peter Rendek.
V septembri 1983 náčelník československej rozviedky generálmajor Karel Sochor oficiálne informoval ministra vnútra Vratislava Vajnara o tom, že tajná služba získala potrebné podklady na výrobu preparátu BRUFEN. Vedecko-technická rozviedka (I. správa ZNB) dokázala nelegálnymi cestami a prostredníctvom svojich agentov v zahraničí skopírovať a doručiť chemické receptúry a technologické postupy priamo zo Západu. Získané dokumenty boli následne postúpené vysokým vládnym predstaviteľom (podpredsedovi vlády Jaromírovi Obzinovi) s odporúčaním, aby sa tajne skopírovaná výroba ihneď zaradila do štátneho investičného plánu rozvoja. Následne sa v československých podnikoch zakladali tzv. „Úlohy rozvoja vedy a techniky“ ktoré predstierali, že technológiu vyvinuli domáci výskumníci v rámci socialistického súťaženia.
Výroba syntézy ibuprofenu bola následne tajne zavedená v chemickom podniku CHZJD (Chemické závody Juraja Dimitrova) v Bratislave a finálne spracovanie do formy tabliet prebiehalo v národnom podniku Slovakofarma Hlohovec, čím štát ušetril milióny devíz.
Zaujímavý článok o tomto lieku prinieslo iDNES.cz v roku 2009, pod linkom.
Akcia "Ibuprofen" nebola jediná úspešná špionážna akcia. Podobne si ČSSR pomohlo pri výrobe pneumatík, hnojivách farebných TV, filmoch do fotoaparátov, výrobe traktorov. Západné tajné služby ich protagonistov monitorovali a po roku 1989 sa z nich väčšinou stali veľmi úspešní obchodní zástupcovia pre východný blok práve tých firiem, ktoré okradli. Takmer vždy sa jednalo o naslovovzatých odborníkov z danej oblasti.
Špináž je stará ako samo ľudstvo a za studenej vojny sa to dialo obojstranne. Pod linkom je článok o najslávnejších špiónoch obdobia, ktoré poznáme ako "studená vojna".
PS : Text nie je návodom na liečenie "opice", ani návodom na liečenie neduhov komunistických manierov. Ide výhradne o postoj štátu k hodnotám.
