Nemôžem si pomôcť, ale v súvislosti s Borisom Kollárom sa mi pred očami spontánne objavia vždy tri veci naznačené nižšie. Okrem toho sa na základe fotografie z rozdávania zmrzliny deťom oprávnene vynára otázka na "povolenie z hygieny", potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na nakladanie s potravinami. Nebol po ruke nikto schopný preventívne myslieť a nažuť mu aby si strčil ruky do hygienických rukavíc ? Kto vie čo robil predtým...Zmrzlinára bez povolení by aj zatvorili...
Tri myšlienky, ktoré rezonujú automaticky a zaťažujú myseľ :
Zástup mamičiek, sprevádzaný ich a Kollárovými potomkami. Ich súhrnný počet nepoznám, zlé jazyky hovoria o dvanástich, ale na scéne sa objavila aj "kolotočiarka" s ďalšími. Pravdu pozná len on a nakoniec, ak sa rodina rozrastá takýmto spôsobom, už po tretej mamičke to hraničí s diagnózou. Ešte trošku a mamičky vydajú na samostatnú súťaž "Miss Borisove mamičky". Ak si musel šťastný otecko zriadiť pracovnú pozíciu na financovanie "rodiny", stráca sa v tom sám. S veľkou pravdepodobnosťou je jediným európskym otcom, žijúcom v krajine, kde nie je mnohoženstvo zákonom tolerované s tak rozsiahlym počtom mamičiek, hoci bez zákonného zväzku. Stálo by to za prieskum...
Z jeho životopisu vyplývajúce politické a spoločenské, nazvime to veľmi neurčito, harašenie. Koho by už len napadlo márniť čas a čítať životopis Borisa Kollára ? Mimochodom, vzhľadom na to, že je veľmi "pestrý", rozsahom konkuruje komukoľvek, obsahom už len určitým typom ľudí a nie tým "najčistejším". Všetci ho poznáme a viac ako by bolo príjemné vedieť o jeho osobe. Napriek tomu, toto čítanie stojí za to. Tu sú pekne pohromade všetky fakty, nad ktorými z bezmocnosti občana sme len tak mávli, poprípade si ponadávali a tam to skončilo.
Keby mi niekto povedal pred rokom 1989, že predseda Parlamentu vo vyštrnganej demokracii bude disponovať takýmto životopisom, v tie "novembrové dni" by som pozbieral všetky kľúče na námestiach a skončia v taviacej peci.
Z bodu dva vyplýva bod tri. Cizelovaný charakter osobnosti vyformovaný pestrosťou životných etáp dáva tušiť, že nemá ďaleko k ničomu. Chrbtica je evidentne modelovaná podľa vzoru mäkkých, rýchlorastúcich drevín, schopných prispôsobiť sa akýmkoľvek podmienkam a napriek tomu narásť do veľkých výšok. Vymykajú sa z "normálu".
Hodina prírodopisu :
Pri rýchlorastúcich drevinách si príroda trošku odporuje, ale je to na vrub rýchlosti rastu. Nemá čas na to, aby si robila svoju robotu v súlade s vlastnými zákonmi a tvorila "sendvičový systém" štruktúr. Tu je to veľmi "odfláknuté". Inými slovami, čo príroda vytvorí má "sendvičovú" ( vrstvenú, viaczložkovú ) štruktúru.
U drevín letokruhy - mäkšia pružná vrstva, pohlcujúca energiu vo vetre a tvrdá vrstva, ktorá zabezpečuje tvrdosť a pevnosť.
Kosti človeka - mäkký a pružný, jednoduchšie nazvaný kolagén v zmesi s tvrdými minerálmi. Ak z kosti vylúhujeme kolagén, zbytok je krehký a drobí sa, ak vylúhujeme minerály, z kosti máme "gumenú ohybnú hmotu". Koniec prírodopisu.
Čo to chce básnik touto hmlou, rozprestretou na ploche, na ktorú by postačovalo napísať možno dve slová, povedať ? Toľko, že sa Kollár po voľbách ohne tam, odkiaľ bude fúkať. Taká je ohybná chrbtica, nedokonalá, chvatne, bez systému vytvorené nedokonalé dielo prírody v rozpore s vlastnými zákonmi.
