Konečne snáď svitá na lepšie časy a moja záhrada bude revitalizovaná na stupeň ovocno - zeleninového raja. Doteraz moje chabé schopnosti ovocinára a "bulhara" prinášali sotva priemernú úrodu s výnimkou tých rokov, keď sa príroda zbláznila a stromy "donosili" toľko ovocia, že na jeseň nebolo kde stúpiť. Jablká vykúkali ešte aj spoza starého kredenca v garáži a v pivnici som prirábal regále v naivnej predstave, že deti a vnúčatá budú chrúmať celú zimu. A, pochopiteľne, z pohodlnosti si radšej nepôjdu kúpiť, krajšie, chémiou reznuté.
Moja záhrada je dosť veľká, plocha 22 árov si vyžaduje práce ako na kostole. A tak sa stalo, že zrejme som niečo zanedbal. Určite, pretože v strede záhrady vyrástol stromo-krík, alebo ako to nazvať, s neuveriteľnými schopnosťami prežitia na úkor iných. Ostré pichliače na každej halúzke s dosahom kde oko dohliadne, sa nekompromisne zabárajú do kože a pod kožu v každú dennú aj nočnú hodinu. Kto pípne, alebo sa nebodaj priblíži, má smolu, odchádza s dodriapanou kožou, v horšom prípade aj ciferníkom, alebo prinajmenšom so spŕškou studenou ako tekutý dusík.
Slnko ho vyťahuje do neuveriteľných výšok a plazivé konáre si líhajú na vedľajšiu hrušku. Hruška uhýba, rastie šikmo a nedobrovoľne sa tlačí na višňu, višňa na jabloň. Chudery, aj ony rastú šrégom, centrálna, plazivo - dotieravá, vo dne v noci pichajúca rastlina, bez varovania a hanby, dusí všetko okolo seba. Náznaky sebareflexie z teroru svojho okolia - neznámy pojem. Zásah musí prísť čo najskôr, inak je záhrada odpísaná na veky. Takto ma nabádal sused, ktorý sa už nemohol pozerať na extrémne zmeny na mojom "mičuríne".
"Postupne a hlavne opatrne odstrániš tú plazivú pichľavú obludu. Stromy orežeš do takého tvaru, aby sa ich koruny usmernili a pripomínali svetu, že existuje nejaký gravitačný zákon a geometria. Aj oko potrebuje opierať sa o vzhľadné veci. Nemôžeš nútiť svojich susedov, aby sa pozerali na tú Sodomu a Gomoru v rastlinnom prevedení ". Školil ma ako cucáka, čo sa na svet predral zarovno s jednodňovým kuraťom a komplikoval mi život ešte pred akoukoľvek robotou.
Zasiahol som po svojom, čo to táram, predsa podľa inšpirácie od pána poslanca Ňarjaša a razantne. Revitalizoval som tak, ako to robí OĽaNO, vzor vzorov.
Vyrúbal som višňu, rástla krivo a v zápätí aj hrušku a jabloň. Všetky rástli krivo. Krivé stromy sú pliaga, nepekné, otravné. Že by rodili aj tak, koho to zaujíma. Množstvo práce a ego sú predsa určujúce a v tomto prípade by likvidácia pichľavého, extrémne rastúceho a dotieravého stromo - kríka, bola nepomerne ťažšia. Zaiste má aj hlboké korene a nanovo by vypučal. Nikdy by som sa ho nezbavil. Veľa práce pre nič, stromy krivé, stromo - krík živý a náradie s mojimi krížami zodraté. Ešte tak to. A nakoniec je tu vzor na revitalizáciu - s čo najmenším množstvom práce, ušetrenými krížami.
Teraz má priestoru dosť. Nikto mi nemôže vyčítať, že gniavi ovocné stromy, tie tam už nie sú. Presne podľa vzoru, žiadne uhýbanie, pekne a priamo. Nech si rastie koľko chce, pokiaľ sa doplazí po ďalšie stromy, prejde pár rokov a možno sám od seba vyschne ešte predtým. Polievať ho nebudem a naša planéta sa vraj otepľuje tak razantne, že za chvíľu tu budú vládnuť iné pomery. Návod je to excelentne prezieravý a originálny. Ovocie síce nebude ( čo tam po ňom, kúpime si...ak bude za čo a nebudem mať výčitky, že zhnilo v regáloch ), ale ani stromy nebudú trpieť a stromo - krík si môže robiť čo len chce.