Začiatkom júla roku 1990 sa dôsledky "perestrojky a glasnosti" ešte naplno prejavovali aj v moskovských uliciach. "Hlavné protesty" na Červenom námestí už boli síce minulosťou, ale podobne ako v Prahe, aj tam ešte dlho doznievali. Skupinky diskutujúcich ľudí boli neprestajne obkľúčené televíznymi štábmi snáď z celého sveta. Všetci sa snažili natočiť senzačné zábery a zvestovať svetu dovtedy nemysliteľné. V Sovietskom zväze beztrestne protestujú radoví občania proti neomylnej sovietskej moci. Videli sme to na vlastné oči.
Do tohoto nepokojného obdobia sme služobne vycestovali na celých 9 dní. Bývali sme v hoteli pri našej ambasáde, stravovali sa tam a dopredu nás upozornili, že čo nezjeme a nevypijeme tam, nech sa ani nepokúšame nahradiť niekde v meste. Bola to pravda, čo sme zistili neskôr, ale našťastie, celý čas sa o nás "povinne" staral sprievodca. Pohybovať sa v meste bez "dozoru" bolo ešte v tých časoch nemysliteľné.
Popri práci sme stihli Zagorsk ( bývalé centrum pravoslávnej cirkvi v ZSSR a obed v "super reštaurácii v oblasti moskovských dačí" po ceste a raz obed aj v hostiteľskom výskumáku na prospekte Andropova. Obed v tej reštaurácii by si žiadal samostatný blog...
V jedno skoré ráno, ešte pred tým, ako sa v meste naplno rozbehol dopravný ruch, sme po raňajkách spozorneli na rachot, škrípanie plechov a potom ticho. Dopravná nehoda. Aj tak sme boli na odchode a sprievodca sa ešte nedostavil, tak sme sa išli pozrieť na miesto zdroja hluku. Asi 100 metrov vzdialená križovatka mohla za všetko, presnejšie vodič terénneho auta. ( Vraj sme si dovolili priveľa, keď sme tam šli bez dozoru...Po príchode sme od sprievodcu dostali kvapky, údajne by si to odniesol on, keby nás legitimovali bez neho a mimo ambasády. )
Iný "čumil" nám nenápadne prezradil detaily. Terénne auto vchádzalo do križovatky po hlavnej štvorprúdovej ceste ( 2 + 2 pruhy v každom smere ) v ľavom pruhu a chcelo odbočiť v pravo. Tu začína podobnosť s prípadom vládneho splnomocnenca Filipa Tureka z Prahy. Turekovi prekážali stojace, alebo pomaly sa pohybujúce autá, moskovskému vyvolenému zase chudák, ošuntelý žigulík neistej farby s jasným nádychom hrdzavých tónov.
Video z ulice, po ktorej sa Turek približoval do križovatky v ľavom jazdnom pruhu, z ktorého sa zaraďoval doprava bezhlavo , jasne ukazuje aroganciu a ignorantstvo vodiča. Pri vchádzaní do križovatky ani nespomalil napriek tomu, že ostatné vozidlá zastavili a čakali. Kto vie, či sa vôbec obzrel doľava...Akoby mu križovatka patrila...a veľmi sa mýlil. Čuduj sa svet, ani v Prahe tam nebol sám, aj v Prahe sa dejú veci dôležitejšie ako jazda vládneho potentáta podľa pravidiel podobných charakteru vodiča. Aj v Prahe jazdia záchranné autá a vozia život zachraňujúcu krv. Všetci registrovali prichádzajúce auto "na majáku", iba "ON" nie.
Vodič terénneho auta v Moskve suverénne obiehal priamo sa pohybujúceho žigulíka v pravom jazdnom pruhu v ťažko pochopiteľnom domnení, že to "pohodlne stíha", aj keď mu chce križovať cestu a odbočiť vpravo, z ľavého jazdného pruhu. Aj tento sa hlboko mýlil, hoci typ a značka auta ( tereňák sovietskej výroby vyzeral inak ) v kombinácii s ešte dobiehajúcim sovietskym smradom a jeho vyvolenými šíriteľmi, ich rodinami po piate pokolenie, jednoznačne naznačovali, že nejaké predpisy má hlboko v paži. On, všemocný, by sa mal zaradiť za žigulíka zo stodoly a vyčkať jeho "konský handicap" voči vlastnému silnému autu ? Nabral ho z boku "ako na rohy" a šrotoval pred sebou opakovaným nárazom až po prvý kandeláber. Vodič bol evidentne zranený a ktosi ako záchranár sa okolo neho obšmietal. Na križovatke v tom momente boli len oni dvaja, bolo ráno a zrejme vinník bol dopredu jasný. Žigulík nemal pridať, ale brzdiť...
V Moskve viem pochopiť úplne všetko čo sa týka zodpovednosti, ohľaduplnosti a zavinenia. Nejakým zázrakom sme videli veľmi málo nehôd a to na nábreží rieky sem - tam chýbal kanálový poklop, zo školského autobusu odpadli za jazdy pridrôtované dvere vodiča a jazdné pruhy sa menili bez ohľadu na tých vzadu, aj tri naraz.
Je ťažšie pochopiteľné, že v Prahe človek s takou minulosťou a charakterom, dokonca chcel byť ministrom, teraz je "len" poverenec vlády a je všemocný. Ale charakter človeka sa funkciou nezmení. Turek ho plne pretavil do spôsobu jazdy a vynucovania si prednosti.
Je to smutné, ale v Prahe sa udialo to čo v Moskve a o 36 rokov neskôr...
Zdroje : iDnes.cz, facebook, foto : Jiří Meixner, iDNES.cz
