"Dunakanyar" ( po našom je to "zákruta Dunaja" ), je veľký oblúk, ktorý opisuje tento európsky veľtok severovýchodne od Budapešti v oblasti mesta Vác. Maďari tvrdia, že je to jedna z najkrajších častí ich krajiny. Prečo tomu neveriť ? Aj keď som túto oblasť doteraz nikdy nenavštívil, údajne je tu príroda veľmi bohatá, predovšetkým vodný svet a s ním súvisiaca živočíšna ríša. Kopce, lesy, mokrade, ramená Dunaja a pomedzi tieto prírodné skvosty dedinky s obyvateľstvom, zžitým s prírodou.
Popri vodnom vtáctve a živote vo vodách Dunaja, boli doteraz zvyknutí na zver, bežne sa vyskytujúcu v stredoeurópskych lesoch. O to muselo byť prekvapenie väčšie, keď na niekoľkých miestach spozorovali najväčšiu karpatskú šelmu, medveďa. Správa v éteri uvádzala, že ho ( ich ? ) videlo niekoľko osôb a stret na diaľku hlásili nezávisle od seba viacerí miestni obyvatelia.
Viem si predstaviť to prekvapenie miestnych, ktorí sa doteraz kochali a lovili pre ľudí neškodnú zverinu, vynímajúc útočnú silu diviačej samice s mladými. Aj ryby hryzú, veľká šťuka dokáže babrákovi uštedriť poriadny hryzanec, ale medveď...Kde sa len tam mohol zobrať ? Kladú si otázku miestni. Export...zo Slovenska ! Hlásateľ v tej súvislosti upozornil miestne obyvateľstvo, aby nechodilo do lesa. Aké jednoduché, zatiaľ sa iba oboznamujú s týmto novým fenoménom.
V okolí Fiľakova a Lučenca sa už cez hranice dostali, ale aby doputovali až k Dunaju, to tu ešte nebolo. Pripomína mi to migračnú vlnu obyvateľstva krízových regiónov púštnych oblastí. Ich vytláčali na sever pre život zhoršujúce sa podmienky v ich rodných krajinách. Medvedia populácia v Karpatskej oblasti, aj na Slovensku, trpí rovnakým nedostatkom, akýmsi "syndrómom tesnosti". Územie je nemenné, nafúknuť sa nedá, ale pôrodnosť medveďov je oproti tomu excelentná. Namiesto 1, maximálne 2 mláďat aj 3 a 4. Nemajú prirodzených nepriateľov, ak sa medzi sebou nevykántria, iní ich neohrozujú. Príroda je k nim štedrá a minister tiež. Z bezpečnej vzdialenosti. Do Očovej sa neodváži na prechádzku, ani na hríby na Hrochoť.
Exportujeme ich susedom, zadarmo. Oni ešte nevedia, čo je to za problém ísť na ranný autobus v doprovode medveďa, alebo zdieľať záhradu s hravými mláďatami, ktoré sleduje matka spoza rohu, stromu, kríka...
A minister čaká a čaká. Možno on vie prečo to robí a ľudia s roztrhanými gaťami od medveďov budú prekvapení zo zistených počtov. Vôbec ich veľa nebude, pretože medzitým sa presťahujú, aspoň časť určite. Do, pre nich bezpečnejších oblastí, k susedom, mimo dosah nadržaných statných samcov v období ruje, aby nezabil ročné mláďatá, tam kde ľudia nie sú odporní a nebudú im brániť vo vyžieraní kontajnerov s odpadkami, pokojne si ulovia na samotách čo pod tlapu príde, poriadne podkúria včelárom ( obrazne, oni iba rozbijú úle a žožerú med ) a kým sa miestni zbadajú, užijú si raja do sýtosti. Teoreticky.
Prakticky som presvedčený o tom, že ak začnú šarapatiť aj v Maďarsku aspoň čiastočne tak výdatne ako u nás, tam sa minister vykrúcať nebude. A už vonkoncom nie, ak by náhodou došlo k napadnutiu občana. Nikdy tam nežili a ani nebudú...Oni sa v Bruseli pýtať nebudú, či si môžu zachrániť kožu pred divou šelmou. Pripadá mi to ako v "Kameňáku", keď manžel vypil minerálku a čašník ponúkal, opýtal sa manželky, či si ona myslí, že on je ešte smädný.
U nás je iný kraj a iný mrav. Na vine sú kŕmoviská. Len sa zabúda na jeden malý detail. Keby nebolo koho kŕmiť, ani kŕmovísk a biznisu s fotografovaním by nebolo. Zatiaľ nie sú mŕtvoly, iba dokaličení a traumatizovaní ľudia.