Kedysi som si myslel, že sa nikdy nebudem zaoberať alternatívnymi zdrojmi energií pre moju vlastnú potrebu. Obec v ktorej žijem z nejakých nepochopiteľných dôvodov nemá plynovú prípojku napriek bezprostrednej blízkosti plynovodu a priznám sa, nechýba mi. Narodil som sa a vyrástol na dedine, vždy som to bral ako akýsi prirodzený dedinský kolorit, ak sa vo vykurovacom období dymilo z komínov a pravidelne sa obstarávalo palivové drevo. Výhradne tvrdé a kvalitné drevo, posledné roky kombinované s briketami RUF.
Vekom som spohodlnel a čo nebolo v dlhodobých plánoch, stalo sa zrazu mojou aktuálnou témou. Duní to okolo mňa plošnou vládnou energopomocou ( tej sa venovať nebudem, napriek tomu, že som zatiaľ ani cent z nej nevidel a mal som, bez "adresných cifrovaných slov" by to možné nebolo ) a dotáciami na "zelenú energiu". Fotovoltika alebo tepelné čerpadlo, tak znela Shakespearovská otázka. Dosť dlho som mučil "AI" z mnohých uhlov pohľadu, tlačil ho do výpočtov, energetickej bilancie domu a návratnosti investícií. Všetko má svoje "pre" aj "proti", teda aj medzi týmito dvomi technológiami rozhodujú predovšetkým finálne očakávania a náväznosti.
AI hovorí, že pre tepelné čerpadlo by sa mal užívateľ rozhodnúť, ak :
kúri elektrinou (priamotopy, elektrokotol, infra panely),
má vysoké náklady na teplo (nad 6 MWh ročne)
chce stabilnú úsporu nezávislú od počasia
Fotovoltika sa oplatí viac ak :
má bojler a klimatizáciu, teoreticky spotrebuje veľa energie cez deň
nechce riešiť servis ani hlučnosť
chce znížiť náklady na účty
má nízku spotrebu tepla na vykurovanie ( napr. zateplený dom )
Nájde sa tu mnoho rozporuplných faktov, ako počiatočné náklady vs. ročné spotreby, letný prebytok slnečnej energie vs. nedostatok v zime. Čiastočným riešením je služba virtuálna batéria, alebo drahé vlastné úložisko energie.
Bez sporu je možné na tieto témy nájsť na internete množstvo článkov, analýz a bilancií. Nič nie je ideálne, ale pokiaľ sa k tomu postavíme apriori odmietavo, slnečná energia nám rozpáli strechy a nič z toho a dokonca nevyužijeme ani iné potencionálne zdroje na úkor ďalších a ďalších ton skleníkových plynov do atmosféry. Nie som za každú cenu environmentalista, ale ani slepý k nastávajúcej krutej realite. A čo tiež nie je nepodstatné, ak si človek nepomôže sám, štát to neurobí ( nekomentujem, ako som už napísal vyššie ). Dokonca urobí presný opak a iniciatívnym situáciu skomplikuje. Prečo, preto, že štátne inštitúcie na Slovensku fungujú ako "štátne inštitúcie na Slovensku"!
Napríklad napriek plnej hube o energopomoci na všetky spôsoby, presunuli dotačný model z jari 2026 na jeseň 2026. Dotácie sa neposunuli kvôli jednej chybe, ale kvôli kombinácii troch faktorov – vyčerpaný rozpočet od štátu, čakajúce eurofondy a zmena podmienok programu.
Štát musel do programu „priliať“ nové peniaze z eurofondov.
Až po schválení navýšenia rozpočtu o 20 miliónov eur bolo možné plánovať nové kolo a tentokrát so zmenenými pravidlami. Väčší balík sa plánuje na dotáciu inštalácií tepelných čerpadiel, čo chce legislatívne zmeny.
Všetko poctivo mešká, veď ako inak a kto si koncom minulého roka zazmluvnil nejaký "zelený" systém so štátnou dotáciou na jar, má smolu. Alebo si to dá inštalovať, alebo čaká na dotáciu. Ja som nečakal, dotácia možno bude, možná nie. Bol som rozhodnutý niečo pozitívne urobiť pre seba a svet, tak som to aj urobil. Uvidíme koncom roka, či budem vypočítanú dotáciu doplácať, alebo nie. Je to také "slovenské, také ako u nás".
Štát ide tlačiť na likvidáciu kúdolov dymu z komínov a nahrádzať ich tepelnými čerpadlami. Už vidím tetku Rózu na lazoch, ako zametá sneh z tepelného čerpadla a kontroluje systém. Nemám proti nim nič, ale pre bezpečné vykurovanie bez výpadkov v mrazoch je to stále len hlučnejšia alternatíva s nutným pravidelným servisom, závislosťou na dodávkach a zvýšenej spotrebe elektrickej energie. A tú vyrábame len "na zeleno"? Bude na to dostatok spoľahlivých dodávateľov a ešte spoľahlivejších servisákov ? Vyžaduje si to každoročný servis, ak sa to náhodou medzitým nepokazí...Kotol na pevné palivo tak či tak musí byť on-line.
V systéme zostalo „visieť“ cca 7,4 milióna eur z nevykonaných inštalácií, hoci poukážky sa minuli extrémne rýchlo. Keďže projekty neboli dokončené, nemohli byť včas vyplatené dotácie pre nedokončené inštalácie a čakajúce revízie.
Ja som sa rozhodol pre fotovoltiku s vedomím, že vzhľadom na ročnú spotrebu elektrickej energie bude návratnosť investícií dlhá a pre mňa nezaujímavá. V mrazoch budem musieť naďalej kúriť drevom a briketami, ale možno len v mrazoch. Len preto by som to nerobil, ale vypočítal som si tepelné straty domu v tzv. "prechodných obdobiach" jar a jeseň. Okrem toho mám pár rokov skúseností so správaním sa domu vo vzťahu k počasiu a vyšla mi zaujímavá možnosť.
Mal som odpor voči čínskym systémom, ale musí sa im nechať, že ostatný svet v mnohom predbehli a podľa mojich informácií, sa ich solárnym systémom vyrovná len jediná nemenovaná západoeurópska firma za násobne iné ceny. Tak čo s tým odporom ? Nič, prijal som fakty ako sú. Proste predbehli celý svet...
V prechodnom období do rána klesá teplota interiéru často na cca 20 - 21°C ( večer vykúrené na 24 °C, pre konkrétne podmienky je to akurát ), čo by bolo ešte v poriadku, ale pokiaľ sa nekúri, nakoľko to v noci potrebné nie je ( po 20.00 hod. kúrim len v mrazoch), v kombinácii s vyššou vlhkosťou ako v panelákoch, sú tieto hodnoty pocitovo nižšie. Poznáme to všetci a my postarší sme na chlad už trošku senzitívnejší. Dom je kombinácia kameňa a tehly.
Výpočet prezradil, že ak 200 l bojler alternatívne zapojím do systému tak, aby som mohol obísť kotol a čerpadlo mohlo tlačiť vodu miesto kotla skratkou do bojlera, pričom ten je fotovoltikou a ňou vyprodukovanou elektrickou energiou z virtuálnej batérie vyhriaty na 60 °C vyhrievacím telesom 4 kW, 3 fázy, dom je možné účinne temperovať. Výmenník v bojleri zabezpečí ohrev vody na cca 40 °C pri minimálnom prietoku a po automatickom zapnutí špirály poklesom teploty vody sa jej teplota neznižuje, naopak, podľa výpočtu sa zvyšuje o 1,2 °C za hodinu. Prakticky sa teplomer nehýbe, ale ani termostat ohrievacie teleso nevypína. Do radiátorov teda prúdi asi 4 kW energie, čo je v interiéri cítiť a prostredie sa stáva príjemným. Dokonca to zaregistruje aj nástenný teplomer a teplota stúpa na 22 - 23°C. Toto sú prvé krátkodobé skúsenosti.
Tento model funguje, pokiaľ je vonkajšia teplota na úrovni cca 0 - 5 °C. Zatiaľ mi chýbajú dlhodobejšie skúsenosti, ale rozhodne si to nenechám pre seba a podelím sa so skúsenosťami z fotovoltiky a temperovaním cez bojler. Mňa osobne to doslova začalo baviť. Sledovať aktuálnu výkonnosť a podľa možností podľa toho spúšťať najväčšie spotrebiče, čo je samozrejme len dočasná zábavka.
Čo viem zatiaľ s istotou povedať je, že pre našu dvojčlennú domácnosť je 200 l bojler maximum a som presvedčený o tom, že aj pre 4 člennú domácnosť nie je potrebný objemnejší. Čo budete robiť napr. s 500 litrami teplej vody ? Ono to absorbuje veľa energie ( voda má na jednotku hmotnosti cca 4 x vyššiu tepelnú kapacitu ako kovy ), ale aj zajtra slnko vyjde a v zime je to viac - menej na virtuálnej batérii. A ja ju chcem na dotovanie temperovania. Na objeme sme sa zhodli aj s dodávateľom, rovnako na 4 kW vyhrievacom telese. Pochopiteľne, systém musí byť výkonnejší ako 4 kW/h.
Zhodne s istotou viem povedať aj to, že teplo z radiátorov je iné teplo ako z rôznych "priamotopov" a ohrievačov. Radiátor hreje dlhodobo, tzv. "tvrdé teplo" z ohrievačov je menej komfortné a rýchlejšie sa stráca. Preto radšej s určitými tepelnými stratami preferujem energiu z virtuálnej batérie využiť cez radiátory, je to tzv. "mäkké teplo".
Zatiaľ sú to počiatočné skúsenosti a očakávania, čas ukáže, či som sa s výpočtami trafil, alebo nie. V prípade záujmu o parametre ich môžem v diskusii zverejniť, nie sú to tajné informácie.
Zdroje : výpočty cez AI a zhodne cez AI pozbierané informácie z tlače a verejných zdrojov.
Titulné foto : Fotovoltika Wikipedia
