Sústavné a kvantitatívne merania UV žiarenia a jeho dopadu na zemský povrch sa začali naplno formovať v 20. rokoch 20. storočia v súvislosti s výskumom ozónovej vrstvy.
Prehľad kľúčových míľnikov:
1924: Britský fyzik G. M. B. Dobson vyvinul Dobsonov spektrofotometer. Toto zariadenie prvýkrát umožnilo presne merať hrúbku ozónovej vrstvy a množstvo UV žiarenia prenikajúceho atmosférou.
1926: Prvé prístroje boli inštalované na rôznych miestach vo svete (napr. v Oxforde a Arose), čím sa začal systematický zber dát.
1957 – 1958: Počas Medzinárodného geofyzikálneho roka sa vybudovala celosvetová sieť meracích staníc.
1978: Odštartovala éra družicových meraní, kedy sa začalo globálne monitorovanie UV žiarenia z vesmíru.
Na Slovensku (vtedajšom Československu) začal pravidelné merania UV žiarenia a celkového ozónu Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) a jeho sieť sa postupne modernizovala. V súčasnosti sa na presné a nepretržité snímanie využívajú automatické UV rádiometre.
Porovnanie hodnôt UV žiarenia medzi obdobím rokov 1970 – 1980 a súčasnosťou, je priamym príbehom o poškodení a postupnej obnove ozónovej vrstvy. Dnes na zemský povrch dopadá v priemere o 3 % až 8 % viac škodlivého UV žiarenia než v 70. rokoch 20. storočia, pričom vo vybraných regiónoch sú rozdiely ešte výraznejšie.
Globálny vývoj a namerané hodnoty ovplyvnili najmä tieto faktory:
1. Stav ozónovej vrstvy (Hlavná príčina zmien)
Roky 1970 – 1980: Toto obdobie sa v klimatológii považuje za „prirodzený základ“ (normál). Masívne používanie freónov v priemysle sa síce už začínalo prejavovať, no ozónová vrstva bola stále relatívne hrubá a stabilná. Prepúšťala oveľa menej nebezpečného UVB žiarenia ako dnes.
Dnes: V dôsledku poškodenia atmosféry došlo v 80. a 90. rokoch k prudkému úbytku ozónosféry a vzniku ozónových dier. Napriek úspešnému Montrealskému protokolu, ktorý freóny zakázal, je globálna koncentrácia ozónu stále zhruba o 3,5 % až 4 % nižšia v porovnaní s obdobím pred rokom 1980. Menšia hrúbka ozónu znamená slabší filter a vyššie UV indexy na zemi.
2. Rozdiely v hodnotách UV žiarenia
Zmeny v intenzite žiarenia nie sú na celej planéte rovnaké, vyvíjali sa v závislosti od geografického pásma:
3. Vplyv znečistenia ovzdušia a klímy
V 70. rokoch minulého storočia tlmil dopad UV žiarenia v priemyselných oblastiach silný smog a aerosóly v prízemnej vrstve atmosféry (troposfére). Moderné environmentálne predpisy vzduch v Európe vyčistili. Paradoxne, čistejší vzduch dnes prepúšťa na zemský povrch viac priameho slnečného a UV žiarenia, než tomu bolo v znečistených 70. rokoch. K nárastu hodnôt prispieva aj úbytok snehovej pokrývky v dôsledku globálneho otepľovania (menej odrazeného svetla).
Čo to znamená pre bežný život?
Zvýšenie hodnôt o približne 5 % sa môže zdať malé, no pre ľudskú kožu je významné. Súčasné hodnoty UV indexu dosahujú v lete na Slovensku bežne hodnoty 8 až 9 (veľmi vysoké riziko), kým v 70. rokoch sa v našich geografických šírkach pohybovali v letných maximách o niečo nižšie. Čas potrebný na spálenie nechránenej pokožky sa tak v priebehu posledných desaťročí skrátil.
Profesná diverzifikácia ľudskej existencie prirodzene nedovolí, aby sa všetci pracujúci stiahli na homeoffice, alebo pracovali výhradne v noci, poprípade v dobách denného zmiernenia žiarenia ( skoro ráno, neskoro večer ). A čo teplé prevádzky, práca s teplým materiálom a zariadeniami prirodzene generujúcimi teplo a vôbec exteriérová manuálna práca ?
Zdroje : https://agupubs.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1029/2009JD012219
Titulné foto : eReport
Pri písaní textu bola použitá AI.
